…podľa mňa je to dosť zúžený uhol pohľadu, poplatný takému tomu momentálne furt prežúvanému sebaláskovaniu. Myslím si, že mimimálne treba aspoň pripustiť, že na tom odmietnutí mám ako odmietnutý podieľ a príčinou môže byť postoj, reakcia, správanie, ktorým by som v opačnom garde nebol asi potešený ani ja sám. To odmietnutie je zasa iba nastavené zrkadlo a určite stojí zato sa v ňom najprv pekne pozvŕtať, aby tých vynútených korekcií bolo v našom živote čo najmenej :o))
preco?ked mne sa niekto nepaci, neznamena ze neexistuje niekto, komu sa prave ten bude pacit. Korigovat len koli odmietnutiu nejakeho jednotlivca nie je nevyhnutne. Pokial je to teda jediny problem.
pomohlo by mi, keby si povedal, s čím konkrétne nesúhlasíš a čo konkrétne považuješ za “zúžený uhol pohľadu”, pretože som si pozrela ten citát a svojimi očami som tam nenašla ani jedno, ani druhé, takže neviem zareagovať. Nikde sa tam nepíše, že na odmietnutí nemáš svoj podiel…
…nedá sa povedať, že nakrkla, alebo inak emocionálne rozladila, iba mi to naozaj príde veľmi jednostranné. Ten odmietnutý mi tu pripadá jednoznačne ako obeť, ktorú treba chlácholiť, lebo jej bolo ukrivdené ( ” Tvoj život je tu len pre teba a nemá nič do činenia s mienkami iných o tebe ” ). A pritom to bolo možno opačne a odmietnutie prišlo ako reakcia napr. na porušenie dobrých medziľudských vzťahov – hrubosť, netolerancia, sklamanie dôvery a pod. A v takom prípade asi stojí zato zaoberať sa tou mienkou iných a vyvodiť z toho pre seba určité ponaučenie. Áno , dá sa myknúť plecom a povedať si ” no a čo, veď je to aj tak môj život, môj osud “, alebo niečo podobné, ale podľa mňa je prospešnejšie položiť si predtým zopár otázok napr. v duchu esejských zrkadiel : Prečo k tomu došlo ? Čo mi to chce povedať ? Je to odraz mňa ? atd. A nie hneď dvíhať ego niekomu, kto možno potrebuje pravý opak.
Samozrejme, môže to byť aj tak, že dajaký slabší kus doplatí na svoju dôverčivosť , dobrotu a odplatou mu bude odmietnutie, možno aj výsmech a on sa tým užiera – v takom prípade mi citát sedí bez výhrad :o)
ale nieee, praveze tu ide o to ze to samotne odmietnutie nemusi byt nutne niekoho chyba. proste nemusis prijimat vsetko, mozes aj odmietat a z druhej strany, nemozes vyzadovat len prijimanie, musis dovolit aj odmietnutie. Napriklad ked odmietnem typka zato ze je plechavy, nechcem po nom aby si dal transplantovat vlasy, bolo by skoda nenechat ho nejakej, ktorej sa prave plechavy lubi. Ziadna chyba sa nestala , nic neni treba skumat, ani napravat.
a nevinterpretovávaš do toho niečo, čo tam možno nie je? Pozri si ten citát znova a hľadaj, kde presne je tam písané to, čo hovoríš… že niekto je obeť, ktorej bolo ukrivdené. Ja som tam nič o obetiach a ukrivdenosti napríklad nenašla.
Nezávisle od toho, či kritizujúci má pravdu alebo nemá, ty jeho mienku môžeš brať len ako jeho mienku – a ako taká nemá ani väčšiu ani menšiu platnosť ako tvoja vlastná. A to dokonca ani keď ich je viac s tým istým názorom. Príklad: obvinili ma z čiernej mágie. Dvaja ľudia s tichou podporou tretieho, ktorý mal rozum a pravdepodobne vedel, čo za kravina to je, ale z nejakého dôvodu ( 😛 ) sa rozhodol nezasiahnuť. Je to potvrdenie, že som naozaj robila čiernu mágiu? “So zlým úmyslom”, ako to bolo vyslovene povedané? Nie. Je to ich názor. A že ich bolo viac a ja len jedna? No a? Oni sa o mne rozprávali a zhodli sa v názore. No a ja som sa nemala s kým rozprávať, pretože som podobné choré myšlienky ani len nepredpokladala, ale súčasne viem, čo som robila alebo nerobila. Takže “ďakujem vám za váš názor, ale je výpoveďou o vás, nie o mne, a ja ho nezdieľam”. Ani keď sa ma k tomu iní nezúčastnení psychológovia snažia donútiť 😉 (dotyčný preminie… alebo aj nie; oboje je rovnako jedno).
Všetko rozhodovanie je na nás. Ale pre nás to nie je také samozrejmé, pretože sme vychovávaní “zapadnúť” a riadiť sa mienkou okolia. A potom sa večne prispôsobujeme, sme nešťastní, udierame z nešťastia na iných a robíme nešťastnými aj ich.
Ako ja čítam ten citát? Ži svoj život, lebo je len tvoj a ostatní naň môžu mať názor, ale neviem, na čo by im bol… 😉 Ak sa rozhodneš tomu názoru venovať pozornosť, daj pozor, z akého dôvodu to robíš. Ak len preto, aby ťa mali radi, vystri prostredník. Ak preto, že sám o sebe pochybuješ, tak je to pre teba podnet na rozvoj. Ale nikdy sa neriaď mienkou iných o tom, ako by so sa mal rozvíjať, ak nie je aj tvoja vlastná. Koniec pochopenia citátu. V mojom poňatí nula obetí a nula ukrivďovania. 🙂
…no super, máme konkrétny prípad. Popísala si , ako ťa zopár ľudí, zrejme teda s úmyslom poškodiť ťa, obvinili z niečoho , čo teda asi nie je pravda. Takže v tomto prípade, aj keď to zamrzí, nemá zmysel sa okolo toho motať a treba sa pobrať ďalej, lebo je to ich problém a nie tvoj.
Ale možná je aj druhá verzia ( hypoteticky – v citáte o nej nie je zmienka, ale ja ju vidím visieť vo vzduchu – a to je ten zúžený uhol pohľadu, čo vytýkam autorovi :o)) ), že niekto má dobrých priateľov, s ktorými si inak super rozumie, ale sa dozvedia , že ten niekto používa čiernu mágiu, týra zvieratá, obťažuje malé deti ( dosaď si hocičo, čo nie je úplne kóšer ) a na základe toho ho odmietnu vo svojej spoločnosti. A v tomto prípade už asi má zmysel sa nad mienkou iných zamyslieť, pretože aj keď ako hovorí citát, je to môj život, môj osud – ale tiež aj moja karma atd. A asi nikomu nie je v konečnom dôsledku ľahostajné – nazvime to pracovne trebárs smerovanie do ” pekelných sfér ” :o))), ibaže by sa tak sám programovo rozhodol. V živote to totiž často býva tak, že ak niekto robí niečo zle, čím ubližuje sebe aj iným, vidí to celé okolie, iba on nie, pretože to cez určité filtre vnímania momentálne nedokáže. A práve to odmietnutie môže byť signálom k zamysleniu, takže ide o šancu na poučenie, prehodnotenie postojov atd. a nie o potrebu niekam zapadnúť.
Takže máme situáciu A a situáciu B, ktoré sú diametrálne odlišné. Ale toto citát nerozlišuje a tým pádom ordinuje rovnaký liek na protichodné diagnózy, tak ako ten vojenský doktor vo Švejkovi klystír, už to lepšie vysvetliť neviem :o)))))
tak predovšetkým – popísala som situáciu, nie úmysel tých ľudí. O ich úmysle neviem vôbec nič a môžem sa len domnievať. Možno verili tomu, čo hovorili, pretože mali takú skúsenosť s niekým iným. Možno verili tomu, čo hovorili, pretože mali takú skúsenosť so sebou samými. Možno neverili tomu, čo hovorili, ale to použili účelovo. Ja nevidím do hlavy iného človeka. Poznám len tie príbehy o situácii, ktoré si dokážem sama vymyslieť. 🙂
Ak ma niekto odmietne z dôvodu, že som používala čiernu mágiu, týrala zvieratá alebo obťažovala malé deti, je to výpoveď o ňom a jeho hodnotách. Ja asi mám iné, keď som sa rozhodla všetky tie veci urobiť… alebo som nemala iné východisko (=nemožnosť zachovať sa inak, napr. som mohla sama byť obeťou týrania a nemám kapacitu nereprodukovať to správanie ďalej). Zbytočne budem špekulovať o tom, prečo ma niekto podľa svojich hodnôt odmieta, keď ja podľa jeho hodnôt nežijem.
