Hovorí sa, že skutočný bojovník bojuje nie s inými, ale sám so sebou. Lenže ako možno bojovať sám so sebou? Ako môže niekto poraziť sám seba? To by predsa vyžadovalo, aby existovali dve “ja”, z ktorých jedno môže bojovať s druhým a môže nad ním vyhrať alebo prehrať…
To preto, že v sebe naozaj nosíme dve “ja” – jedno je naše skutočné ja, to druhé je známe ako falošné ja alebo aj “naprogramovaná myseľ”. Čítať ďalej
Napadlo mi urobiť niečo ako “prevodník” medzi mojimi knižkami a toltéckymi témami, ktoré sa vyskytovali u Carlosa Castanedu, ako aj piatimi dohodami Miguela Ruiza. Hlavne u tých Castanedových tém to nie je vždy celkom zjavné, pretože moje skúsenosti sú vysoko osobné a niekedy až po dlhom čase som si uvedomila, Čítať ďalej
Časť z konverzácie medzi Nikom a Duhovymotyl pri jej článku mi poslúžila ako nápad pre tento článok… Nič svetoborné, len taká malá “rekapitulácia”.
Nikova odpoveď v Duhovymotyl zarezonovala tak, že vyhodila na svetlo uhol pohľadu, ktorý pre mňa v tej odpovedi nebol… Spojila sa u Duhovymotyl s konkrétnou situáciou a Duhovymotyl napísala:
Mala som životné obdobie, kde som evidentne videla svoju snahu, až takmer na hranicu vyhorenia, ale pochopenia z druhej strany som sa nedočkala /nešlo v tom ale o mňa, ale o zmenu nejakého systému a ich pohľad naň/ . A z Tvojho komentára mi vyznieva, že ak môj zámer bol dostatočne silný, tak k tomu môže stále dôjsť napriek tomu, že ja v tom konkrétnom systéme už niekoľko rokov nie som prítomná.
“Na začiatku bolo Slovo. A Slovo bolo u Boha. A Boh bol to Slovo.”
Takto nejako sa začína stať v biblii. Veľa ľudí si vykladá, že tu niekde sa zrodil Boh. Ale toto nie je pravda. Toto, táto prostá veta poukazuje na prvý hmotný skutok. Ak by som to tak mohla nazvať, je to prvý karmický skutok. 🙂 Iba prostý následok. Dobre, ak je toto následok, kde je príčina? Príčinou je myšlienka. A aj myšlienkach ako takých by som sa dnes rada s Vami podelila.
Ako ja chápem myšlienku. ( nie, nie chápem. Ja ju vidím. ) Myšlienka je energia. Nič iné iba prostá energia. A tá, ako vieme sa nachádza vo všetkom. Jednoducho si len tak doslova pláva priestorom. Myšlienky sú rôzne. Povedzme negatívne, pozitívne alebo nijako nabité. Najlepšie sú práve tie nijako nabité. Tie “nejako” nabité si zo zákona rovnorodosti hľadajú prijímateľa. Čítať ďalej
Dnes som si povedala, že potrebujem nejaký duchovno-duševný nákop a siahla som po Rickovi Hansonovi a jeho Just One Thing. Otvorila som si ho náhodne – a stálo to za to… 🙂
Otvorila som na kapitole 34: Neviem.
Kedysi dávno žili na tej istej ulici učenec a svätec. Dohodli sa, že sa zídu. Učenec sa svätca spýtal na zmysel života. Svätec povedal pár slov o láske a radosti a potom sa zastavil a zamyslel a učenec do toho skočil s dlhým pojednaním o západnej a východnej filozofii. Keď skončil, svätec ponúkol čaj, pozorne ho pripravil a opatrne nalieval do učencovej šálky. Hladina čaju pomaly stúpala, ale svätec len lial a lial. Hladina čaju sa blížila k okraju a svätec len lial a lial. Čaj sa prelial a svätec len lial a lial… Čítať ďalej
“Načúvam úmyslu, ktorý sa skrýva za slovami. Keď sa otvorím pravde a skutočne načúvam, rozumiem úmyslu, s ktorým bola správa vysielaná; cítim pravdu za slovami. Slová strácajú svoju hodnotu a jediné, čo zostáva, je pravda.” — don Miguel Ruiz
(I listen to the intent behind words. When I open myself to the truth and really listen, I understand the intent of a message; I feel the truth behind the words. The words lose their value, and the only thing that remains is the truth. )
Toto je trošku ošemetné ruizovské pravidlo, pretože treba vysokú dávku sebadisciplíny na to, aby fungovalo. Ak vyštartujeme priamo ním a neurobíme si predchádzajúce ruizovské “domáce úlohy”, pravdepodobne nebudeme “skutočne načúvať”, ale si len urobíme predpoklad o úmysle toho druhého a potom budeme ten predpokladaný úmysel hľadať v hocičom, čo povie. To znamená, že budeme k nemu pristupovať z našej interpretácie, nie z úprimnej snahy porozumieť. Čítať ďalej
Zo stalkovacej skupiny:
Už som sa trochu vyhrabala z prenosu stránky a navyše mi posledné dni po kúpeľni lozili mravce a upozorňovali ma, že zanedbávam “skupinové”, tak som sa rozhodla zasa nakopnúť trochu moje stalkovanie piatich dohôd. (A hlavne som sa ráno pristihla, ako sama sebe z nejakého divného dôvodu vysvetľujem užitočnosť parafrázovania, čo som odinterpretovala ako “operený nákop” 😛 .)
