Ešte raz na tému slobodná vôľa :)

Máme tu článok, ktorý nám poslal rolandhabara. Na rôznych miestach boli divné znaky, tak som usúdila, že to mali byť smajle – ak nie, opravíme! No a tu už je Rolandov článok:

Lilah ma primäla oprášiť pár starých myšlienok k téme slobodnej voľby a dnes sa mi podarilo zosumarizovať nasledovné.

Uvediem bežný príklad z liečiteľskej praxe – príde klient, po diagnostike a vysvetlení súvislostí dám nad inkriminovanú oblasť tela, či aury ruky a poprosím o energiu, ktorú má tento človek dostať. V X prípadoch energia tečie a v Y netečie – bez ohľadu na moju vôľu, stav klienta, jeho nastavenie, atď. V začiatkoch som celkom nechápal, prečo človek, ktorý bol v objektívne horšom stave liečenie nedostal a niekto, kto mal povedzme len ľahký zápal hrdla, dostal dávku, ktorá ho vyliečila takmer

Reiki a Lassiter

Dnes sa môj svet otriasol v základoch. Už pár dní chodíme s Lassiterom k veterinárovi ako na husle. Najprv na injekcie a popri tom na rozbory. No a dnes sme boli na rozbor krvi. Medzitým prišli výsledky z koprológie a lekárka vybehla nadšene oznámiť, že sú v poriadku. Po pol hodine boli aj výsledky z rozboru krvi. No a tu nadšenie skončilo.

“Nemám pre vás dobrú správu,” povedala lekárka.

Lassiteríkovi zlyhávajú ľadviny. Má ich v stave ako 13-ročná mačka, a to má ani nie rok! Zrejme je to vrodené, ale výsledky boli zlé a tak si ho tam okamžite nechali na infúziu na štyri hodiny. A pretože Lassiterko je bojovník, museli ho uspať, aby vôbec mohla byť nejaká infúzia… a aj tak tam niekoho z nich pohrýzol.

Meditácia na prechod do mimofyzickej reality

Na Pini som pred týždňom nahrala riadenú meditáciu Zrkadlo – prechod do mimofyzickej reality (ale podľa spätných väzieb používateľov sa dá veľmi dobre použiť aj na zaspávanie ). Meditácia je určená na počúvanie pred zaspatím, neslobodno to počúvať ju v aute pri šoférovaní alebo pri práci s cirkulárkou a podobnými nástrojmi (dokonca ani pri vysoko precíznej bezpečnej práci, lebo začnete robiť chyby).

Má asi 45 minút. Najprv ide pol hodina dokonalého uvoľňovania, potom ide samostatná práca a na záver ide príkaz zaspať a zobudiť sa osviežený.

Čo sa týka samostatnej práce, schádzate po schodoch nadol do nejakého priestoru, v ktorom si nájdete zrkadlo a cez to zrkadlo môžete ísť do šamanskej reality. Malo by to pomôcť tým, čo majú problém vyliezť z tela. Robila som silne s úmyslom a toningom, takže by to malo posilniť 1. relaxáciu (a tým aj úspešné zaspatie) a 2. prechod do mimofyzickej reality. Zo skúseností na Pini: ak sa vám nepodarí cesta samotná, majte pri posteli zápisník – niekomu sa cesta až potom “snívala”.

Cvičenie “Perfektný okamih”

Toto cvičenie začínam v poslednom čase robiť pri každej voľnej chvíľke. A má úžasné dopady:

Vyzerá tak, že proste v danom okamihu sa sústredíte do svojho vnútra na to, čo cítite. Nerozoberáte sekundu predtým ani najbližšiu sekundu, len to, čo sa práve teraz vo vás deje.

A vtedy si poviem, že toto je perfektný okamih, pretože mi je dobre, nič ma nebolí (alebo ešte sa tá bolesť dá celkom dobre vydržať), nemusím nič riešiť, stačí len byť. A poďakujem za perfektný okamih.

Výsledkom je vyšší vnútorný mier ako kedykoľvek predtým. Aj keď mám bolesti zubov, viem nájsť taký okamih, kedy tie zuby až tak silno nebolia. Viem si nájsť polohu, kedy ma ani chrbát nebolí. Alebo ruky. Alebo nohy, Alebo žalúdok. Alebo srdce. Alebo hlava (oskúšané aj pri migréne).

Ak mám bolesť, tak najprv urobím “predohru” – rozpustím svoje atómy na hmlu a nechám bolesť prejsť cezo mňa. Vždy v nasledujúcom okamihu trochu ustúpi – a ja mám svoj “perfektný okamih”, za ktorý hneď som prudko vďačná.

