Keď vás opustia ešte aj vaši anjeli a sprievodcovia

Tak, na strane 138 Kryona som zistila, prečo ma Gabriel tlačil do toho, aby som ho čítala. Našla som odpoveď na to, čo sa so mnou momentálne deje. Našla som odpoveď na ešte asi 10 ďalších otázok, ktoré tu nemienim rozoberať… a je to odpoveď, ktorá asi všeličo osvetlí aj vám.

Od istého času akoby som zostala celkom bez vonkajších kontaktov. Messiel, Yovmiel, Gaia. Michael, Uriel, Camael, Efniel… všetci sa kamsi vytratili. Zostali len Gabriel, Ihderael a Otec a ak som chcela, musela som na šamanskú cestu, aby som sa s nimi porozprávala. No a od určitého času ani to nie. Od určitého času je už len Gabriel a ten nepríde, keď ho volám, až len keď dostanem záchvat akútnej paniky.

Sila za vzostupom sa volá “láska”

Piaty channeling od Suzan Carollovej, tentokrát správa od Arkturiánov. Zasa idem len “vycucávať” ( fujto, upírisko jeden!):

Máj je tohto roku dôležitý mesiac. Bude obsahovať špeciálne prekvapenia, ktoré naše srdcia naplnia radosťou. Ako to možno povedať v realite, kde platí základná ilúzia, že iní majú moc nad nami? Preto, lebo teraz sa oslobodzujeme od potreby nechávať sa viesť hocikým iným okrem nášho vlastného vnútra.

Práve toto oslobodenie sa od potreby, aby nám iní hovorili, čo je správne/nesprávne značí, že dostávame voľbu vzostúpiť. Vzostup je totiž voľba a niektorí si ju môžu vybrať; iní zas ešte neskončili so svojimi skúsenosťami času, polarity, oddelenia a obmedzení, ale dá sa predpokladať, že kto číta správu od Akrturiánov, do tejto skupiny už nepatrí.

Sme bližšie, ako si myslíte

Pokračujeme štvrtým channelingom Suzan Carollovej, zasa obvyklým “prerozprávacím” spôsobom; jediné skutočne novátorské na tejto časti je len to, že ju píšem iba jednou rukou, pretože na druhej buvá chorý a hladný Lassiterík a ja mu nechcem robiť ďalšiu nepohodu. Preto ak budú preklepy, dúfam, že sa ponad ne prenesiete.

Tento channeling je správa od Plejáďana z Galaktickej Federácie a je z 18. 4. 2012:

Kámo Plejáďan vraví, že slúži(a) na fialovom lúči a súčasne na vesmírnej lodi Athena. (OK, z nejakého dôvodu pomenovávajú svoje kozmické lode podľa našej mytológie. Minule som už čítala aj to, že angličtina je najdokonalejší jazyk Univerza. Obávam sa, že žijem hodne vzdialená od toho výseku Pravdy, v ktorom sú tieto hlášky udržateľné… )

Čo so sebou v procese trasformácie?

Druhý channeling Suzan Carollovej; tento je z 12. 4. 2012. Zasa postupujem ako pri prvom channelingu a len prerozprávam. Začnem však priamo citátom, pretože tento citát tak úžasne zapadá do môjho svetonázoru, ako keby som ho bola vymyslela sama :

“Hovoríš s nami po celý čas, pretože tvoje Vyššie Ja sedí s nami tu za jedným stolom.”

Všetci máme tú časť z nás, ktorú si neuvedomujeme, za “jedným stolom” s ostatnými energiami – teraz a stále. Yesssss!

No a teraz už ten channeling, teda aspoň jeho hlavné myšlienky:

Galaktická Federácia vstupuje do našich snov

Toto je informácia, ktorú som včera nahryzla pri channelingu s Gabrielom a dnes prišiel newsletter od Suzan Carollovej s jej najnovším channelingom z 11. 4. 2012 a oba ukazujú tým istým smerom. Prerozprávam, pretože je toho 3 kilometre a mne sa nechce prekladať:

Členovia Galaktickej Federácie prišli za ňou do sna a vydurili ju, aby šla písať. Povedali jej, že ich “pristávanie” už začalo – prichádzajú do našich snov a meditácií, aby sme si uvedomili, že tie veci, čo sa o veľkých premenách z internetu dozvedáme, sú pravdivé. Najprv prídu k “prebudeným”, aby títo potom ďalej šírili poznanie.

Najprv sa začnú prejavovať tak “živo”, že pred tým nebudeme môcť zatvoriť oči. Budeme tomu hovoriť “sen” alebo “fantázia”, ale je to len ďalší krok v našom Návrate Domov, ktorý už dávno začal, ibaže sme neboli schopní si to pripustiť, pretože tá predstava pre nás bola príliš bolestivá. Preto to pre nás boli “len” sny a fantazmagórie.