Takže: vybrali sme si tému (ne)robenia predpokladov. Mala som pôvodne pocit, že tu som z toho krásne vonku a budem sa blýskať ako najmúdrejšia, najúžasnejšia a najzručnejšia 😛 , ale realita mi otrčila prostredník… Keď odhliadnem od ezoterickej oblasti, kde sa skutočne držím celkom dobre, v dennom živote predpokladám v jednom kuse! 😳 Niekedy preto, že nemám čas overovať si, inokedy (a oveľa častejšie) preto, že nemám odvahu alebo chuť overovať si. V dennom živote si totiž uhrávam svoje maličké egúšikoviny a to ma vedie k tomu, že sa držím predpokladov, pretože keby som si ich overila, veci by mohli začať vyzerať inak, ako ich vnímam v súčasnosti – a to by mohlo podriapať fasádku môjho egúšiatka-cicúšiatka… Čítať ďalej
Dostala som newsletter od Lujana Matusa s týmto článkom (je to voľné prerozprávanie, nie doslovný preklad):
Keď chcete vytvoriť účinnú ilúziu, potrebujete zavádzanie, teda presmerovanie pozornosti iným smerom.
Presmerovanie pozornosti vytvára konštrukt (v zmysle “umelú realitu”). Nitky úmyslu sú cestičky, ktoré vedú našu pozornosť na vopred vymedzené miesto. Je to, akoby tie cestičky boli vykolíkované a každý kolík obsahuje informáciu potrebnú na to, aby našu pozornosť nasmeroval určitým (želaným) smerom. Len čo sme takéto miesto vytvorili (“miesto” je to v prenesenom význame a môže sa týkať vskutku čohokoľvek – obrazu, predstavy, presvedčenia), opakovaným upozorňovaním ho upevňujeme a potom používame bežné zrkadlá a masky nášho sveta, aby sme cez ich asociácie vytvorili zdanie pravdivosti. Čítať ďalej
🙂 Milujem udičky.
Pred chvíľkou som napísala svoj vlastný povzdych nad toltéctvom a do pol hodiny som naďabila na niečo ako odpoveď… 🙂 V poslednom čase trčím v kuse na blogu Female Warrior. To je niečo pre mňa! Akoby jej duša hovorila k mojej – múdrosť, tvrdosť v poznaní (to, čomu ja hovorím “ruthless”) a mäkkosť v akceptovaní vlastných obmedzení mi nesmierne režú. 🙂 Ja chcem byť aspoň trochu taká ako onaaaaa! 😛 Čítať ďalej
Vďaka Samuelovi som sa začala hrabať trochu dôkladnejšie v ruizovcoch a našla som interview s José Ruizom z apríla tohto roku o knihe Piata dohoda. Rozhodla som sa, že z neho urobím výťah. Ale najprv trochu o tom, čo tých päť dohôd vlastne je.
V Štyroch dohodách Miguel Ruiz ukazuje, že ezoterické poznanie toltékov možno vystopovať tisícky rokov do minulosti do južného Mexika. Charakterizuje toltékov ako spoločnosť spirituálnych umelcov a vedcov, ktorí sa zišli, aby “skúmali a uchovávali spirituálne poznanie a praktiky praotcov”. Základom toltéckeho učenia je viera, že život nie je nič iné než sen, ilúzia, ktorú si vytvárame našimi presvedčeniami (teda tým, v čo veríme). Kniha vyšla v roku 1997. Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