A moje podvedomie vie, že sa chcem cítiť dobre a bez bolesti.

O nie celkom bezchybnom použití energie

Návrat zo služobky. Dlhé sedenie v aute, kde už niet čo pozerať a tak človek dostáva priestor na všelijaké iné veci. (Nie som šofér.) Už ma začína jedovať, ako som za posledné 2-3 mesiace zostarla o 10 rokov… Bola som naprogramovaná žiť tak dlho, aby som prežila svojich rodičov – ale len tak dlho a o nič dlhšie. Na tomto svete ma v podstate nič už nedrží (okrem mojej lásky k životu ) a tak po smrti maminky sa začali dostavovať prejavy: strata záujmu o čokoľvek, ľahostajnosť, ovísajúce vaky na lícach.

A to posledné ma už začína štvať.

Rozmýšľam o energii. Dôvod už ani neviem, ale odrazu mi napadá – čo keby som použila svoju energiu na to, aby som si vylepšila tvár? Pamätám si, že bosoráci typu don Juan to dokázali robiť – a robievali to bez väčších problémov… Čo tak skúsiť, čo zvládnem ja?

Hrdinská bosorka zdrhá pred hmlou :-)

Tento článok ma ukáže v plnej kráse. Je o tom, ako som ja, nebojácna, odvážna, vzdorujúca bosorka ušla pred hmlou.

Bola som na služobke a v hoteli. Počas obednej prestávky som vyšla von na slniečko, k malému jazierku s vodotryskom pred hotelom. Boli v ňom rybky rôznych farieb a cez jazierko viedla drevená lávka a ja som na nej s obľubou postávala a pozerala na rybky.

Po chvíli všetky rybky zaliezli do tieňa lávky a ja som sa rozhodla pozerať na vodu. Milujem vodičku, jej zurčanie, vôňu i energiu. No a táto vodička vystrekovala cez ružicu asi meter do vzduchu a potom s čľapotom padala späť do jazierka. Nesmierne ma to ukľudňovalo; idylka ako vyšitá.

Odtlačok choroby v našej aure

Keď som sa vrátila po troch dňoch zo služobky domov, na chodbe pred knižnicou som našla ležať knižku. Ktorási mačička sa dostala do knižnice a neviem, ako to urobila, ale musela knižku vytiahnuť spomedzi ostatných a vyhodiť na zem. Zdvihla som ju. Bolo to  Das geheime Wissen der Schamanen od Alberta Villolda – prvá šamansko-toltécka kniha, ktorú som kedy čítala.

Tak som si povedala, že väčšia už tá udička asi ani nemohla byť. Ide sa znova čítať Villoldo.

Bolo ťažké niekde začať, pretože v čase, kedy som ju čítala, som ešte vôbec nemyslela na to, že budem z kníh robiť výpisky – a tak som podčiarkovala len veci, ktoré som si mala zapamätať. Ale tak nejako pri listovaní som sa dopracovala k pasáži o odtlačkoch v našej aure.

Vnútorné ticho a chôdza sily

Bola som na služobke v horách. Súčasťou bol poldňový výlet po kopcoch. Počasie bolo nádherné, slnko nám vyšlo, hoci príroda bola ešte taká nejaká “primrznutá”.

Ja som v poslednom roku takmer nevychádzala von a v poslednom čase som mala aj zdravotné problémy, takže som sa nevedela do poslednej chvíle rozhodnúť, či si na výlet trúfnem s ostatnými, alebo či radšej nezostanem na chate. Ráno sa ozvala migréna, takže to vyzeralo rozhodnuté. Dala som si prášok proti migréne. Potom som dostala hnačku, tak som si dala Imodium. A potom som si trúfla.

Countdown 2012: 262 – hýbeme zadkom a cítime vnútorný kľud

Gildor mi poslal linku na jedno úžasné video s cvičeniami čchi-kungu, ktoré sa teraz, na jar, mimoriadne hodí:

Čo robiť, keď sme zaviazli?

Tim Tarango mi poslal newsletter, ktorý ma nasmeroval na novú tému – čo robiť, keď máme pocit “zavrznutia” a nehýbeme sa ďalej:

Nedávno som písal o svojom odvážnom rozhodnutí opustiť zamestnanie a venovať sa svojej vášni pred štyrmi rokmi… Aj keď to bolo drsné rozhodnutie, bol som pri ňom absolútne kongruentný.

Dôvod, pre ktorý som toľko svojej novej ceste dôveroval, spočíval v tom, že som si prešiel jednu NLP-techniku na vyriešenie vnútorných konfliktov, ktorá sa volá “integrácia častí”.