Praktické osvietenie: život v svete bežných ľudí

Na blogu Sacred Space in Time som našla článok, ktorý ma zaujal, pretože síce je taký nejaký… ehm… hinduisticko-budhistický (a ani k jednému smeru nemám celkom bezproblémový prístup), ale spomínajú sa tam aj toltékovia a to už je parketka pre pragmatika ako ja … Aby to však nebolo najjednoduchšie na celom svete, navyše som aj lenivý pragmatik a tak budem krátiť a hovoriť svojimi slovami (aspoň niekde):

Autor pripomína, že kenshō je zastávka na ceste, nie konečný bod určenia. Osvietenie (kensho) má rôzne podoby – od definitívneho osvietenia mudrcov typu  Siddhartha Guatama po osvietenie nejakých 84.000 ľudí počas jedného dňa, ako to rozpráva budhistický príbeh.

Dnes po svete chodí mnoho osvietených jedincov ako Eckhart Tolle, Mooji, Adyashanti a iní. Zažitie stavu jednoty a spojenia so všetkým a zažitie bezvýhradnej lásky odhaľujú iluzórnu podstatu hmotnej reality ako povrchovej vrstvy tohto všetkého.

Naše spojenie je s Duchom, nie s človekom

“Nagual je nagual preto, že dokáže vnímať abstraktno, ducha, lepšie ako iní. Ale to je všetko. Naše spojenie je so samotným duchom a len epizódne s človekom, ktorý nám prináša správu. … Ako navigátori (=ľudia, ktorí sa pohybujú pre nich neznámou realitou) by sme naším konaním mali toto spojenie posilňovať alebo priamo reagovať na situácie, ktoré toto spojenie prináša.” — Carlos Castaneda

Ono to tak nevyzerá, ale ak Castanedov citát vezmeme skutočne vážne, má pre nás ďalekosiahle dopady. Keďže človek s nadradenou schopnosťou je v našom živote epizódny, je len signálom, že už sme tak ďaleko, aby sme aj túto oblasť poznania pochopili a hľadali cez ňu naše spojenie s Duchom. (V angličtine to je “spirit”, čo sa mi páči viac, ale keď to budem dávať do slovenčiny ako “spirit”, tak si polovica obyvateľstva pôjde kúpiť fľašku slivovice. )

Zmenené stavy vedomia majú jediný účel

“Jediným cieľom vstupovania do stavov ne-obvyklej reality je načerpať z nich to, čo potrebujeme, aby sme pochopili zázračnú povahu obvyklej reality.” — Carlos Castaneda

(The purpose of entering states of non-ordinary reality is only to draw from them what we need in order to see the miraculous character of ordinary reality.)

Zmenené stavy vedomia neslúžia na to, aby sme naháňali senzácie alebo predvádzali iným, čo všetko dokážeme – a tým vlastne prikrmovali svoju sebadôležitosť… Vo Felixovi Wolfovi som našla peknú pasáž, kde si spomína na svoje učenie u Castanedu. Don Juan kedysi povedal, že bojovník, ktorý dosiahol istú úroveň vedomia, akoby sa nachádzal v obrovskom strašidelnom dome  s mnohými tajuplnými izbami. Využívajúc svoje majstrovstvo vnímania môže teraz buď skúmať izbu po izbe – alebo môže dom opustiť.  Don Juan sa rozhodol vykašlať na všetky tie možnosti skúmania a dom opustiť priamou cestou do večnosti.

Keď je všetko jedno

Momentálne mám obdobie, ktoré mi berie dych. Vrátila som sa k rozčítaným starým knižkám, dostávam mailom veľmi špecifické témy a dokonca moje obľúbené stránky dávajú informácie, ktoré ma doslova “tlačia” ďalej… Nič z toho nie je niečo, čo by bolo pre mňa priepastne nové poznanie; ale ako to už býva, zrejme som musela dospieť do istého štádia, aby veci u mňa znova začali zaklikávať. Ak teda čítate pravidelnejšie, obávam sa, že táto stránka bude chvíľku “klikať” .

Jeden z takýchto nákopov sa objavil aj na blogu Female Warrior a dávam ho aj sem:

“Takmer dokonalou prekážkou sa pre žiaka pred prístupom k poznaniu bosorákov stáva slabá príprava, ktorá umožňuje sebadôležitosť miesto toho, aby zvyšovala dychtivosť a túžbu učiť sa. Niekto, kto pristupuje k nagualu naplnený presvedčeniami o takmer všetkom, nedostane príležitosť pokračovať. Úmysel predurčuje prístup bežného človeka k poznaniu bosorákov.” — Carlos Castaneda

Rekapituluj budúcnosť

Dnešný článok mi prišiel práve od Female Warrior (ona už tiež medzičasom zmenila meno, ale ja ju už mám “zachlievikovanú” takto) a len čo som čítala nadpis, vedela som, že to musí ísť aj sem:

“Predstava, že čas sa pohybuje po priamke z minulosti do budúcnosti, je totálne primitívna – niečo, čo sa prieči skúsenostiam bosorákov a dokonca i modernej vede. Následkom tejto obmedzenej interpretácie je väčšina ľudstva zajatá v tuneli času, kde sa ich osud stáva nekonečným opakovaním toho istého.” — Carlos Castaneda

(The idea that time moves in a straight line from past to future is completely primitive, something that goes against the experience of sorcerers and even of modern science. Due to that limited interpretation, most of humanity is kept prisoner in a tunnel of time, where their destiny becomes an infinite repetition of the same.)

