Sme uprosted vzostupu. Alebo niečoho iného. Všetko sa stále mení. Viem, vždy to bolo tak. Ale nedzá sa vám, že teraz sú tie zmeny rýchlejšie? Že sa všetko akoby rýchlejšie hýbe? Už v minulom článku som sa tým zaoberala.
Zhmotňovanie: Napríklad rýchlosť materializácie myšlienok. Buď som si to predtým neuvedomovala, alebo si to nevšimla – len v poslednej dobe mám pocit, že sa moje myšlienky tak rýchlo materializujú, že sa niekedy až miknem – aha – veď presne toto som pred chvíľou chcela – a vzápätí na to: uff, Tina, dávaj poriadne pozor čo si myslíš, pozri ako to rýchlo prichádza.
Okolnosti: Alebo precítenie okolností, v ktorých sa nachádzame. V tejto dobe cítim oveľa rýchlejšie ako predtým, či mi situácia sedí alebo nie. Hneď sa mi dostavuje nepríjemný pocit, ak mi niečo nesedí. Niekedy najprv ani neviem, čím to presne je, len viem, že sa akurát niečo deje, čo na mňa vplýva deštruktívne. Cítim ťažobu na hrudi, úzkosť. Vtedy začnem hľadať odkiaľ to prichádza a keď nájdem príčinu a odstránim ju, cítim neuveriteľnú ľahkosť na duši. Continue reading
Pri úvahe, že vlastne sme všetci jedno a zároveň sme oddelení a v tejto dobe sa približujemse k momentu, keď nebudeme pociťovať oddelenie, budeme jeden celok, jedno vedomie s tým, že si zostaneme vedomí samých seba sa mi naskytla otázka, ako ďaleko sme na túto situáciu pripravení?
