Zasa niečo od ruizovcov:
“Najvyššie poslanie, aké máš, je urobiť sám seba šťastným a podeliť sa so svetom o svoju lásku, svoju radosť a svoje šťastie.” — don Miguel Ruiz
(The biggest mission you have is to make yourself happy, and to share your love, your joy, and your happiness.)
A to mi pripomína jeden lístok, ktorý mi svieti na stole z čias, kedy som sa programovala na zhmotňovanie (tak rok 2009). Stojí na ňom: Continue reading
“Na začiatku bolo Slovo. A Slovo bolo u Boha. A Boh bol to Slovo.”
Takto nejako sa začína stať v biblii. Veľa ľudí si vykladá, že tu niekde sa zrodil Boh. Ale toto nie je pravda. Toto, táto prostá veta poukazuje na prvý hmotný skutok. Ak by som to tak mohla nazvať, je to prvý karmický skutok. 
Iba prostý následok. Dobre, ak je toto následok, kde je príčina? Príčinou je myšlienka. A aj myšlienkach ako takých by som sa dnes rada s Vami podelila.
Ako ja chápem myšlienku. ( nie, nie chápem. Ja ju vidím. ) Myšlienka je energia. Nič iné iba prostá energia. A tá, ako vieme sa nachádza vo všetkom. Jednoducho si len tak doslova pláva priestorom. Myšlienky sú rôzne. Povedzme negatívne, pozitívne alebo nijako nabité. Najlepšie sú práve tie nijako nabité. Tie “nejako” nabité si zo zákona rovnorodosti hľadajú prijímateľa. Continue reading
Sme uprosted vzostupu. Alebo niečoho iného. Všetko sa stále mení. Viem, vždy to bolo tak. Ale nedzá sa vám, že teraz sú tie zmeny rýchlejšie? Že sa všetko akoby rýchlejšie hýbe? Už v minulom článku som sa tým zaoberala.
Zhmotňovanie: Napríklad rýchlosť materializácie myšlienok. Buď som si to predtým neuvedomovala, alebo si to nevšimla – len v poslednej dobe mám pocit, že sa moje myšlienky tak rýchlo materializujú, že sa niekedy až miknem – aha – veď presne toto som pred chvíľou chcela – a vzápätí na to: uff, Tina, dávaj poriadne pozor čo si myslíš, pozri ako to rýchlo prichádza.
Okolnosti: Alebo precítenie okolností, v ktorých sa nachádzame. V tejto dobe cítim oveľa rýchlejšie ako predtým, či mi situácia sedí alebo nie. Hneď sa mi dostavuje nepríjemný pocit, ak mi niečo nesedí. Niekedy najprv ani neviem, čím to presne je, len viem, že sa akurát niečo deje, čo na mňa vplýva deštruktívne. Cítim ťažobu na hrudi, úzkosť. Vtedy začnem hľadať odkiaľ to prichádza a keď nájdem príčinu a odstránim ju, cítim neuveriteľnú ľahkosť na duši. Continue reading
Na Pini sa pred pár dňami objavil článok, kde autor spomína, že na jednom nemenovanom blogu neuverejnili jeho komentár, ktorý nebol ani urážlivý, ani nijak zle mienený. Išlo len o vyjadrenie názoru, ktorý sa moc nezhodoval s tam prezentovaným názorom. Keď sa to zopakovalo pri ďalšom pokuse, bolo mu to už nepríjemné a preto si vyžiadal vysvetlenie, prečo takto bezdôvodne neuverejňujú jeho komentáre. Kým dlhšiu dobu čakal na odpoveď, začal v sebe riešiť otázku, prečo mu to vlastne vadí, prečo mu to nie je jedno a prečo vlastne potrebuje to vysvetlenie. Ženie ho k tomu sebadôležitosť alebo len potreba komunikovať?
Potreba vyjadriť svoj názor, či potreba dostať vysvetlenie… Je, či to nie je znakom sebadôležitosti? Continue reading
Toto je úryvok z vystúpenia Eckharta Tolleho, kde mu jeden z účastníkov položil otázku, ako to je s plačom. On sám plakáva vraj často – nad dobrými i zlými vecami. Je plač normálny? Plakáva aj Tolle?
Slobodná vôľa. V poslednej dobe sa viac zamýšľam nad niečím takým ako je slobodná vôľa. Prečo? Môj celý život mi občas pripomína hru od Wiliama Shakespeara. Sen noci Svätojánskej. Dej tohto diela, pre priblíženie toho ako to myslím, nájdete aj tuto. Tiež z tohoto na prvý pohľad netušíte čo, kto, kedy, ako a s kým? 
No a môj život je presne takýto. Keď sa tak pozriem na svoj život v čase späť, tiež si hovorím Čožeeeee??? 
:-) Je to presne to isté. A aj toto malé poohliadnutie späť ma privádza k malej úvahe o Slobodnej vôli. Verte či neverte. Navyvádzala som sa toho veľa. V domnení, že ja na 100% čo 100% 1000% Viem, o čom predsa Život je? No nie?
Ešte donedávna som žila v domení, že ja predsa Viem najlepšie, kto je pre mňa v mojom živote prínosom. A teda? Keď som toto vedela 
podľa toho som sa aj správala. Kto mi jednoducho nezapadol do môjho osobného šuflíčka, šup s ním vonkaj. No veď upratovať je predsa dôležité. Nemôžete žiť v bordeli, predsa! Continue reading
Od Chrisa Cadea prišiel mailom zaujímavý článok. Včera som práve pracovala na svojej “urážlivosti” a zistila som, že sa to hodne lepší, no a hneď na to som otvorila v maili text, z ktorého prerozprávam:
Keď nás niekto urazil, nie je to nič zlé – naopak, má to pre nás veľkú hodnotu. Má to zmysel. Ak sa cítime urazení a osočení, vlastne nám to prospieva.
Ako dieťa sme sa naučili, ako funguje svet, čo uráža rodičov či súrodencov či autority. Možno sme sa naučili, že grgať za stolom je urážlivé. Alebo že nepozdraviť je urážlivé. Alebo že byť tmavšej pleti iných uráža. Alebo že mať iné vierovyznanie je urážlivé pre časť ľudstva. Tých možností, ako sa niekoho dotknúť, je nespočetné množstvo. Continue reading
Ako toto píšem, poskladali sa mi v hlavinke dohromady tri veci. 1. Čítala som v Kryonovi o numerológii a je tam pasáž, ktorá upozorňuje na čas 11:11, ktorý numerologicky značí “osvietenie:osvietenie”. 2. Pozrela som na obrazovku počítača, bolo 11-teho a na desktope svietila veľká oranžová 11. Tak som si povedala – ide sa osvecovať sama seba… 3. A hneď nato som v štatistikách našla čosi, čo ukazovalo, že si o mňa zasa niekto začína otierať parožie 
. Tentokrát ma to nenaštvalo ako obvykle, ale mi to dalo… no, nie “osvietenie”, ale rozhodne aspoň vhľad. A tak vám ho idem porozprávať.
Čím meriate svoju hodnotu? Snažila som sa pospomínať si na všetky spôsoby, o aké som sa potkla. Continue reading
Priamo pod nosom máme zázračné tajomstvo – súčasný okamih (“tu a teraz”) nemá absolútne nijaké trvanie a napriek tomu akosi obsahuje všetky tie príčiny z minulosti, ktoré utvárajú budúcnosť. Všetko, čo sa spojilo, aby vytvorilo tento okamih, mizne pod našimi nohami s príchodom najbližšieho okamihu. A pretože “teraz” je stále, je “teraz” večné.
Len čo si uvedomíme povahu “teraz”, naplní nás posvätným úžasom, vďačnosťou a pocitom zázraku. Len čo duševne “pristaneme” v tu a teraz, prestávame si robiť starosti nad minulosťou a pachtiť sa za budúcnosťou. Celé toto handrkovanie sa o minulosti a budúcnosti sa v mozgu deje v prepojeniach v strede koruny a hoci pre našich predkov zabezpečilo prežitie, dnes to preháňame a vedie to k mnohým mentálnym poruchám. Continue reading
“Predstav si, ako by si sa správal sám k sebe, keby cez teba po celý čas pretekala láska? Čo by si si o sebe myslel? Ako by si sám seba súdil, keby tebou pretekala láska?” — don Miguel Ruiz
(Imagine how you would treat yourself if love was moving through you all the time. What would you think about yourself? What judgments would you have about yourself if love was moving through you?)