Odmietnutie je fakt. Ako s tým faktom naložím, je moja strana rovnice. Závisí od mojej momentálnej schopnosti. Ak nemám schopnosť s tým niečo robiť, hoci mám schopnosť sa nad tým trápiť, patrí do mojej strany rovnice, či sa trápiť rozhodnem alebo nie. Ak nemám schopnosť nič meniť, tak ani to trápenie nepomôže… tak načo si ešte viac škodiť?
Ak sa však rozhodneš škodiť si trápením sa nad tým, že ťa niekto iný neobľubuje – aj to je tvoje rozhodnutie. Si tvorcom svojej reality. Je to v tvojich rukách. 🙂 Zariadiš sa tak, ako čo sa cítiš. Ja som sa roky nechala zožierať trápením nad tým, ako niekto mohol… Nuž, mohol. Mal to v svojej výbave. Jeho prejav a moja žiadna starosť… ale tú maľovanú svätožiaru mu už nikdy neuverím. Miesto toho, aby som sa trápila nad jedným, čo o mňa nestojí, budem sa radšej tešiť z tých ostatných, čo mu “nesadli na lep” (v uvodzovkách, pretože ako som povedala, o úmysle inej osoby sa môžem len domnievať). 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita
…podľa mňa je to dosť zúžený uhol pohľadu, poplatný takému tomu momentálne furt prežúvanému sebaláskovaniu. Myslím si, že mimimálne treba aspoň pripustiť, že na tom odmietnutí mám ako odmietnutý podieľ a príčinou môže byť postoj, reakcia, správanie, ktorým by som v opačnom garde nebol asi potešený ani ja sám. To odmietnutie je zasa iba nastavené zrkadlo a určite stojí zato sa v ňom najprv pekne pozvŕtať, aby tých vynútených korekcií bolo v našom živote čo najmenej :o))
Páči sa miPáči sa mi
preco?ked mne sa niekto nepaci, neznamena ze neexistuje niekto, komu sa prave ten bude pacit. Korigovat len koli odmietnutiu nejakeho jednotlivca nie je nevyhnutne. Pokial je to teda jediny problem.
Páči sa miPáči sa mi
Jožko,
pomohlo by mi, keby si povedal, s čím konkrétne nesúhlasíš a čo konkrétne považuješ za “zúžený uhol pohľadu”, pretože som si pozrela ten citát a svojimi očami som tam nenašla ani jedno, ani druhé, takže neviem zareagovať. Nikde sa tam nepíše, že na odmietnutí nemáš svoj podiel…
Ktorá veta v citáte ťa nakrkla?
Páči sa miPáči sa mi
…nedá sa povedať, že nakrkla, alebo inak emocionálne rozladila, iba mi to naozaj príde veľmi jednostranné. Ten odmietnutý mi tu pripadá jednoznačne ako obeť, ktorú treba chlácholiť, lebo jej bolo ukrivdené ( ” Tvoj život je tu len pre teba a nemá nič do činenia s mienkami iných o tebe ” ). A pritom to bolo možno opačne a odmietnutie prišlo ako reakcia napr. na porušenie dobrých medziľudských vzťahov – hrubosť, netolerancia, sklamanie dôvery a pod. A v takom prípade asi stojí zato zaoberať sa tou mienkou iných a vyvodiť z toho pre seba určité ponaučenie. Áno , dá sa myknúť plecom a povedať si ” no a čo, veď je to aj tak môj život, môj osud “, alebo niečo podobné, ale podľa mňa je prospešnejšie položiť si predtým zopár otázok napr. v duchu esejských zrkadiel : Prečo k tomu došlo ? Čo mi to chce povedať ? Je to odraz mňa ? atd. A nie hneď dvíhať ego niekomu, kto možno potrebuje pravý opak.
Samozrejme, môže to byť aj tak, že dajaký slabší kus doplatí na svoju dôverčivosť , dobrotu a odplatou mu bude odmietnutie, možno aj výsmech a on sa tým užiera – v takom prípade mi citát sedí bez výhrad :o)
Páči sa miPáči sa mi
ale nieee, praveze tu ide o to ze to samotne odmietnutie nemusi byt nutne niekoho chyba. proste nemusis prijimat vsetko, mozes aj odmietat a z druhej strany, nemozes vyzadovat len prijimanie, musis dovolit aj odmietnutie. Napriklad ked odmietnem typka zato ze je plechavy, nechcem po nom aby si dal transplantovat vlasy, bolo by skoda nenechat ho nejakej, ktorej sa prave plechavy lubi. Ziadna chyba sa nestala , nic neni treba skumat, ani napravat.
Páči sa miPáči sa mi
Jožko,
a nevinterpretovávaš do toho niečo, čo tam možno nie je? Pozri si ten citát znova a hľadaj, kde presne je tam písané to, čo hovoríš… že niekto je obeť, ktorej bolo ukrivdené. Ja som tam nič o obetiach a ukrivdenosti napríklad nenašla.
Nezávisle od toho, či kritizujúci má pravdu alebo nemá, ty jeho mienku môžeš brať len ako jeho mienku – a ako taká nemá ani väčšiu ani menšiu platnosť ako tvoja vlastná. A to dokonca ani keď ich je viac s tým istým názorom. Príklad: obvinili ma z čiernej mágie. Dvaja ľudia s tichou podporou tretieho, ktorý mal rozum a pravdepodobne vedel, čo za kravina to je, ale z nejakého dôvodu ( 😛 ) sa rozhodol nezasiahnuť. Je to potvrdenie, že som naozaj robila čiernu mágiu? “So zlým úmyslom”, ako to bolo vyslovene povedané? Nie. Je to ich názor. A že ich bolo viac a ja len jedna? No a? Oni sa o mne rozprávali a zhodli sa v názore. No a ja som sa nemala s kým rozprávať, pretože som podobné choré myšlienky ani len nepredpokladala, ale súčasne viem, čo som robila alebo nerobila. Takže “ďakujem vám za váš názor, ale je výpoveďou o vás, nie o mne, a ja ho nezdieľam”. Ani keď sa ma k tomu iní nezúčastnení psychológovia snažia donútiť 😉 (dotyčný preminie… alebo aj nie; oboje je rovnako jedno).
Všetko rozhodovanie je na nás. Ale pre nás to nie je také samozrejmé, pretože sme vychovávaní “zapadnúť” a riadiť sa mienkou okolia. A potom sa večne prispôsobujeme, sme nešťastní, udierame z nešťastia na iných a robíme nešťastnými aj ich.
Ako ja čítam ten citát? Ži svoj život, lebo je len tvoj a ostatní naň môžu mať názor, ale neviem, na čo by im bol… 😉 Ak sa rozhodneš tomu názoru venovať pozornosť, daj pozor, z akého dôvodu to robíš. Ak len preto, aby ťa mali radi, vystri prostredník. Ak preto, že sám o sebe pochybuješ, tak je to pre teba podnet na rozvoj. Ale nikdy sa neriaď mienkou iných o tom, ako by so sa mal rozvíjať, ak nie je aj tvoja vlastná. Koniec pochopenia citátu. V mojom poňatí nula obetí a nula ukrivďovania. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
…no super, máme konkrétny prípad. Popísala si , ako ťa zopár ľudí, zrejme teda s úmyslom poškodiť ťa, obvinili z niečoho , čo teda asi nie je pravda. Takže v tomto prípade, aj keď to zamrzí, nemá zmysel sa okolo toho motať a treba sa pobrať ďalej, lebo je to ich problém a nie tvoj.
