Dvanásť vrstiev DNA I: o štruktúre a fungovaní DNA

Takže prichádza jadro Kryonových channelingov k štruktúre ľudskej DNA. Doteraz sme hovorili o “vláknach” v DNA, Kryon hovorí o “vrstvách”, ale sám hovorí, že nejde o skutočné “vrstvy” a slovo si požičal len preto, že to nejak potrebuje nazvať. Podľa toho, čo popisuje, medzičasom chápem, že aj slovo “vlákna” je rovnako neadekvátne a vytvára celkom nesprávny obraz… Keď popisujeme mimohmotné veci, hmotné obrazy to len skreslia. Takže budeme sa točiť ako dunčo za svojím chvostom a preinterpretovávať dookola, aby to bolo čo najpresnejšie. (A nijako k tomu neprispieva, že ja dostávam pri čítaní ešte aj časť informácií cez obrazy. Ale veď nikto netvrdil, že rozumieť DNA je ľahké. )

Najprv k tomu, čo si pamätám z predošlých kapitol knižky (teraz som na kapitole sedem a začínam to s tou DNA): ľudská DNA sa znázorňuje ako dvojitá špirála, ale nijaká špirála to nie je; podľa Kryona je to gundža vzájomne spolupracujúcich informácií či čoho. Z ľudskej DNA sa podarilo rozkódovať asi 4%, ktoré zodpovedajú za stavbu nášho tela a celkove náš fyzický zjav a život(nosť). Zvyšných 96% sa nazýva “junk DNA”, slovenský ekvivalent nepoznám, ale je to niečo ako “nepotrebná DNA”. A tu kamarát Kryon hovorí: Omyl! Toto je presne to, čo zodpovedá za to, ako tie 4% fungujú. Je to niečo ako “riadiaca jednotka” našej DNA a obsahuje v sebe všetko – kópiu Univerza a jeho zákonitostí a naše napojenie na ostatné dimenzie. DNA je vraj v svojej podstate multidimenzná a obsahuje aj stavebný plán pre aktiváciu našej merkaby.

Kde začína fialová?

Ráno som si ležkala v posteli, nejaká pokojnejšia a uvoľnenejšia ako obvykle (hoci som mala za sebou už upratovanie a zametanie črepov po nočnom nájazde Mačičiek ), a moje dlho zavrznuté myšlienky sa znova rozbehli. Tak ponajprv, možno prvýkrát v živote som bola schopná otvorene si priznať, že ešte stále mám strach. Z toho a hentoho, a možno aj zo smrti… Je to uvoľňujúci pocit, keď sa môžete prestať pretvarovať sami pred sebou. No a možno aj vďaka tomu sa zrazu začína lámať tá hrozná linearita môjho vnímania.

Ležím si, premýšľam o anjeloch, o čísle sedem v ľudskom živote, napadá mi, odkedy má vlastne týždeň sedem dní a ako delenie týždňa na sedem dní začalo dodávať štruktúru realite a ako aj veda dodáva štruktúru realite a prehlbuje ju do úžasných podrobností a delí a delí… a delí… Odrazu dostávam obraz dúhy a napadá mi: kde začína fialová?

Ešte raz na tému slobodná vôľa :)

Máme tu článok, ktorý nám poslal rolandhabara. Na rôznych miestach boli divné znaky, tak som usúdila, že to mali byť smajle – ak nie, opravíme! No a tu už je Rolandov článok:

Lilah ma primäla oprášiť pár starých myšlienok k téme slobodnej voľby a dnes sa mi podarilo zosumarizovať nasledovné.

Uvediem bežný príklad z liečiteľskej praxe – príde klient, po diagnostike a vysvetlení súvislostí dám nad inkriminovanú oblasť tela, či aury ruky a poprosím o energiu, ktorú má tento človek dostať. V X prípadoch energia tečie a v Y netečie – bez ohľadu na moju vôľu, stav klienta, jeho nastavenie, atď. V začiatkoch som celkom nechápal, prečo človek, ktorý bol v objektívne horšom stave liečenie nedostal a niekto, kto mal povedzme len ľahký zápal hrdla, dostal dávku, ktorá ho vyliečila takmer

Keď nájdeme Stvoriteľa v sebe

Toto je zlepenec myšlienok Lee Carrolla Kryon: The Twelve Layers of DNA k téme channelingu.

Problémom pri channelingu je, že sme vnímaním hmotné bytosti.

“Myslíme v 3D. Nemôžeme s tým nič urobiť. Je to naša realita a nemožno očakávať, že ju prekonáme. Ale často nám bráni vidieť väčší obraz.”

V skutočnosti sa channelujúci stáva prekladateľom, ktorý prekladá multidimenzionálne správy do 3D. Je “špecialista na linearizáciu”. To aj vysvetľuje, prečo mnohí jasnovidci a futuristi, keď sa  snažia predpovedať budúcnosť, nakoniec prinášajú podrobné informácie o budúcich udalostiach, ktoré sa nikdy nestanú.

Každý, kto channeluje, má veľmi odlišný zážitok. Channelovanie je individuálne pre každého jedinca a tak neexistuje niečo ako “obvyklý channeling”, metóda, ktorej by sa mali iní držať. Stretneme sa s ľuďmi, ktorí na nás ukážu prstom a povedia “Nerobí to správne!” Ale pritom len hovoria “Nerobí to tak ako ja.” Pri channelingu neexistuje správny/nesprávny a neexistuje empirický manuál, ako channelovať. Channeling je osobný a súkromný a každý, kto channeluje, to zažíva inak, po svojom.

