Mandala by Ambala: Najprv porozmýšľaj

Dnešná mandala by Ambala trochu brzdí to nadšenie, s ktorým obvykle “rozdávame”:

Postreh dňa: ako si sami kazíme vibráciu

Dnes som na fejsbúku zažila čosi, čo vo mne obnovuje dôveru v ľudstvo… hoci skôr to anglicky hovoriace 😕 . Keď sa tak pohybujem po stránkach a skupinách, najčastejší jav je, že niekto povie niečo, čo mi nesedí presne s mojou predstavou, a ja ho okamžite a surovo strhám ako najväčšieho blba. Neskôr sa ukáže, že tak robia ľudia, ktorí sami majú IQ húpajúceho koníka… Vždy ma to zosmutnilo a už som niekoľkokrát rozmýšľala, že tie skupiny opustím, ale potom som si povedala, že stačí len nečítať komentáre.

Dnes som našla video medveďa

Prečo mávame skreslenú predstavu o realite

Minule som začala s vnútorným dieťaťom a ako sa z neho stáva nešťastné, nemilované vnútorné dieťa. Dnes pokračujeme, aké dopady to má na správanie vnútorného dieťaťa (z Gabriele Rudolphovej: Das innere Kind und die Stille):

Mozog dieťaťa je veľmi otvorený a ovplyvniteľný, stvorený na to, aby do seba nasával

Buďme bezchybní v tom, čo vypúšťame z úst!

V poslednej dobe nevypeňujem tak často, ale niekedy sa zadarí. Práve som si čítala Gabrielu Rudolphovú a jej článok “Čo je vlastne láska?” Aj ma zarazilo, že by poznala odpoveď, ale bola som zvedavá, čo vymyslí.

I vymyslela:

Voľný pád a toltécke učenie

Napadlo mi urobiť niečo ako “prevodník” medzi mojimi knižkami a toltéckymi témami, ktoré sa vyskytovali u Carlosa Castanedu, ako aj piatimi dohodami Miguela Ruiza. Hlavne u tých Castanedových tém to nie je vždy celkom zjavné, pretože moje skúsenosti sú vysoko osobné a niekedy až po dlhom čase som si uvedomila,

Ako odmeriame bezchybnosť nášho slova?

Dnes mám akýsi sebaspoznávací deň. Všetko ma smeruje na srdce, sebaprijatie a podobné pakoviny. Nesrdcujem! Nesebaprijímam! 👿 🙂

“Môžeš merať bezchybnosť svojho slova svojou úrovňou sebalásky. Nakoľko sám seba máš rád a nakoľko dobre sa cítiš vo vlastnej koži sú priamo úmerné kvalite toho, čo hovoríš.” — don Miguel Ruiz

Stránky: 1 2

V mágii váž svoje slová dvojnásobne!

Z knihy The Twelve Wild Swans:

V mágii je veľmi dôležité klásť tie správne otázky, pretože Mladšie Ja (“vnútorné dieťa” po našom) berie slová veľmi doslovne, ako keby boli veci. Ak robím kúzlo na to, aby som už nikdy nemusela hľadať parkovacie miesto, musím byť opatrná so svojimi slovami. Najjednoduchší spôsob, ako by sa to vyplnilo, by bolo, že niekto ukradne moje auto! Potom by som už nikdy nemusela hľadať parkovacie miesto.

Egoista alebo múdry človek?

Práve som na webe našla článok, ktorý ma trochu zdržal od čistenia mačacích záchodíkov 😉 … ale stojí za to:

JAK JSEM SE STALA EGOISTKOU A ZAČALA ŽÍT

Žít pro sebe je věta, která mnohého poleká. Takový na sebe zaměřený život, jak každý ví, vede k sobectví, zkaženosti a

Dve lekcie, ako vyjsť s ľuďmi, s ktorými sa vyjsť nedá

Niekedy sa s inými ľuďmi dá len ťažko… V piatok a dnes som zažívala také “zaťažkávajúce situácie”. V piatok sme moderovali skupinu ľudí, ktorým sme mali pomôcť hľadať riešenia, pričom oni neboli ochotní nejaké riešenia hľadať… Bolo to naozaj ťažké: všetko bolo zle, nič sa nedalo a “mladá pani, vy nerozumiete tomu, ako my fungujeme”. Mladá pani, tak o 10 rokov staršia ako strýc, čo to vypotil, bola spočiatku ochotná – pýtala sa, pomáhala, snažila sa nasmerovať jeho pozornosť na konštruktívnu koľaj… a zakaždým prišlo “áno, ale”. 😕

Ako som bojovala so svojím strachom

Včera som zažila taký nový spôsob snívania, ktorý Gabriel obrátil na celkom obsažnú lekciu o mne 😉 … Keď sa s ním kontaktujem, tak najčastejšie dvomi spôsobmi: buď za ním “vyleziem” (=urobím si šamanskú cestu), alebo s ním len tak hovorím a vnímam ho na úrovni fyzického pocitu. V poslednom čase to bolo skôr to druhé, s občasnými zábleskmi obrazov, aby som o sebe nezačala celkom pochybovať 😛 …