Bod istoty: prečo máme problém meniť sa

“Môžem byť taká šťastná, aká šťastná sa rozhodnem byť.” — Susan Gregg

Pokračujem ďalšou kapitolou toltéckeho učenia zo Susan Greggovej – tentokrát o tom, ako a prečo sa meníme.

“Ako moje štúdium pokračovalo, jedna skutočnosť sa začala bolestivo prejavovať: moja myseľ chcela radšej byť v práve ako byť šťastná. Raz od razu som sa prichytila, že robím rozhodnutia, ktoré viedli k utrpeniu. Bola som prekvapená nad komplexnosťou svojej mysle a ako nástojila na to, aby sa veci diali po starom. Jedného dňa som sa spýtala Miguela na tento fenomén. Usmial sa a rozprával mi o “bode istoty” (security point).

Náš bod istoty je ten obmedzený výsek reality, ktorý poznáme. Cítime sa tam bezpeční, pretože vieme, čo sa tam dá očakávať. Ak sa obmedzíme na tento úzky výsek životných skúseností, sme v pohode, nič problematickejšieho nás nepostretne – ale často sa cítime aj nešťastní. Myseľ urobí čokoľvek, len aby tento stav udržala.

Countdown 2012: 207- nikto z nás nie je taký šikovný ako všetci dohromady

Na dnešné video som naďabila náhodou, ale len čo som ho začala prehrávať, vedela som, že tu skončí :

Vývin čakier podľa Anodey Judith – pokračovanie

Pokračovanie článku o vývine čakier z knižky Anodea Judith – Východné telo, západná myseľ…

Proces individualizácie

Vývin čakry počas detstva je relatívne nevedomý. Vývin v dospelosti je v kontraste zväčša vedomý – musíme sa chcieť vyvíjať ináč sa to jednoducho nestane. Pre mnohých vývoj čakier v dospelosti nenastáva keďže ostávajú v závislosti a bezmocnosti a nikdy nezlomia svoje naprogramované inštinktívne modely. Nikdy nemusia mať spirituálne túžby a nemusia objaviť potenciál ich vyšších ja. Keďže je proces spirituálneho zobúdzania častokrát plný výzvami a ťažkosťami je ťažké povedať kto je na tom lepšie Ale tí čo nie sú spokojný so scenárom ktorý im bol daný, ktorí túžia po niečom väčšom, tu je popis druhého kola osobnej evolúcie cez čakry.

Countdown 2012: 208 – neberme veci za samozrejmé, aby z nás neboli “vážni somári”

Dnešný countdown robí Aquariel, ktorý poslal tento úryvok z Dana Milmana:

KDE SI?
Ako to kde som?
KDE SI? OPAKOVAL TICHO.
Som tu.
KDE JE TO TU?
V tejto kancelarii, na tejto cerpacej stanici! Uz ma ta hra prestavala bavit.
KDE JE TATO CERPACIA STANICA?
V Berkeley.
KDE JE BERKELEY?

Večná duša

Groover nám poslal tento článok (zdroj je uvedený na konci):

V hmotném vědomí je naše srdce zavřeno. Srdce je sídlem duše a duše je naše věčné já. Když uvažujete o vlastním já, tak myslíte já. Kde je tedy to já? Kdybyste měli ukázat na to já, kde to je? Na kterou část těla by jste ukázali? Říkáme moje hlava, moje oči, moje ústa, moje hruď, moje paže, moje nohy, moje ruce, moje chodidla, dokonce říkáme i moje mysl. Všechny tyto věci jsou moje. Co je tedy to já, které všechny ty věci vlastní? To je duše. To je duše, vlastní já. A duše je umístněna v srdci. Srdce je sídlem duše.

Hmotné vědomí znamená, že srdce je zavřené. Duše je tímto způsobem zavřená, obklopená nevědomostí. Spí v uzavřeném srdci. A když tam spí, tak sní. A o čem duše sní? Duše sní: já jsem toto tělo.

Countdown 2012: 209 – každý niekedy niekoho potrebuje

Dnes mal kolega zlú náladu a vybíjal si ju na mne. Normálne sa odujem, ale dnes som bola nejaká zmierlivá a spomenula som si na pesničku Everybody needs somebody sometimes – každý niekedy potrebujeme niekoho, aj keď len na to, aby sme sa zbavili našej zlej nálady. Tak prečo nie, keď to zvládam?

Dvanásť vrstiev DNA II: vrstvy 1, 2 a 3

Úvod do DNA podľa Kryona som popísala tu. Dnes idem na prvú trojicu “vrstiev” DNA – a zasa pre istotu opakujem, že nejde o skutočné vrstvy, usporiadané hierarchicky, aj keď majú svoje číslovanie. Hovoríme o čomsi, čo nemá fyzickú/hmotnú podstatu. Je to čosi, čo sa presekáva s ostatnými vrstvami v mnohých bodoch, pretože pravdepodobne ani nie sú “rovné”, a možno ani nemajú nejaký určitý “tvar”.

Kryon tie vrstvy delil po trojiciach. Prvú trojicu nazval “uzemňujúce vrstvy”, pretože energeticky sú najbližšie k našej dimenzionalite, teda k nášmu hmotnému ukotveniu.

Vrstva 1: Biologická

Neexistuje “najdôležitejšia” vrstva DNA, ale táto prvá vrstva je nám najbližšia a je spojivkom so všetkými ostatnými – komunikačným kanálom s našou multidimenznou podstatou. Sama je multidimenzná, ale je pevne ukotvená v tretej dimenzii a preto ju môžeme vyslovene vidieť.

Countdown 2012: 210 – buďte sami sebou

Niekedy je celkom jedno, či máme zadok holý, v plienke alebo v super šatičkách – hlavná vec, že sme sami sebou a cítime sa dobre vo vlastnej koži… Enjoy!

Keď vás opustia ešte aj vaši anjeli a sprievodcovia

Tak, na strane 138 Kryona som zistila, prečo ma Gabriel tlačil do toho, aby som ho čítala. Našla som odpoveď na to, čo sa so mnou momentálne deje. Našla som odpoveď na ešte asi 10 ďalších otázok, ktoré tu nemienim rozoberať… a je to odpoveď, ktorá asi všeličo osvetlí aj vám.

Od istého času akoby som zostala celkom bez vonkajších kontaktov. Messiel, Yovmiel, Gaia. Michael, Uriel, Camael, Efniel… všetci sa kamsi vytratili. Zostali len Gabriel, Ihderael a Otec a ak som chcela, musela som na šamanskú cestu, aby som sa s nimi porozprávala. No a od určitého času ani to nie. Od určitého času je už len Gabriel a ten nepríde, keď ho volám, až len keď dostanem záchvat akútnej paniky.

Countdown 2012: 211 – snívajme na plné pecky

Niekedy sa na ceste za naším snom stratíme… a nájdeme lepší…

Mandalujem ďalej: vzostupová mandala

S touto mandalou som sa veru energeticky vyhrala. Myslím, že sa pod ňu podpísal čiastočne aj Kryon , ktorý mi ukázal, akým smerom sa pustiť, ale napriek tomu, že bola hotová, nebola hotová až do okamihu, kedy mi napadlo dať ju na belasé pozadie :