Uroborus, vzostup a evolúcia: úvahy o cykloch

Začala som čítať dvanástu knihu Kryona o dvanástich vrstvách DNA. Ešte som sa nikam nedostala, ale v predslove ku knihe ma zaujala jedna myšlienka.

Preslov písal lekár zaoberajúci sa výskumom AIDS, Todd Ovokaitys. Ovokaitys rozpráva príbeh zo štúdií, keď na univerzite kolovala historka o chemikovi, ktorého nazývali Kekule. Tento chemik skúmal štruktúru molekuly benzénu a nejako mu to nevychádzalo, až kým raz nemal sen o Uroborusovi (alebo aj Ouroboros) – hadovi/drakovi požierajúcom svoj vlastný chvost. Vtedy pochopil, že benzén je prstencová (či ako sa to dá do slovenčiny) molekula.

Ovokaitys pokračuje o tom, že Uroborus je symbol známy ľudstvu už veky. V mysticizme (napr. u hermetikov) sa považuje za symbol veľkého cyklu existencie a tendencie vzorcov cyklicky sa opakovať. (Toto poznáme už od Blavatskej.)

Praktické osvietenie: život v svete bežných ľudí

Na blogu Sacred Space in Time som našla článok, ktorý ma zaujal, pretože síce je taký nejaký… ehm… hinduisticko-budhistický (a ani k jednému smeru nemám celkom bezproblémový prístup), ale spomínajú sa tam aj toltékovia a to už je parketka pre pragmatika ako ja … Aby to však nebolo najjednoduchšie na celom svete, navyše som aj lenivý pragmatik a tak budem krátiť a hovoriť svojimi slovami (aspoň niekde):

Autor pripomína, že kenshō je zastávka na ceste, nie konečný bod určenia. Osvietenie (kensho) má rôzne podoby – od definitívneho osvietenia mudrcov typu  Siddhartha Guatama po osvietenie nejakých 84.000 ľudí počas jedného dňa, ako to rozpráva budhistický príbeh.

Dnes po svete chodí mnoho osvietených jedincov ako Eckhart Tolle, Mooji, Adyashanti a iní. Zažitie stavu jednoty a spojenia so všetkým a zažitie bezvýhradnej lásky odhaľujú iluzórnu podstatu hmotnej reality ako povrchovej vrstvy tohto všetkého.

Dýchaj ako delfín

Už neverím na náhody. Je to celkom oslobodzujúce a aj o dosť zábavnejšie. Hľadať za všetkým spojitosť a rozmýšľať, prečo to prišlo a čo bude nasledovať… Tak sa mi dnes spojila meditácia s anjelskými kartami a odkazom pre mňa z oboch týchto zdrojov.

Dnes som vyskúšala opäť Helinu meditáciu Za zrkadlom a prvýkrát som nezaspala. Skúsila som ju totiž pragmaticky ráno po zobudení a po výdatnom 8 hodinovom spánku. V meditácii sa po uvoľňovacích technikách dostávame k zrkadlu, ktoré poslúži mimo iné ako prechod do sveta energií.

Tentokrát som sa ešte ani poriadne ku zrkadlu nepriblížila a už som sa vlnila v rytme hudobného podmazu meditácie, uvedomiac si, že plávam. Nie ako človek, ale ako ryba alebo vodný tvor, s chvostovou plutvou, vlnila som sa, točila, krútila s ľahkosťou, cítiac uvoľnenie a pokoj.

Dva druhy prístupu k tým druhým

Tento článok poslala Andrejka v rámci odpočtu 2012, ale oveľa viac sa mi pozdáva ako samostatný článok a tak ho dávam takto:

Nie som si istá, či sa tento príspevok hodí do Countdownu, ale nedalo mi ho sem neposlať. Mnohí sme už unavení zo všetkých reality show, ktoré nám predkladajú komerčné televízie. Zatiaľ čo na STV1 začal bežať jeden nádherný projekt s názvom 9.A a takmer unikol mojej pozornosti. Som rada, že som naňho bola upozornená, lebo je to svetielko v tme, malá iskrička nádeje, že všetko môže byť inak ako v súčasnosti je.

Dosť času vo večnosti…

Uvedomenie si nestálosti vecí a používanie smrti ako poradcu sú ústredné stavebné kamene v učení dona Juana a v práci Castanedu. V žiadnom prípade nejde o intelektuálne či filozofické cvičenie. Nestálosť (po česky by to bolo lepšie: “pomíjivost”) treba chápať a cítiť na úrovni buniek. Musí byť skutočne hmatateľná a skutočne prítomná, aby ovplyvnila naše prežívanie. Tým, že potláčame realitu a konečnosť smrti, sami seba programujeme na sen, na virtuálnu realitu, v ktorej nič nie je konečné, kde sa správame, ako keby sme mali žiť naveky, kde slová a skutky v sebe nenesú hrozbu toho, že by mohli byť prípadne naše posledné.

Aj toto pominie

Uplynulé týždne ma opäť navštívila bolesť a zdravotné problémy. Bolo to opäť na hospitalizáciu, ale tento rok som lákavej predstave útulnej bratislavskej nemocnice so špičkovým servisom odolala a ostala som si bez infúzií užívať pokoja a uzdravovania doma. Rozjímala som nad podstatou a zmyslom bolesti a neustále som si opakovala „To prejde. Bude zase lepšie. Vždy doteraz všetko prešlo…“ A bola to pravda, veľká bolesť prešla a keď dnes dopisujem článok začatý pred troma dňami, je situácia opäť iná, lepšia. Pozrela som opäť stránku theemotionmachine.com, našla som príbeh a aha – ďalší vhodný článok bol naporúdzi. O pominuteľnosti.