Jedzte, pite, radujte sa

Na blogu Female Warrior sa objavil tento týždeň nový, predvianočný článok (krátený):

“Buď si ty vyberieš svoju vieru, alebo si tvoja viera vyberie teba. V tom prvom prípade je autentická, je to tvoj spojenec, podporuje ťa a umožňuje ti manipulovať ju, ak sa tak rozhodneš. V druhom prípade je to implantát a nestojí za to.” — Carlos Castaneda

(Either you choose your belief, or it chooses you. In the first case, it is authentic, it is your ally, it sustains you, and it allows you to manipulate it at will. In the second case, it is an imposition and not worthwhile.)

Svetlo nenájdeme analyzovaním tmy: ako ľudia sabotujú sami seba

Tu je výťah z rozhovoru s Wayneom W. Dyerom. Moderátor si robil prieskum medzi poslucháčmi, čo je ich najväčší problém, a nejakých 60% uviedlo, že to, že sami sebe kladú polienka do cesty. Takže otázka na Waynea Dyera – ako zabrániť tomu, aby ľudia sabotovali seba samých?

Dyera najprv potešil obraz “zdržiavať sám seba”, prichodil mu taký… jogínsky, s chrbtom prehnutým dozadu. Hovorí, že to je pre človeka neprirodzené. Tak ako “chytiť býka za rohy” je parádna blbosť – to sa nerobí, pokiaľ zrovna nepáchate samovraždu . A tak isto zadržiavať seba (po anglicky “držať sa vzadu”) je nezmysel, pokiaľ “vzadu” nie je presne to miesto, kde chcete byť… a sme pri presvedčeniach a zvykoch. Čo je presvedčenie? Je to myšlienka, ktorú sme mysleli znova a znova a znova a znova. A čo je zvyk? Je to správanie, ktoré sme opakovali znova a znova a znova a znova.

“Môj” kotviaci bod

Toto je citát, ktorý som prebrala zo stránky Female Warrior, a som nesmierne rada, že tento citát vypichla:

“Tak sa mi zdá, že si myslíš, že kotviaci bod zapadá do tvojho zoznamu rozumom pochopiteľných vecí, ale nie je to tak. Nenahliadaj naň ako na pevný objekt alebo ďalšiu časť svojho tela. My nemáme kotviaci bod; my sme kotviaci bod!” — Carlos Castaneda

It seems you are thinking that the assemblage point fits inside your inventory of reasonable things, but that’s not so. Don’t see it as a solid object or as another part of your body. We don’t have an assemblage point, we are it!

Naše energetické telo: tri energetické polia

Minule som sa zamýšľala nad tým, či bolo skôr vajce alebo sliepka – či hmota je len produkt vlny alebo sú hmota a vlna produkt ešte niečoho. Mne sa najviac páči to posledné, ale Kenneth Smith hovorí, že prvá bola vlna a potom bol sveter a ja nemám dôvod (len chuť) to spochybňovať. Celá tá úvaha nebola až taká odvecná, pretože z nej vyplývajú iné logické odvodenia:

1. AK fyzické telo je výsledok alebo dopad vlny
2. TAK POTOM náš zdravotný stav sú energetické stavy v našom energetickom tele, ktoré nájdu svoje “vyjadrenie” (= zhmotnenie) vo fyzickom tele
3. A SÚČASNE je teda energetické telo merateľná samostatná veličina, nielen elektromagnetická či aká emanácia hmotného tela…

Toltécka teória k tomuto poskytuje dosť presný opis opis štruktúry energetického tela.

Ego alebo pole energie?

Pre celé bosoráctvo a toltécky pohľad na svet je dôležité, ako sa vnímame – či sa vidíme ako jedinec s pevnými hranicami, ktorý je oddelený od zvyšku sveta a síce v ňom koná, ale často musí bojovať s jeho nepriateľstvom a nepriazňou, alebo sa vnímame ako energia dočasne vytvárajúca istú fyzickú reprezentáciu. Teda či je naše “ja” viazané na fyzické telo s jeho postojmi, predpokladmi, interpretáciami, nádejami a zážitkami,  alebo na našu energiu.

Pre dona Juana svet nepozostával z objektov, ale z polí energie. Toto poznanie je východiskom i cieľom cesty každého bojovníka. Predstava sveta ako súhrnu energetických polí je kľúčová myšlienka toltéckeho učenia.