Najbližšie stretnutie Anonymných stalkovačov sme si stanovili na 27.5., čo je táto nedeľa. Už naposledy nás bolo ledva 5, takže začína byť kritické, kto všetko mieni prísť a kto nie. Téma pokračuje: Ruiz – “neber to osobne”, plus čo život prinesie.
Hodne mi pomôže, ak budem vedieť, či okrem mňa vôbec niekto príde 
… Tentokrát už neposielam maily, takže mi hoďte do komentárov, či prídete alebo nie.
“Na začiatku bolo Slovo. A Slovo bolo u Boha. A Boh bol to Slovo.”
Takto nejako sa začína stať v biblii. Veľa ľudí si vykladá, že tu niekde sa zrodil Boh. Ale toto nie je pravda. Toto, táto prostá veta poukazuje na prvý hmotný skutok. Ak by som to tak mohla nazvať, je to prvý karmický skutok. 
Iba prostý následok. Dobre, ak je toto následok, kde je príčina? Príčinou je myšlienka. A aj myšlienkach ako takých by som sa dnes rada s Vami podelila.
Ako ja chápem myšlienku. ( nie, nie chápem. Ja ju vidím. ) Myšlienka je energia. Nič iné iba prostá energia. A tá, ako vieme sa nachádza vo všetkom. Jednoducho si len tak doslova pláva priestorom. Myšlienky sú rôzne. Povedzme negatívne, pozitívne alebo nijako nabité. Najlepšie sú práve tie nijako nabité. Tie “nejako” nabité si zo zákona rovnorodosti hľadajú prijímateľa. Continue reading
Tentokrát keď som poslala pozvánky na stretko, takmer nebola odozva a tak som tušila, že nás nebude veľa. Nakoniec sme sa nazbierali v “komornej” zostave (hoci nijakú komoru nemám a tak sme museli aj naďalej sedieť v obývačke): Ambala, Iskra, Lenka, Matrioshka a ja. Najprv sme len hovorili o tom, ako sa nám prejavuje stalkovanie v živote a niektoré zistenia boli dosť demotivujúce – už si miestami myslíme, ako sme to úžasne zvládli, a potom sa vynorí situácia, kedy sa zasa zachováme ako naša pôvodná, neupravená verzia – a potom cítime niečo ako zlyhanie. Tak sme okamžite prešli na diskusiu, čo presne to znamená “neber to osobne”. Ja ako typický zástanca toho “tam vonku” som zdôvodňovala, že ľudia sa správajú, ako sa správajú, pretože nemôžu inak – a nemá zmysel vzťahovať to k sebe, pretože my nie sme v “ich príbehu” účastní – v ich príbehu sa nachádza len čosi ako “avatar”, ktorému dali naše meno, ale predstavuje nejaký problém, s ktorým sa potýkajú oni, nie my… Proste si nás vybrali, aby sme ten problém stelesňovali. Ale my nie sme ten avatar, čo je v ich príbehu, a tak výpovede o avatarovi musíme brať ako výpovede o avatarovi, a nie o nás… Continue reading
V posledných dňoch som mala nejakú rozkývanú náladu – nie vyslovene zlú, ale nestabilnú. Je to dané tým, že zžívanie sa mačičiek mi robí starosti. Keď prišla posledná, Beruška, Lassiterko bol jej najväčší kamarát, pretože on taký proste je. Hneď sa spolu hrali. No ale posledné dva týždne sa to nejako pokazilo. Museli si niečo urobiť, lebo dnes po sebe syčia a bijú sa, až z toho škriekajú. No a v nasledujúcej minúte už nemajú problém žerkať z jednej misky. Tieto výkyvy sa zrejme premietajú aj do mojej nálady… Včera dávali v telke Avatara a tam som pochopila, že už aj my s mačičkami tvoríme jeden organizmus. Zmeny mojich nálad sa ukazujú na nich a zmeny ich nálad zasa na mne. A tak sa večne “ladíme”.