Ale možná je aj druhá verzia ( hypoteticky – v citáte o nej nie je zmienka, ale ja ju vidím visieť vo vzduchu – a to je ten zúžený uhol pohľadu, čo vytýkam autorovi :o)) ), že niekto má dobrých priateľov, s ktorými si inak super rozumie, ale sa dozvedia , že ten niekto používa čiernu mágiu, týra zvieratá, obťažuje malé deti ( dosaď si hocičo, čo nie je úplne kóšer ) a na základe toho ho odmietnu vo svojej spoločnosti. A v tomto prípade už asi má zmysel sa nad mienkou iných zamyslieť, pretože aj keď ako hovorí citát, je to môj život, môj osud – ale tiež aj moja karma atd. A asi nikomu nie je v konečnom dôsledku ľahostajné – nazvime to pracovne trebárs smerovanie do ” pekelných sfér ” :o))), ibaže by sa tak sám programovo rozhodol. V živote to totiž často býva tak, že ak niekto robí niečo zle, čím ubližuje sebe aj iným, vidí to celé okolie, iba on nie, pretože to cez určité filtre vnímania momentálne nedokáže. A práve to odmietnutie môže byť signálom k zamysleniu, takže ide o šancu na poučenie, prehodnotenie postojov atd. a nie o potrebu niekam zapadnúť.
Takže máme situáciu A a situáciu B, ktoré sú diametrálne odlišné. Ale toto citát nerozlišuje a tým pádom ordinuje rovnaký liek na protichodné diagnózy, tak ako ten vojenský doktor vo Švejkovi klystír, už to lepšie vysvetliť neviem :o)))))
Páči sa miPáči sa mi
Jožko,
tak predovšetkým – popísala som situáciu, nie úmysel tých ľudí. O ich úmysle neviem vôbec nič a môžem sa len domnievať. Možno verili tomu, čo hovorili, pretože mali takú skúsenosť s niekým iným. Možno verili tomu, čo hovorili, pretože mali takú skúsenosť so sebou samými. Možno neverili tomu, čo hovorili, ale to použili účelovo. Ja nevidím do hlavy iného človeka. Poznám len tie príbehy o situácii, ktoré si dokážem sama vymyslieť. 🙂
Ak ma niekto odmietne z dôvodu, že som používala čiernu mágiu, týrala zvieratá alebo obťažovala malé deti, je to výpoveď o ňom a jeho hodnotách. Ja asi mám iné, keď som sa rozhodla všetky tie veci urobiť… alebo som nemala iné východisko (=nemožnosť zachovať sa inak, napr. som mohla sama byť obeťou týrania a nemám kapacitu nereprodukovať to správanie ďalej). Zbytočne budem špekulovať o tom, prečo ma niekto podľa svojich hodnôt odmieta, keď ja podľa jeho hodnôt nežijem.
Odmietnutie je fakt. Ako s tým faktom naložím, je moja strana rovnice. Závisí od mojej momentálnej schopnosti. Ak nemám schopnosť s tým niečo robiť, hoci mám schopnosť sa nad tým trápiť, patrí do mojej strany rovnice, či sa trápiť rozhodnem alebo nie. Ak nemám schopnosť nič meniť, tak ani to trápenie nepomôže… tak načo si ešte viac škodiť?
Ak sa však rozhodneš škodiť si trápením sa nad tým, že ťa niekto iný neobľubuje – aj to je tvoje rozhodnutie. Si tvorcom svojej reality. Je to v tvojich rukách. 🙂 Zariadiš sa tak, ako čo sa cítiš. Ja som sa roky nechala zožierať trápením nad tým, ako niekto mohol… Nuž, mohol. Mal to v svojej výbave. Jeho prejav a moja žiadna starosť… ale tú maľovanú svätožiaru mu už nikdy neuverím. Miesto toho, aby som sa trápila nad jedným, čo o mňa nestojí, budem sa radšej tešiť z tých ostatných, čo mu “nesadli na lep” (v uvodzovkách, pretože ako som povedala, o úmysle inej osoby sa môžem len domnievať). 🙂
Páči sa miPáči sa mi