Anjel Smrti – Strašiak? Alebo len veľmi Priama výzva k Životu? :-)

Anjel Smrti. Smrť. Čo znamená vlastne Smrť? Na túto tému som prečítala už niekoľko zaujímavých, menej zaujímavých, ” vysoko ezoterických” i menej ezoterických úvah. Keď sa ozve umieračik jedného z nás, každý sa  s ľútosťou, tak typicky povrchnou pre homo sapiens sa na chvíľu zastaví. Ale ozaj iba na chvíľočku. Väčšinou sa v bežnej komunikácii medzi nami odohráva cca takýto dialóg.

“Jaj, tak už aj tento zomrel. No ale aký mladý!  No veru, mohol ešte požiť, veď tu má … ” tu nastane výpočet všetkých tých “cenných” vecí, ľudí, ktorý ho budú oplakávať. A? A ako doznie umieráčik ideme ďalej. Poviete si. No ale veď áno, čo už z tým narobíme? A koniec koncov, on je predsa aj tak už na lepšom. Je isto v nebi, medzi svojími atd. Oprašuje tam krídla anjelom, spokojne si kýve nožičkou na niektorom z obláčikov a posiela more, čo more, oceán lásky pre tých ktorý po ňom zostali.   Ale? No ale. Čo nastane zvyčajne? Aká reakcia. Každý, hoci aj po tom pohrebe sa rozbehne späť do svojho životného stereotypu. Poznáte to, deti, rodina, treba niečo uvariť, treba sa prosto včleniť späť do života.

Hm, lenže, nebola by som to ja, keby som neuvažovala troška inak. Ja sama som prišla o otecka keď som mala 15 rokov. Chýba mi dodnes. Pred piatimi rokmi mi náhle zomrel milovaný brat, presne vo veku 40 rokov. Chýba mi občas tak, že mi to berie dych. Ja sama som už bola min. zo dvakrát blízo smrti. Po prvý krát to bolo pri pôrode dcérky. Jednoducho niečo sa zmrvilo a nebyť rýchleho, veľmi rýchleho zásahu lekárského tímu, už si z toho obláčika z oceánom lásky v náručí sedím aj ja. Po druhý krát sa mi to stalo pri autonehode spred dvoch rokov. Auto bolo na franforce, ja sama som vyšla z auta po svojích aj keď s otlčenou hlavou a pochrámanými rebrami, predsa som vyšla po svojich z auta, z ktorého ostala jedna kovová hrča. Keď som potom o tom hovorila “priateľom” bolo mi povedané okrem iného aj toto.

“Jednoducho nedohorela Ti sviečka, a asi tu musíš spraviť niečo významné, keď si z tohto auta vyšla a ešte aj po svojich.” –

K Otcovi patrí Matka

Neviem, či je toto dôležité alebo nie – a nie je ani na mne, aby som to rozhodla… Jednoducho to dávam k dispozícii a ak vám to niečo napovie, o to lepšie.

Dnes ráno som si musela už dať prášok proti migréne a potom som si ešte ľahla a trochu som “poňopoňovala” . Bola som nejako podivne hepi a než som sa nazdala, stála som na svetelnom lúči a cítila nesmierny ťah von z tela (v posledných pár dňoch sa mi nedarilo urobiť si šamanskú cestu nikam ). Zrazu mi napadlo, že už som dávno nikam neletela – a odrazu som bola labuť, odrazila som sa od svetelného mosta a už som bola vo vzduchu.

Krásna archanjelská hudba

Pri kutraní na YouTube som naďabila na archanjelskú hudbu od nejakého pána Corciolliho. Hneď ju sem naťahujem:

Archanjel Michael (Anjel ochrany)

Esejci – strážci svetla a lásky III.

Tento článok nadväzuje na dva predošlé články:
Esejci – strážci svetla a lásky I.
Esejci – strážci svetla a lásky II.

Zámer a význam komúnií (meditácií)

Esejské komúnie znamenajú spojenie sa s anjelmi pozemského a s anjelmi nebeského bytia, vo význame „byť spolu v jednote tejto sily“, spoločné zlúčenie sa, vedomé zažitie a žitie tejto sily a zároveň integrácia tejto sily do všetkého.

Počas komúnií bolo myslené na každého anjela, jeho bytosť a jej úlohu, taktiež na význam daného anjela pre každého človeka a pre zem ako celok. Symbol stromu života pomáhal v jeho obraznej forme Esejcom porozumieť a pochopiť korešpondujúce sily anjelov vo viditeľnom svete prírody a v neviditeľnom nebeskom / kozmickom svete.

Anjeli – čakatelia

Na stránke Gypsy Sky som našla jednu “básničku” o anjeloch, ktorá sa mi zapáčila. A pretože sa tu už dlho neanjelovalo , tu je:

Anjeli sú strážcovia nádeje a zázrakov, udržiavatelia čara a snov.

Kdekoľvek je láska, tadiaľ práve letí anjel. Váš strážny anjel vás pozná dopodrobna a miluje vás práve takých, akí ste.

Anjeli sa držia jednoduchosti a vždy cestujú naľahko. Pamätajte, že máte vo svojich vzťahoch nechať priestor pre anjelov, aby mohli konať.