Vývin čakier podľa Anodey Judith – pokračovanie

Pokračovanie článku o vývine čakier z knižky Anodea Judith – Východné telo, západná myseľ…

Proces individualizácie

Vývin čakry počas detstva je relatívne nevedomý. Vývin v dospelosti je v kontraste zväčša vedomý – musíme sa chcieť vyvíjať ináč sa to jednoducho nestane. Pre mnohých vývoj čakier v dospelosti nenastáva keďže ostávajú v závislosti a bezmocnosti a nikdy nezlomia svoje naprogramované inštinktívne modely. Nikdy nemusia mať spirituálne túžby a nemusia objaviť potenciál ich vyšších ja. Keďže je proces spirituálneho zobúdzania častokrát plný výzvami a ťažkosťami je ťažké povedať kto je na tom lepšie Ale tí čo nie sú spokojný so scenárom ktorý im bol daný, ktorí túžia po niečom väčšom, tu je popis druhého kola osobnej evolúcie cez čakry.

Myšlienky – sú naozaj vždy naše? … :-)

“Na začiatku bolo Slovo. A Slovo bolo u Boha. A Boh bol to Slovo.”

Takto nejako sa začína stať v biblii. Veľa ľudí si vykladá, že tu niekde sa zrodil Boh. Ale toto nie je pravda. Toto, táto prostá veta poukazuje na prvý hmotný skutok. Ak by som to tak mohla nazvať, je to prvý karmický skutok. Iba prostý následok. Dobre, ak je toto následok, kde je príčina? Príčinou je myšlienka. A aj myšlienkach ako takých by som sa dnes rada s Vami podelila.

Ako ja chápem myšlienku. ( nie, nie chápem. Ja ju vidím. ) Myšlienka je energia. Nič iné iba prostá energia. A tá, ako vieme sa nachádza vo všetkom. Jednoducho si len tak doslova pláva priestorom. Myšlienky sú rôzne. Povedzme negatívne, pozitívne alebo nijako nabité. Najlepšie sú práve tie nijako nabité. Tie “nejako” nabité si zo zákona rovnorodosti hľadajú prijímateľa.

Rozpúšťanie hraníc

Sme uprosted vzostupu. Alebo niečoho iného. Všetko sa stále mení. Viem, vždy to bolo tak. Ale nedzá sa vám, že teraz sú tie zmeny rýchlejšie? Že sa všetko akoby rýchlejšie hýbe? Už v minulom článku som sa tým zaoberala.

Zhmotňovanie: Napríklad rýchlosť materializácie myšlienok. Buď som si to predtým neuvedomovala, alebo si to nevšimla – len v poslednej dobe mám pocit, že sa moje myšlienky tak rýchlo materializujú, že sa niekedy až miknem – aha – veď presne toto som pred chvíľou chcela – a vzápätí na to: uff, Tina, dávaj poriadne pozor čo si myslíš, pozri ako to rýchlo prichádza.

Okolnosti: Alebo precítenie okolností, v ktorých sa nachádzame. V tejto dobe cítim oveľa rýchlejšie ako predtým, či mi situácia sedí alebo nie. Hneď sa mi dostavuje nepríjemný pocit, ak mi niečo nesedí. Niekedy najprv ani neviem, čím to presne je, len viem, že sa akurát niečo deje, čo na mňa vplýva deštruktívne. Cítim ťažobu na hrudi, úzkosť. Vtedy začnem hľadať odkiaľ to prichádza a keď nájdem príčinu a odstránim ju, cítim neuveriteľnú ľahkosť na duši.

Schopnosť Čakať – Otrava, alebo len prejav Úcty. Úcty k Životu?

K tejto úvahe ma priviedol včerajší zážitok v práci. Pri lietaní v sklade, v ktorom preberám tovar ( nie, ja nepreberám tovar, ja sa hrám na popolušku, preberám si hrášok od šošovičky sem tam do toho nejaký mak, alebo aj popol v podobe poriadnej sprchy od nadriadenej ) som šla vystriedať kolegyňu do pokladne aby sa mohla ísť najesť. K pokladni pristúpil muž, ktorý si v zrobených rukách niesol nejaké potraviny, ktorými sa potreboval rýchlo napchať, aby vládal pracovať ďalej. Keď som sa po nahodení potravín, spýtala či to je všetko, iba zakýval hlavou na znak nesúhlasu. Dívala som sa na neho a čakala. V tom si začal pýtať cigarety. Išlo mu to však ťažko,  koktal. Pocítila som k tomuto mužovi súcit a nesmiernu dávku trpezlivosti. A vtedy, v tom momente mi akosi mimovoľne, podopínali aj rady psychológa, z kurzov, ktoré som svojho času veľmi rada navštevovala. V tomto prípade som si predstavila prednášajúceho, skúseného psychológa, ako na túto tému hovorí cca toto.

Je to alebo nie je sebadôležitosť?

Na Pini sa pred pár dňami objavil článok, kde autor spomína, že na jednom nemenovanom blogu neuverejnili jeho komentár, ktorý nebol ani urážlivý, ani nijak zle mienený. Išlo len o vyjadrenie názoru, ktorý sa moc nezhodoval s tam prezentovaným názorom. Keď sa to zopakovalo pri ďalšom pokuse, bolo mu to už nepríjemné a preto si vyžiadal  vysvetlenie, prečo takto bezdôvodne neuverejňujú jeho komentáre. Kým dlhšiu dobu čakal na odpoveď, začal v sebe riešiť otázku, prečo mu to vlastne vadí, prečo mu to nie je jedno a prečo vlastne potrebuje to vysvetlenie.  Ženie ho k tomu sebadôležitosť alebo len potreba komunikovať?

Potreba vyjadriť svoj názor, či potreba dostať vysvetlenie… Je, či to nie je znakom sebadôležitosti?

Slobodná vôľa. Možnosť voľby … exist niečo také vôbec? … :-)

Slobodná vôľa. V poslednej dobe sa viac zamýšľam nad niečím takým ako je slobodná vôľa. Prečo? Môj celý život mi občas pripomína hru od Wiliama Shakespeara. Sen noci Svätojánskej. Dej tohto diela, pre priblíženie toho ako to myslím, nájdete aj tuto. Tiež z tohoto na prvý pohľad netušíte čo, kto, kedy, ako a s kým? No a môj život je presne takýto. Keď sa tak pozriem na svoj život v čase späť, tiež si hovorím Čožeeeee??? :-) Je to presne to isté. A aj toto malé poohliadnutie späť ma privádza k malej úvahe o Slobodnej vôli. Verte či neverte. Navyvádzala som sa toho veľa. V domnení, že ja na 100% čo 100% 1000% Viem, o čom predsa Život je? No nie?

Ešte donedávna som žila v domení, že ja predsa Viem najlepšie, kto je pre mňa v mojom živote prínosom. A teda? Keď som toto vedela podľa toho som sa aj správala. Kto mi jednoducho nezapadol do môjho osobného šuflíčka, šup s ním vonkaj. No veď upratovať je predsa dôležité. Nemôžete žiť v bordeli, predsa!

Vždy máš na výber

Po vypočutí nahrávky rozhovoru s Drunvalom Melchizedekom po prečítaní Helinho článku nahravka-z-rozhovoru-z-drunvalom-melchizedekom-v-anglictine som si vypočula aj nahrávku rozhovoru s Mary Allen audio-replays, ktorá sa ako koučka zaoberá vnútorným pokojom (inner peace) a napísala o tom aj evidentne vcelku úspešnú knihu Sila vnútorného výberu www.lifecoachmary.com.

V rozhovore Mary uvádzala spôsob, ako dosiahnuť vnútorný pokoj a dávala aj návod, ako sa môžu riešiť situácie, kedy sa nevieme presne rozhodnúť, uviazneme v „citovej dopravnej zápche“ (emotional traffic jam ), alebo nevieme presne odhadnúť realitu. Je to 6 otázok, ktoré nám Mary odporúča napísať si na kus papiera, premyslieť odpovede a tiež ich pre seba spísať. Malo by nám to pomôcť vyjasniť si problém, s ktorým sa potýkame. Podľa Mary je to možné použiť aj v prípade, ak nemáme problém, len si chceme vytvoriť nejaký nový, svieži pohľad na vec. Takže tých 6 otázok je nasledovných:

Anjel Smrti – Strašiak? Alebo len veľmi Priama výzva k Životu? :-)

Anjel Smrti. Smrť. Čo znamená vlastne Smrť? Na túto tému som prečítala už niekoľko zaujímavých, menej zaujímavých, ” vysoko ezoterických” i menej ezoterických úvah. Keď sa ozve umieračik jedného z nás, každý sa  s ľútosťou, tak typicky povrchnou pre homo sapiens sa na chvíľu zastaví. Ale ozaj iba na chvíľočku. Väčšinou sa v bežnej komunikácii medzi nami odohráva cca takýto dialóg.

