Potreba alebo láska? O ľudských citoch

Dnes ráno som na fejsbúku našla jednu úvahu, ktorá je pre mňa all-in-one: vyjadrenie podpory Univerza (kvôli tej časti knižky, ktorú práve píšem), udica ako hrom, vysvetlenie minulosti, vysvetlenie mojich vlastných pocitov v styku s anjelmi a možno aj pohľad do budúcnosti, ak túto informáciu dokážem rozumne využiť:

Ľudia, ktorí sú deprimovaní alebo sa snažia zvýšiť si vibráciu, si často inštinktívne vyhľadajú niekoho, koho vibrácia je o trošičku vyššia než tá ich. Keď sú s touto osobou, zbavujú sa časti negativity a vylučujú ju von z aury.

Bežne sa stáva:

Chcem alebo nechcem?

Prišlo mailom od Apryl Jensen:

Zistili ste už niekedy, že ako si žijete svoj život, z času na čas sa zastavíte a skonštatujete: “Hmmm… Nie som taký spokojný, ako som býval… Čo sa stalo?”

Zisťujete, že ste podráždenejší alebo že máte z času na čas menej nadšenia?

To sa stalo aj mne a našla som si úžasný spôsob, ako sa znova napojiť na zdroj lásky a energie, ktorú potrebujem pre život. Je to také jednoduché, že neuverite. Ale stačí vyskúšať!

Tu je to tajomstvo:

Keď zistíte, že máte pocit odtrhnutosti a mrzutosti, alebo sa len necítite úplne v pohode, znamená to, že ste dovolili svojim myšlienkam, aby bežali z autopilota. A pre mnohých ľudí to značí, že sa negativita znova prepašovala do pokojného jazierka pohody, ktoré sa v sebe snažíme vytvoriť.

Multiverzum: o mnohonásobných realitách

Včera som dostala nový newsletter od Suzan Carollovej, zasa channeling od Arkturiánov. Minule som si všimla, že používa “the Arcturian” bez mena a označenia množstva a nadchlo ma, že hovorí o “Arkturiánstve”. Teraz som zaregistrovala, že sa vrátila k “Arcturians” (čiže Akrturiáni) a ten, čo hovorí, si vraví “ja”. Možno to má nejaký hlbší zmysel, ktorý mi uniká, ale zatiaľ to pre mňa predstavuje koncepčný krok späť, do hmoty a duality.

Zaujala ma však iná vec – Akturiánstvo vysvetľuje viacnásobné (multiple) reality.

Viacnásobné/mnohonásobné reality je koncept, ktorý hovorí, že je viac než len jedna realita. Arkturiánstvo ich delí na paralelné reality, alternatívne reality a multidimenzné reality.

Lineárny a absolútny čas (Od ilúzie k podstate.)

Máme nový článok od Groovera:

Vše, co se děje v čase, který sestává z minulosti, současnosti a budoucnosti, je pouhý sen. To je skrytý význam veškeré védské literatury.
(SB 4.29.2B)

Čo je čas a ako na nás pôsobí v tomto svete ?
Kto vládne času ?

Čas je veľmi zvláštny

Čas ktorý naša myseľ totiž delí na minulosť, súčasnosť a budúcnosť sa týka len hmotného sveta. A my živé bytosti nie sme hmota, ale vedomie.

Jakmile se živá bytost navrátí do svého přirozeně slavného postavení, začne se těšit z transcendence mimo čas a hmotnou energii, ihned se vzdá dvou druhů mylného životního pojetí (“já” a “moje”), a projeví se v plné míře jako čistá duchovní duše.
(SB 2.9.3)

Sebapoznanie

Týmto článkom nám dnes prispieva Groover (už ako DamayantiGroover):

A ako zistím kto vlastne som ? Nazývame sa rôznymi menami, no meno je len nálepka. Označenie ktoré používame aby sme sa spoznali. Kto sa ale skrýva pod tým menom. Kto v skutočnosti sme ? Ak sa návyky a správanie tela menia, čo z toho som skutočne Ja ? Ako odlíšim seba od zdania toho kto som ?

Odpoveďou je ten kto to vidí, vníma – teda vedomie. A čo je to vlastne vedomie ? Kde vzniká ? Tieto otázky su paradoxom, pretože sa ich pýta vedomie. Čítať tieto riadky s vlastným individuálnym vzťahom môže len vedomie. Teda ty.

Čo som si uvedomila o “zrkadlách”

Zasa som začala chodiť po lekároch a v takom prípade využívam cestu autobusom na to, aby som počúvala Ruiza. Je to s ním ako s Castanedom – vždy zarezonuje niečo iné. Veci, ktoré som doteraz chápala nejako, pretože to chápanie zodpovedalo môjmu stupňu poznania, môžem začať chápať inak, ak mám nové zážitky a nové poznanie.

Tentokrát ma “dobila” pasáž, ktorú som už pred časom spracovávala – o tom začmudenom zrkadle.  Je to veľmi pekná pasáž o tom, že všetko je Svetlo a to, čo vnímame ako “hmotu”, je vlastne len odraz svetla na hustejšej vibrácii (mojimi slovami). Ruiz píše, ako chlapík, čo zažil osvietenie,  pochopil, že ak teda Svetlo je Boh, tak on je stelesnením Boha (pretože je obrazom Svetla) a každý iný človek že je tiež stelesnením Boha… Lenže ostatní to nechápali, pretože ich “zrkadlá” boli začmudené dymom predpokladov a vovychovávaných predsudkov.

Život v stave beztiaže

Narazila som na jeden nepríjemný vedľajší účinok toho, keď sa človek začína oslobodzovať od duality. Je to niečo, čomu hovorím “stav beztiaže”.

Predstavte si kozmonauta niekde vo vesmíre, ako sa vznáša v svojej kozmickej lodi. Nevie poriadne, kde je “hore” a kde je “dole” – dokonca ani vo vzťahu k svojej vlastnej pozícii, pretože aj tá sa sústavne mení.

Skúste sa ho spýtať, či stojí. Nebude vám vedieť odpovedať. Ešte stále bude vedieť, či “drží”, ale s tým “státím” bude mať problém. Nie preto, že by nemal potrebný cit v nohách, ale preto, že obvyklá ľudská definícia “státia” sa stala bezpredmetnou.

O nadosobnom mozgu

Jarka mi poslala tento dokument – a stojí za to… Celosvetový mozog – miesto, kde sa mení svet:

Nevidíme toho druhého

Prišlo od Siranusa Svena von Staden ako denný citát:

“Keď pozeráme na človeka, v skutočnosti ho nevidíme, len si myslíme, že ho vidíme. Vidíme len to, čo sme si vopred povedali, že uvidíme.” — Anthony de Mello

(Betrachten wir einen Menschen, sehen wir ihn in Wirklichkeit nicht, wir meinen nur, wir sähen ihn. Wir sehen nur das, was wir uns vorher eingeprägt haben.)

A von Staden pokračuje: Keď pozeráme na ľudí, vnímame ich vždy cez okuliare našich skúseností. Ak sa nám podarí vnímať ho s láskou, možno sa nám ukáže celkom iný človek.

Tajomstvo hojenia

Našla som sériu videí o “zázračných” vyliečeniach, teda o vyliečeniach proti všetkým lekárskym predpokladom. Sú v nemčine a mne sa nechce to spracovávať, ale pre seba urobím pár výpiskov: