Keď vás opustia ešte aj vaši anjeli a sprievodcovia

Tak, na strane 138 Kryona som zistila, prečo ma Gabriel tlačil do toho, aby som ho čítala. Našla som odpoveď na to, čo sa so mnou momentálne deje. Našla som odpoveď na ešte asi 10 ďalších otázok, ktoré tu nemienim rozoberať… a je to odpoveď, ktorá asi všeličo osvetlí aj vám.

Od istého času akoby som zostala celkom bez vonkajších kontaktov. Messiel, Yovmiel, Gaia. Michael, Uriel, Camael, Efniel… všetci sa kamsi vytratili. Zostali len Gabriel, Ihderael a Otec a ak som chcela, musela som na šamanskú cestu, aby som sa s nimi porozprávala. No a od určitého času ani to nie. Od určitého času je už len Gabriel a ten nepríde, keď ho volám, až len keď dostanem záchvat akútnej paniky.

Mandalujem ďalej: vzostupová mandala

S touto mandalou som sa veru energeticky vyhrala. Myslím, že sa pod ňu podpísal čiastočne aj Kryon , ktorý mi ukázal, akým smerom sa pustiť, ale napriek tomu, že bola hotová, nebola hotová až do okamihu, kedy mi napadlo dať ju na belasé pozadie :

Integrovanie svojho života – príčiny strachu a nevraživosti

Toto je záznam z denníka o šamanskej ceste, ktorú som si urobila, keď som začala strácať spirituálnu pôdu pod nohami a začala som mať pochybnosti, či som si celých anjelov a všetko len nevymyslela.

Poobede som bola na záhrade, niečo som porobila, ale veľmi som nevládala. Vrátila som sa dovnútra. Bola som nejaká ubolená, natiahla som sa na posteľ a zahĺbila sa do dýchania. Chcela som sa skontaktovať s Gabrielom. Aj som mu v duchu povedala, že sa vo mne bijú dve rovnako silné energie: dôvera, že všetko bude tak, ako mi to on hovorí, a priam fyzický pocit, že je to nemožné (a to napriek tomu, že história podobné prípady pozná). Proste zostal vo mne strach – strach, že som si všetko vymyslela. (Napriek všetkým dôkazom, čo mi poskytli.)

Vydržíte to chvíľku bezo mňa? Ehm… budete musieť… :-(

Dnes vás chcem všetkých požiadať o pochopenie. Sú obdobia, kedy sme otvorení a baštíme napravo-naľavo všetko, čo sa nám prikotí pod ruku, ale potom sú obdobia, kedy sa potrebujeme stiahnuť do seba a spracovať to. Doteraz som to vždy ako-tak zvládala bez prerušenia písania, ale teraz som narazila na hodne tvrdý oriešok:

Gabriel ma nanominoval čítať Kryona, DNA. Ľudia, to sú galeje. Už som sa pýtala, čo nie je v poriadku so mnou, prečo toho Kryona nemôžem, ale Gabriel tvrdí, že to nie je Kryon a jeho správy, ale médium, ktoré tie správy prináša… Carroll má celkom iný bias ako ja a ja jednoducho za každou druhou vetou musím predýchavať – a ide mi to biedne… Vytiahla som bielu vlajočku a žiadala od Gabriela odklad, ale zostal tvrďas a nedovolil. Aj ho celkom chápem, pretože niekoľko zážitkov mi hovorí, že teraz je presne tá doba, kedy ma Kryon posunie čo najďalej… Napríklad tým svojím kvetnatým zabalastovaným štýlom niečo popisuje a použije slová “kde sa slnečný vietor stretá s magnetickou mriežkou”. A v tom okamihu mám videnie, obraz, ktorý síce nemá nič spoločné so slnkom, vetrom či mriežkami (a magnetizmus tak-či-tak nevidno), ale vidím akoby cigaretový dym rôznych farieb, ako sa vzájomne miesi – a viem, že už som tam bola, že toto je ono a že to spoznávam… Takže predpokladám, že tých “aha” bude viac – len ma to stojí neúmernú námahu a sebazapretie.