“Jaj, tak už aj tento zomrel. No ale aký mladý!  No veru, mohol ešte požiť, veď tu má … ” tu nastane výpočet všetkých tých “cenných” vecí, ľudí, ktorý ho budú oplakávať. A? A ako doznie umieráčik ideme ďalej. Poviete si. No ale veď áno, čo už z tým narobíme? A koniec koncov, on je predsa aj tak už na lepšom. Je isto v nebi, medzi svojími atd. Oprašuje tam krídla anjelom, spokojne si kýve nožičkou na niektorom z obláčikov a posiela more, čo more, oceán lásky pre tých ktorý po ňom zostali.   Ale? No ale. Čo nastane zvyčajne? Aká reakcia. Každý, hoci aj po tom pohrebe sa rozbehne späť do svojho životného stereotypu. Poznáte to, deti, rodina, treba niečo uvariť, treba sa prosto včleniť späť do života.

Hm, lenže, nebola by som to ja, keby som neuvažovala troška inak. Ja sama som prišla o otecka keď som mala 15 rokov. Chýba mi dodnes. Pred piatimi rokmi mi náhle zomrel milovaný brat, presne vo veku 40 rokov. Chýba mi občas tak, že mi to berie dych. Ja sama som už bola min. zo dvakrát blízo smrti. Po prvý krát to bolo pri pôrode dcérky. Jednoducho niečo sa zmrvilo a nebyť rýchleho, veľmi rýchleho zásahu lekárského tímu, už si z toho obláčika z oceánom lásky v náručí sedím aj ja. Po druhý krát sa mi to stalo pri autonehode spred dvoch rokov. Auto bolo na franforce, ja sama som vyšla z auta po svojích aj keď s otlčenou hlavou a pochrámanými rebrami, predsa som vyšla po svojich z auta, z ktorého ostala jedna kovová hrča. Keď som potom o tom hovorila “priateľom” bolo mi povedané okrem iného aj toto.

“Jednoducho nedohorela Ti sviečka, a asi tu musíš spraviť niečo významné, keď si z tohto auta vyšla a ešte aj po svojich.” –

Dýchaj ako delfín

Už neverím na náhody. Je to celkom oslobodzujúce a aj o dosť zábavnejšie. Hľadať za všetkým spojitosť a rozmýšľať, prečo to prišlo a čo bude nasledovať… Tak sa mi dnes spojila meditácia s anjelskými kartami a odkazom pre mňa z oboch týchto zdrojov.

Dnes som vyskúšala opäť Helinu meditáciu Za zrkadlom a prvýkrát som nezaspala. Skúsila som ju totiž pragmaticky ráno po zobudení a po výdatnom 8 hodinovom spánku. V meditácii sa po uvoľňovacích technikách dostávame k zrkadlu, ktoré poslúži mimo iné ako prechod do sveta energií.

Tentokrát som sa ešte ani poriadne ku zrkadlu nepriblížila a už som sa vlnila v rytme hudobného podmazu meditácie, uvedomiac si, že plávam. Nie ako človek, ale ako ryba alebo vodný tvor, s chvostovou plutvou, vlnila som sa, točila, krútila s ľahkosťou, cítiac uvoľnenie a pokoj.

Vitalitafest 5.- 6. máj 2012 Istropolis Bratislava

Jupiiii, jupiiiii!

Blíži sa Vitalita fest a na ňom nájdete aj mňa a Sašku

Zoberieme so sebou vecičky z mandala-shopu, t.j. mandaly svetla, moju vlastnú mandalovú tvorbu, ak sa mi podarí aj enkaustiku, pár kamienkov a uvidíme čo ešte všetko – bude aj prekvapko

Poteším sa ak tam zavítate tiež, pre čitateľov blogu a FB fanúšikov som pripravila poukážku na mandalky, ktorú stačí vytlačiť a priniesť so sebou.

Poukážka na vytlačenie: VitalitafestMandalyPoukazka

FB-event tu
Vitalitafest sa koná v dňoch 5.-6.mája 2012, v Istropolise v Bratislave, od 9:00 do 19:30.

Teším sa na vás

<3