Dnes ráno ma zobudil Lassiter pred šiestou a tak som nebola najvrlejšia (vlastne som bola hodne nevrlá, pretože som spať šla okolo jednej). Vyskočil na vankúš a zložil sa tesne pri mojej tvári. Mám to rada, zaborím si tvár do jeho kožúška a môžem spať ešte aj celý deň, ale tentokrát to malo dva maličké kazy – asi bol na záchodíku, nevyčistil si poriadne zadoček a smrdel a navyše sa chcel hrať a tak mi pazúrmi začal škriabať očné viečka. Na to som citlivá, tak som ho zhodila z vankúša a Lassiterko ukrivdene odkráčal. (On sa nedokáže uraziť. V tomto mi je celkom nepodobný. 
) Continue reading
Moja veľká chyba sa volá “oslava”. Keď učím iných, premúdro k nim prehováram, ako zmeniť zvyklosti: “… až zistíte, že konáte po novom. Každé takéto zistenie oslávte.” A potom, nedávno, sa mi čosi podarilo: zachytila som negatívnu myšlienku skôr, než vznikla, ešte na úrovni neformulovaného pocitu. Tak ma to potešilo, že som si dala 5 minút pauzu a oslávila som to – pochválila som sa, intenzívne som sa tešila a zožžžž… ehm… spapala čokoládu. 
A bolo. Continue reading
Spomenula som si, že na poslednom stretnutí Anonymných stalkovačov som rozvádzala svoju teóriu, že pod našimi nevhodnými dohodami hocijakej podoby leží jedno základné rozlíšenie: ako vnímame svet. Či je svet miesto priateľské, s hojnosťou a šancami na využitie, alebo je to miesto nepriateľské, kde sa pohybujú ksichti, ktorých sa buď treba báť alebo ich treba obracať na môj obraz, pretože “nevyhovujú” – lebo je tu možnosť, že ak by oni vyhovovali, tak potom nevyhovujem ja… 
(Ak si všimnete, v akej miere detailu som popísala oba stavy, tak ľahko zistíte, kde sa pohybujem ja. 
) Continue reading
Myslím, že sa mi v hlave spojili dve veci – téma najbližšieho Pini stretka a taká “drobnosť”, čo sa mi nedávno stala. No aj drobnosť môže pohnúť svetom. Aspoň tým mojím 
Continue reading
Od posledného stretnutia Anonymných prešlo toľko času, že som už aj celkom pozabúdala, o čom sa tam hovorilo… Neviem, či sme nakoniec neskĺzli na rovinu osobných dohôd, ale veď to je OK, ide to ruka v ruke.
Akurát “domácu úlohu” si neurobil nikto – dokonca ani zadávateľ. To nevadí; otázky zostávajú platné a ak chceme, môžeme sa im venovať, kedy nás chytia za srdce.
Nemyslím, že by sme už mali “bezchybnosť slovom” za sebou – ale práve dnes mi prišiel citát od Miguela Ruiza, ktorý to celé pekne rámcuje: Continue reading
Aljoška nám poslala jedno videjko, ktoré tu už asi bolo, ale nevedela som ho narýchlo nájsť a tak predsa len… nenechám si to ujsť. Aljoška píše: “Je to len krátke videjko, ale mňa skoro rozplakalo a zároveň vnútorne pohlo. Možno sa bude páčiť a osloví aj Vás
Duhovymotyl, jedna z Anonymných stalkovačov, nám poslala svoje skúsenosti so stalkovaním a tým, ako málo pochopenia preň môžeme v svete postretnúť… Niekedy je ľuďom lepšie, keď sme orientovaní vyslovene na nich a nemáme vlastný život. Poznám… a viem, aké nesmierne ťažké je rozseknúť takúto situáciu bez toho, aby niekto z nej vyšiel poranený… 
Mne sa to nepodarilo.
Ale Duhovymotyl má lepší prístup ako ja a tak jej nesmierne držím palce . Tu je jej článok:
Odkedy navštevujem tento blog /necelý rok/ a obzvlášť odkedy som bola na prvom stretnutí anonymných stalkovačov, ma to hádže z jednej strany na druhú, na tretiu,… Continue reading