Mandalové pokračovanie :-)

No, teraz sa snažím odreagovať tým, že večne niečo na počítači kreslím. Ešte si netrúfam roztiahnuť žehličku a vosky (chýba mi protimačičkový zátaras), ale mandalujem. Keď som dokončila oranžovú mandalu, začalo ma nutkať na prácu so zelenou… Tu je pokus č. 1. Nie som s ním spokojná, takže bude zrejme aj pokus č. 2, pretože tá zelená je farba, ktorú nedokážem dostať pod kontrolu… (Srdco moje, srdco, vydrž… už sa ti idú venovať! )

Zasa nejaká mandala :-)

Už som sa dávno kreatívne nevyjadrovala, takže dnes som mala nejaký “záchvat” a jeho výsledkom je nasledovná mandala:

Čím meriate svoju hodnotu?

Ako toto píšem, poskladali sa mi v hlavinke dohromady tri veci. 1. Čítala som v Kryonovi o numerológii a je tam pasáž, ktorá upozorňuje na čas 11:11, ktorý numerologicky značí “osvietenie:osvietenie”. 2. Pozrela som na obrazovku počítača, bolo 11-teho a na desktope svietila veľká oranžová 11. Tak som si povedala – ide sa osvecovať sama seba… 3. A hneď nato som v štatistikách našla čosi, čo ukazovalo, že si o mňa zasa niekto začína otierať parožie . Tentokrát ma to nenaštvalo ako obvykle, ale mi to dalo… no, nie “osvietenie”, ale rozhodne aspoň vhľad. A tak vám ho idem porozprávať.

Čím meriate svoju hodnotu? Snažila som sa pospomínať si na všetky spôsoby, o aké som sa potkla.

Reiki a Lassiter

Dnes sa môj svet otriasol v základoch. Už pár dní chodíme s Lassiterom k veterinárovi ako na husle. Najprv na injekcie a popri tom na rozbory. No a dnes sme boli na rozbor krvi. Medzitým prišli výsledky z koprológie a lekárka vybehla nadšene oznámiť, že sú v poriadku. Po pol hodine boli aj výsledky z rozboru krvi. No a tu nadšenie skončilo.

“Nemám pre vás dobrú správu,” povedala lekárka.

Lassiteríkovi zlyhávajú ľadviny. Má ich v stave ako 13-ročná mačka, a to má ani nie rok! Zrejme je to vrodené, ale výsledky boli zlé a tak si ho tam okamžite nechali na infúziu na štyri hodiny. A pretože Lassiterko je bojovník, museli ho uspať, aby vôbec mohla byť nejaká infúzia… a aj tak tam niekoho z nich pohrýzol.

O nie celkom bezchybnom použití energie

Návrat zo služobky. Dlhé sedenie v aute, kde už niet čo pozerať a tak človek dostáva priestor na všelijaké iné veci. (Nie som šofér.) Už ma začína jedovať, ako som za posledné 2-3 mesiace zostarla o 10 rokov… Bola som naprogramovaná žiť tak dlho, aby som prežila svojich rodičov – ale len tak dlho a o nič dlhšie. Na tomto svete ma v podstate nič už nedrží (okrem mojej lásky k životu ) a tak po smrti maminky sa začali dostavovať prejavy: strata záujmu o čokoľvek, ľahostajnosť, ovísajúce vaky na lícach.

A to posledné ma už začína štvať.

Rozmýšľam o energii. Dôvod už ani neviem, ale odrazu mi napadá – čo keby som použila svoju energiu na to, aby som si vylepšila tvár? Pamätám si, že bosoráci typu don Juan to dokázali robiť – a robievali to bez väčších problémov… Čo tak skúsiť, čo zvládnem ja?

Hrdinská bosorka zdrhá pred hmlou :-)

Tento článok ma ukáže v plnej kráse. Je o tom, ako som ja, nebojácna, odvážna, vzdorujúca bosorka ušla pred hmlou.

Bola som na služobke a v hoteli. Počas obednej prestávky som vyšla von na slniečko, k malému jazierku s vodotryskom pred hotelom. Boli v ňom rybky rôznych farieb a cez jazierko viedla drevená lávka a ja som na nej s obľubou postávala a pozerala na rybky.

Po chvíli všetky rybky zaliezli do tieňa lávky a ja som sa rozhodla pozerať na vodu. Milujem vodičku, jej zurčanie, vôňu i energiu. No a táto vodička vystrekovala cez ružicu asi meter do vzduchu a potom s čľapotom padala späť do jazierka. Nesmierne ma to ukľudňovalo; idylka ako vyšitá.