Duchovná pýcha

Ľudia do nášho života prichádzajú z nejakých dôvodov. Nie je to náhoda. Niekde tam hore sme sa s nimi dohodli, že túto a túto lekciu si prejdeme spoločne. A nám sa to z terajšieho pohľadu tak nemusí zdať, lebo si to neuvedomujeme. Ale je to tak, teda aspoň ja to tak vnímam. Tie lekcie často krát nemusia byť príjemné, pravdou však je, že nemusia byť ani nepríjemné. Otázkou je, ako sa k nim sami postavíme. Ak sa máme čomusi naučiť, prídu nám do cesty ľudia, ktorí nás prevrátia naruby. Hlavne spočiatku nášho vnímania to tak cítime, lebo sme sa ešte nenaučili vnímať veci srdcom. Prídu, zatrasú. Otvoria sťaby oči. A my máme pocit, že “wow, presne to je to čo som potrebovala“.

Samota

Sediac v parku, pozorujúc stromy a prebúdzajúci sa život v nich. Sediac na lavičke v tichu veľkomesta. Jednoducho sediac a vnímajúc… Kniha odložená bokom, pretože myseľ nechce spracovávať to čo čítam. Počujem štebot vtákov, šumenie lístočkov na stromoch. Mravčeky mi behajú po nohe. Vietor sa pohráva s mojimi vlasmi.

A ja len sedím a vnímam.

Vnímam to ticho. Aj keď za rohom je rušná ulica, tu ako keby zastal čas. Nepočuť žiadne autá, sem – tam iba prebehne nejaké veselé dieťa s pokrikom. Som tu takmer sama, ale som tu s prírodou.

…………

A v tej chvíli sa aj pre mňa zastavil čas. Videla som udalosti posledných dní, kde som sa nechala strhnúť na dno. Udalosti, ktoré mi odčerpávali energiu, lebo som to dovolila. Obrazy mi skákali pred očami ako v nejakej premietačke. A ja som si uvedomila spojitosť medzi všetkým čo sa dialo. Každá z tých udalostí bola iná, ale v danej chvíli správna. Z retrospektívneho pohľadu to boli lekcie, ktoré ma mali naučiť vnímať seba, svoju intuíciu, svoje pocity a nedať sa strhnúť emóciami… Ťažká to lekcia, ešte nie som borec. Neviem povedať, či som sa popálila, lebo to ako popálenie necítim. Poviem toľko, že sa mi zväčšili oči, aby som lepšie videla. Narástli mi uší, aby som lepšie počula. Ruky sa stali citlivejšie aby som lepšie vnímala. A srdce? To bije, cíti a dáva signály kadiaľ ísť. To že sa mi zlepšili vnemy ešte neznamená že ich už aj viem použivať Chce to tréning.

Medzinárodný deň ega?

Zaujímavý názov, že?  Minulý utorok (mimochodom 4.4.2011  ), či skôr jeho popoludnie a večer mi presne takto pripadali. Kam som sa otočila videla som len sebaľútosť, sebadôležitosť, hnev, frustráciu, sklamanie… Dalo by sa toho popísať veľa… Ale mňa skôr zaujíma prečo to tak je, prečo to príde. Má na to vplyv aj ten mesiac svietiaci na oblohe? Či postavenie planét?  Alebo je to nejaká globálna nákaza, čo sa šíri z krajiny do krajiny, od domu k domy? NEVIEM. Ale zasiahlo to aj mňa 

Osoba, ktorá sa nachádza v zajatí ega, nechápe utrpenie ako utrpenie, ale ako jedinú primeranú reakciu na všetky životné situácie. Ego vo svojej zaslepenosti nie je schopné vidieť, koľko utrpenia spôsobuje sebe i iným. Nešťastie je vlastne egom vyvolaná mentálno-emocionálna choroba epidemických rozmerov. Je to vnútorný ekvivalent znečisťovania životného prostredia na tejto planéte.

Stretnutie s kobrou

V jeden nedeľný deň som trávila so svojou priateľkou Terrafinou. Najskôr sme boli na burze minerálov, ktorá sa v ten víkend konala. Obidve sme odtiaľ odišli s úlovkami o akých sa nám ani nesnívalo A tak sme sa v takom fajnom rozpoložení prechádzali v neďalekom parčíku. Bolo krásne slnečno, aj keď bol len začiatok marca. Tak sme si to vychutnávali a rozprávali sa. Po hodine chodenia, mnohých zaujímavých nápadov a zistení sa spustil vietor a nás pochytil hlad. Tak sme sa premiestnili do neďalekej pizzérie a objednali sme si vynikajúcu špargľovú pizzu. Keď sme dojedli, len tak v kľude sme sedeli a opäť rozprávali. A stále sme sa tešili z kameňov Odrazu prichádzali ľudia a bolo ich dosť. Vtom Terrafinu napadlo, že sú to možno ľudia čo boli na školení ho’opono pono, ktoré sa konalo hneď vedľa. Napadlo ju, že sa opýta priamo na Teréniu Mocnú, kedže sa s ňou chcela stretnúť. A vtom sa otvorili dvere a vošla samotná Terénia, čo sme my vlastne nevedeli, kedže sme ju predtým nevideli. A naozaj to bola ona. A prisadla si k nám.

Čistenie vlastného srdca

Na Vianoce som u Bibs na blogu objavila krásny článok o jej skúsenostiach s upratovaním srdca (a celého zvyšku je vnútra k tomu ). Zobla som si ho aj sem, pretože je to ilustrácia Martininej techniky v praxi. Ovšem pri kopírovaní sa mi stratili smajlíky a bola som lenivá ich tam vkladať ručne, takže buď čítajte u Bibs alebo smajlujte, kde uznáte za vhodné !

Bibs píše: