Cvičenie “Perfektný okamih”

Toto cvičenie začínam v poslednom čase robiť pri každej voľnej chvíľke. A má úžasné dopady:

Vyzerá tak, že proste v danom okamihu sa sústredíte do svojho vnútra na to, čo cítite. Nerozoberáte sekundu predtým ani najbližšiu sekundu, len to, čo sa práve teraz vo vás deje.

A vtedy si poviem, že toto je perfektný okamih, pretože mi je dobre, nič ma nebolí (alebo ešte sa tá bolesť dá celkom dobre vydržať), nemusím nič riešiť, stačí len byť. A poďakujem za perfektný okamih.

Výsledkom je vyšší vnútorný mier ako kedykoľvek predtým. Aj keď mám bolesti zubov, viem nájsť taký okamih, kedy tie zuby až tak silno nebolia. Viem si nájsť polohu, kedy ma ani chrbát nebolí. Alebo ruky. Alebo nohy, Alebo žalúdok. Alebo srdce. Alebo hlava (oskúšané aj pri migréne).

Ak mám bolesť, tak najprv urobím “predohru” – rozpustím svoje atómy na hmlu a nechám bolesť prejsť cezo mňa. Vždy v nasledujúcom okamihu trochu ustúpi – a ja mám svoj “perfektný okamih”, za ktorý hneď som prudko vďačná.

A moje podvedomie vie, že sa chcem cítiť dobre a bez bolesti. :-)

O nie celkom bezchybnom použití energie

Návrat zo služobky. Dlhé sedenie v aute, kde už niet čo pozerať a tak človek dostáva priestor na všelijaké iné veci. (Nie som šofér.) Už ma začína jedovať, ako som za posledné 2-3 mesiace zostarla o 10 rokov… Bola som naprogramovaná žiť tak dlho, aby som prežila svojich rodičov – ale len tak dlho a o nič dlhšie. Na tomto svete ma v podstate nič už nedrží (okrem mojej lásky k životu :oops: ) a tak po smrti maminky sa začali dostavovať prejavy: strata záujmu o čokoľvek, ľahostajnosť, ovísajúce vaky na lícach.

A to posledné ma už začína štvať.

Rozmýšľam o energii. Dôvod už ani neviem, ale odrazu mi napadá – čo keby som použila svoju energiu na to, aby som si vylepšila tvár? Pamätám si, že bosoráci typu don Juan to dokázali robiť – a robievali to bez väčších problémov… Čo tak skúsiť, čo zvládnem ja? Continue reading

Hrdinská bosorka zdrhá pred hmlou :-)

Tento článok ma ukáže v plnej kráse. Je o tom, ako som ja, nebojácna, odvážna, vzdorujúca bosorka ušla pred hmlou. :-?

Bola som na služobke a v hoteli. Počas obednej prestávky som vyšla von na slniečko, k malému jazierku s vodotryskom pred hotelom. Boli v ňom rybky rôznych farieb a cez jazierko viedla drevená lávka a ja som na nej s obľubou postávala a pozerala na rybky.

Po chvíli všetky rybky zaliezli do tieňa lávky a ja som sa rozhodla pozerať na vodu. Milujem vodičku, jej zurčanie, vôňu i energiu. No a táto vodička vystrekovala cez ružicu asi meter do vzduchu a potom s čľapotom padala späť do jazierka. Nesmierne ma to ukľudňovalo; idylka ako vyšitá. Continue reading

Vnútorné ticho a chôdza sily

Bola som na služobke v horách. Súčasťou bol poldňový výlet po kopcoch. Počasie bolo nádherné, slnko nám vyšlo, hoci príroda bola ešte taká nejaká “primrznutá”.

Ja som v poslednom roku takmer nevychádzala von a v poslednom čase som mala aj zdravotné problémy, takže som sa nevedela do poslednej chvíle rozhodnúť, či si na výlet trúfnem s ostatnými, alebo či radšej nezostanem na chate. Ráno sa ozvala migréna, takže to vyzeralo rozhodnuté. Dala som si prášok proti migréne. Potom som dostala hnačku, tak som si dala Imodium. A potom som si trúfla. :-) Continue reading

Taoistická alchýmia: Keď ťa hryzie do zadku Drak Nesmrteľnosti :-)

Tento článok som začala spracovávať najprv z prekladu čínskeho textu o vnútornej alchýmii Taoist Yoga, ale potom som sa vydala na web a doplnila si informácie odtiaľ, takže teraz je to taká “zmeska” :-) .

Na webe som našla článok o doktríne Zlatého elixíru od R. B. Jeffersona. Je to taoistická teória ľudskej transformácie, ktorej sa hovorí aj vnútorná alchýmia. Taoistická alchýmia učí, ako zastaviť tok generatívnej energie, ktorú má v sebe každý človek, aby miesto opúšťania tela a plodenia potomkov bola presmerovaná na zotrvanie v tele, očistená a transmutovaná na pozitívnu vitalitu. Táto obnovuje pôvodného ducha, ktorý existoval pred stvorením sveta, a pôvodný duch sa dokáže navrátiť do svojho pôvodného stavu nesmrteľnosti. Continue reading

Tonglen

Zasa som si vytiahla jednu z kníh Pemy Chödrön, tentokrát The Places That Scare You (Miesta, čo nás desia). Keď som Chödrönovú čítala naposledy, tak som sa vlastne oboznamovala s budhizmom. Vtedy mi Gabriel parádne navrčal, pretože mi radil nečítať to a keď som sa neskôr pokúsila niektoré budhistické postoje dostať do svojho života, dobre som si natĺkla držku a on to s celkom nearchanjelskou škodoradosťou výdatne a dôkladne komentoval. :-? Tak keď som teraz siahla po knižke, pre istotu som sa šla pýtať, či môžem. Prekvapilo ma, že nenamietal. Ale stačilo pol hodiny čítania a pochopila som, prečo nenamietal – budhizmus mi už ani náhodou nehrozí. Možno ako učenie je fajn, ale to, čo čítam v Chödrönovej, mi znie ako kázania našich kamarátov krišnistov – pomenovávanie bez vysvetlenia a ak je nejaký pokus o ilustráciu, tak je plytký až strach. Pokúsim sa to ako-tak spracovať, pretože by bola hanba natrafiť na knižku, z ktorej sa nedokážem vôbec nič naučiť. :-(

No, a keď už som sa tak pekne posťažovala ;-) , idem na tému, ktorú sa chystám už pár rokov spracovať a nejako som sa k tomu nedošišmala – tonglen. Continue reading

Cvičenie: Cítime energiu rukami

V poslednom článku podľa Susan Greggovej som popisovala ruizovskú koncepciu Univerza/Boha. Je to energetická koncepcia, vzdialená od nášho dualitného hmotného vnímania.

Energiu, z ktorej všetko pozostáva, môžeme celkom ľahko začať cítiť trebárs aj hneď. Posadíme sa v kľude a sústredíme sa na svoje dýchanie. Dýchame hlboko a rytmicky. Utíšime myseľ a uvoľníme sa.

Pomaly a nenásilne sa začíname sústreďovať na priestor medzi našimi rukami. Držíme ruky od seba nejakých 15-20 cm. Sústredíme sa na priestor medzi nimi a “cítime” ho; celé naše vedomie premiestnime do tejto oblasti. Continue reading