Najvyššie naše poslanie

Zasa niečo od ruizovcov:

“Najvyššie poslanie, aké máš, je urobiť sám seba šťastným a podeliť sa so svetom o svoju lásku, svoju radosť a svoje šťastie.” — don Miguel Ruiz

(The biggest mission you have is to make yourself happy, and to share your love, your joy, and your happiness.)

A to mi pripomína jeden lístok, ktorý mi svieti na stole z čias, kedy som sa programovala na zhmotňovanie (tak rok 2009). Stojí na ňom:

Countdown 2012: 225 – pozrime sa na seba s čistou láskou

“Predstav si, ako by si sa správal sám k sebe, keby cez teba po celý čas pretekala láska? Čo by si si o sebe myslel? Ako by si sám seba súdil, keby tebou pretekala láska?” — don Miguel Ruiz

(Imagine how you would treat yourself if love was moving through you all the time.  What would you think about yourself?  What judgments would you have about yourself if love was moving through you?)

Countdown 2012: 229 – snívajme Nebo

“Prečo nepoužiť našu myseľ, našu predstavivosť a naše emócie na snívanie neba?” — don Miguel Ruiz

(Why not use your mind, your imagination, and your emotions to dream heaven?)

Countdown 2012: 237 – ako by vyzeral Raj na Zemi?

Dnešný odpočet je súčasne cvičenie. Som na služobke, takže dúfam, že keď sa vrátim a zapnem počítač, nájdem tu plno komentárov s popismi, čo by pre vás bol pozemský raj…

“Aká je vaša predstava o raji na zemi? Už ste nad tým niekedy uvažovali?” – don Miguel Ruiz

(What is your idea of heaven on earth?  Have you ever taken the time to consider this?)

Pravda o našom príbehu – pravda o našich emóciách

Toto je vybraný odsek z knihy Miguela Ruiza Voice of Knowledge (po slovensky zrejme Hlas toho, čo vieme, hoci kedysi som to prekladala ako Hlas poznania, ale teraz korigujem svoje vnímanie). Dospela som k názoru, že Ruiz hovorí o tom, čo “vieme”, berieme za fakt a nespochybňujeme ani neskúmame, či je to skutočne tak.

Úryvok je bližšia sonda do “nášho príbehu” (a miestami upravovaný preklad, takže je v ňom aj kus slovenčiny, pretože to už je veky, čo som dokázala písať po česky):

Jak poznáme, co je pravda, když skoro všechno, co jsme se naučili, je lež? Jak poznáme, co v nás je pravdivé? Ačkoli mi to trvalo dlouho, nakonec jsem na to přišel. Pravdivé jsou naše emoce. Každá emoce, kterou cítíme, je pravdivá, je. Zjistil jsem, že každá emoce přichází z našeho ducha, z naší integrity; je naprosto autentická.

Každá emócia mojej mysle patrí ku mne

V posledných dňoch som mala nejakú rozkývanú náladu – nie vyslovene zlú, ale nestabilnú. Je to dané tým, že zžívanie sa mačičiek mi robí starosti. Keď prišla posledná, Beruška, Lassiterko bol jej najväčší kamarát, pretože on taký proste je. Hneď sa spolu hrali. No ale posledné dva týždne sa to nejako pokazilo. Museli si niečo urobiť, lebo dnes po sebe syčia a bijú sa, až z toho škriekajú. No a v nasledujúcej minúte už nemajú problém žerkať z jednej misky. Tieto výkyvy sa zrejme premietajú aj do mojej nálady… Včera dávali v telke Avatara a tam som pochopila, že už aj my s mačičkami tvoríme jeden organizmus. Zmeny mojich nálad sa ukazujú na nich a zmeny ich nálad zasa na mne. A tak sa večne “ladíme”.

Dnes ráno  ma zobudil Lassiter pred šiestou a tak som nebola najvrlejšia (vlastne som bola hodne nevrlá, pretože som spať šla okolo jednej). Vyskočil na vankúš a zložil sa tesne pri mojej tvári. Mám to rada, zaborím si tvár do jeho kožúška a môžem spať ešte aj celý deň, ale tentokrát to malo dva maličké kazy – asi bol na záchodíku, nevyčistil si poriadne zadoček a smrdel a navyše sa chcel hrať a tak mi pazúrmi začal škriabať očné viečka. Na to som citlivá, tak som ho zhodila z vankúša a Lassiterko ukrivdene odkráčal. (On sa nedokáže uraziť. V tomto mi je celkom nepodobný. )

Niet konfliktu v Univerze

Ambala mi poslala českú verziu Hlasu poznania (Voice of Knowledge) od Miguela Ruiza. Len tak som si v nej pozerala, či nenájdem niečo pre tento blog – a našla som …

Ruiz tam cituje svojho deduška, starého naguala:

„Většina lidí věří, že ve vesmíru existuje velký konflikt, konflikt mezi dobrem a zlem. Ale tak tomu není. Je sice pravda, že existuje konflikt, ale ten existuje jen v lidské mysli, nikoli ve vesmíru. Pro rostliny a zvířata žádný konflikt neexistuje. A neexistuje ani pro hvězdy a zbytek přírody. Tento konflikt existuje jen pro lidi.

Čokoľvek ti život vezme…

Toto som dnes potrebovala ako soľ… a pred chvíľkou to prišlo :

“Čokoľvek ti život vezme, nechaj to ísť. Keď sa podvolíš a nelipneš na minulosti, umožňuješ si byť plne vedomý daného okamihu.” — don Miguel Ruiz

(Whatever life takes away from you, let it go.  When you surrender and let go of the past, you allow yourself to be fully alive in the moment.) 

Konaj preto, že to chceš alebo to treba

“Dávať svoje najlepšie znamená konať preto, že to chceš, nie preto, že očakávaš za to odmenu. Väčšina ľudí robí pravý opak: konajú len vtedy, keď za to očakávajú odmenu, a nevychutnávajú si svoje konanie.” — don Miguel Ruiz

(Doing your best is taking the action because you love it, not because you’re expecting a reward.  Most people do exactly the opposite:  They only take action when they expect a reward, and they don’t enjoy the action.)

Ja len pridám: “odmena” je aj to, že si potom my prichodíme ako “lepší človek”. Spomínate si na Ivana z rozprávky Mrázik, keď mal urobiť dobrý skutok – a neurobil ho, kým ho neurobil automaticky, bez toho, aby sa za tým skrývala čo len jediná myšlienka na seba?

Ako prestať robiť predpoklady?

Minule sme sa tu už venovali téme predpokladov a prečo ich robíme. Hovorili sme si, ako obmedzujú naše vnímanie… a teraz prichádza od Ruizovcov nový citát na tému, ako ich prestať robiť… :

“Najlepší spôsob, ako si zabrániť robiť predpoklady, je začať sa pýtať. Ak niečo nerozumiete, pýtajte sa.” — don Miguel Ruiz

(The way to keep yourself from making assumptions is to ask questions.  If you don’t understand, ask.)

Je zvláštne, že nám toto musí niekto povedať. Prečo sa nepýtame automaticky? Veď je to jediné logické riešenie! Ako som sa zamyslela, napadli mi dve veci: