Pred pár dňami som hľadala na YouTube jedno video, aby som ho vložila ako ilustračku do článku (ešte príde), a potkla som sa o túto pesničku. Je z bollywoodskeho filmu Aladin. Zostala mi visieť v hlave a odvtedy si ju spievam, tak som sa rozhodla, že ju “rozvírusím” na každého s oslabenou imunitou 
…
Páči sa mi na nej hlavne chutná spolupráca medzi džinom so slušivými šedinami a Aladinom a nejako som si do tých šedín premietla Jeho Gabrielstvo, ako ma nahovára na prelamovanie mojich vlastných samonastolených obmedzení… Tiež je to taký kamarát. 
Normálne si pozerám aj zvyšok filmu v indičtine 
– až na to, že najzaujímavejší diel z videí distribučná spoločnosť nechala zmazať. Ja si ten film fakt asi kúpim.
A ezoterické poučenie? Aj džina treba poslúchať – teda odovzdať časť svojej kontroly a spoľahnúť sa na niekoho iného. No, robíme, čo môžeme… (poniektorí)
Tu som našla celý film – ovšem v indštine
: http://www.hindilinks4u.net/2009/10/aladin-2009.html
Všetci robíme čo môžeme
Tak mám prvé skúsenosti s touto pesničkou. Stále sa mi melie v hlave a totálne vysadila môj vnútorný monológ.
V ten deň, čo som ju sem dala, som šla do obchodu. Pieseň mi v kuse rezonovala v hlave, nemyslela som, len som sa na každého usmievala (ale to nie kvôli tej piesni, ja sa usmievam už len preto, že ísť do obchodu je pre mňa “dovolenka” a je mi vtedy nesmierne dobre a som v mieri s celým zvyškom sveta). Ako som sa vracala z obchodu, odrazu sa stala taká zvláštna vec: pieseň mi hrala v hlave a môj éterický dvojník sa pustil tancovať. V tom istom čase som robila dve veci súčasne – moje telo išlo po ulici a nieslo nákup a môj dvojník okolo mňa pobiehal a tancoval k pesničke. Bola to zábava – videla som ho (teda: ju
) a mala som pocity z oboch tiel súčasne. A po chvíľke som si všimla ešte čosi – tak, ako môj úsmev začal už pred časom u okoloidúcich vyvolávať protiúsmev, odrazu ako môj dvojník tancoval okolo ľudí, začali sa mu vystupovať z cesty… hoci ho nevideli! Normálne som vnímala, ako sa ich pohyby synchronizujú s pohybmi môjho tancujúceho éterického tela. A úsmev. Hepi – ja i oni. 
Vtedy ma napadlo, že táto synchronizácia prebieha na individuálnej úrovni – teda že telá iných ľudí sa vedia zachovať synchrónne s energiou tiel ďalších ľudí bez toho, aby niekto niečo vnímal. (Ufff, hnusná veta.
) Ešte som si pomyslela, že by bolo zaujímavé dosiahnuť túto sychronicitu na úrovni systému.
Energia nasleduje pozornosť.
Pred chvíľkou som sa vrátila z obchodu. Presne ten istý scenár: pieseň v hlave na plné pecky, dvojník skotačí hore-dole. Išla som okolo prechodu a vtedy som si spomenula, že som chcela prejsť cez cestu, ale v oboch smeroch išla reťaz áut a tak som si povedala, že nebudem čakať a prejdem prechodom o kúsok ďalej.
Ako som sa blížila k prechodu, prešlo auto tak, aby mi nezavadzalo – a potom nič. Z protismeru – nič.
To mi pripomenulo časť z Franckhovho Zákona rezonancie… naša DNA dokáže oveľa viac, než si vieme predstaviť – ona komunikuje so svojim okolím. Je predurčená k tomu, aby pracovala ako vysielač a prijímač. Dokáže sa skontaktovať so všetkým, čo existuje. Komunikácia DNA našej s inou prebieha totiž vo vyššej dimenzii, nezávisle na čase a priestore – v hyperpriestore, bez časového posunu v našej realite. Používa na to tzv. “červie diery” (to neviem presne, či som dobre preložila z češtiny).
Niečo na tom bude…
Asi sa naša energie dokáže správať čiastočne nezávisle na našej vôli, takže sa správa tak, ako je “zvyknutá”, alebo stvorená.