Navigovanie životom s pohľadom upretým dopredu

Na Veľkonočný pondelok som využila trochu voľna a čítala som si ďalej vo Felixovi Wolfovi. Malo to dva účinky: jednak som tam našla zaujímavú pasáž a potom som sa dozvedela čosi, čo dalo do kontextu moje vlastné zážitky.

Už roky spomínam, že keď som začala čítať Castanedu, tak som zostala “zhypnotizovaná”, teda že text na mňa pôsobil na celkom mimoslovnej úrovni, že som dostávala informácie, ktoré v knihe ani neboli… U mňa to začalo Taishou Abelar, ktorá sa mi priamo nasťahovala do hlavy a chvíľku v nej strašila, až som nakoniec siahla po Castanedovi. Už presne neviem, v akom poradí som knihy čítala, ale mám podozrenie, že presne v tom, ako Wolf…

Naše spojenie je s Duchom, nie s človekom

“Nagual je nagual preto, že dokáže vnímať abstraktno, ducha, lepšie ako iní. Ale to je všetko. Naše spojenie je so samotným duchom a len epizódne s človekom, ktorý nám prináša správu. … Ako navigátori (=ľudia, ktorí sa pohybujú pre nich neznámou realitou) by sme naším konaním mali toto spojenie posilňovať alebo priamo reagovať na situácie, ktoré toto spojenie prináša.” — Carlos Castaneda

Ono to tak nevyzerá, ale ak Castanedov citát vezmeme skutočne vážne, má pre nás ďalekosiahle dopady. Keďže človek s nadradenou schopnosťou je v našom živote epizódny, je len signálom, že už sme tak ďaleko, aby sme aj túto oblasť poznania pochopili a hľadali cez ňu naše spojenie s Duchom. (V angličtine to je “spirit”, čo sa mi páči viac, ale keď to budem dávať do slovenčiny ako “spirit”, tak si polovica obyvateľstva pôjde kúpiť fľašku slivovice. )

Nagual je most

No dobre, priznávam sa, že keď som to včera čítala, chichúňala som sa celkom neskromne. Kedysi som povedala, že sama seba vnímam ako “most”, po ktorom môžu iní prejsť… A všetci, kto sa teraz zdvíhate, aby ste hlasno a rozhorčene poukázali na moju sebadôležitosť, zhlboka sa nadýchnite… Vtedy som totiž povedala aj to, že každý z nás je mostom pre iných. V inom mieste, ponad inú roklinu a pre inú skupinu ľudí… ale každý z nás je mostom. Aspoň podľa mňa.

No a keď som včera čítala tento úryvok z Felixa Wolfa (=sedela som zas raz v čakárni u lekára), tak mi dobre pomastilo bruško to, čo tam stálo… Nebudem sa tváriť; aspoň na 5 sekúnd som si prichodila nesmierne dôležito. Potom som si spomenula na celý ten zvyšok môjho príbehu o mne a sebadôležitosť spľasla, ale tých 5 sekúnd stálo za to…

Keď je všetko jedno

Momentálne mám obdobie, ktoré mi berie dych. Vrátila som sa k rozčítaným starým knižkám, dostávam mailom veľmi špecifické témy a dokonca moje obľúbené stránky dávajú informácie, ktoré ma doslova “tlačia” ďalej… Nič z toho nie je niečo, čo by bolo pre mňa priepastne nové poznanie; ale ako to už býva, zrejme som musela dospieť do istého štádia, aby veci u mňa znova začali zaklikávať. Ak teda čítate pravidelnejšie, obávam sa, že táto stránka bude chvíľku “klikať” .

Jeden z takýchto nákopov sa objavil aj na blogu Female Warrior a dávam ho aj sem:

“Takmer dokonalou prekážkou sa pre žiaka pred prístupom k poznaniu bosorákov stáva slabá príprava, ktorá umožňuje sebadôležitosť miesto toho, aby zvyšovala dychtivosť a túžbu učiť sa. Niekto, kto pristupuje k nagualu naplnený presvedčeniami o takmer všetkom, nedostane príležitosť pokračovať. Úmysel predurčuje prístup bežného človeka k poznaniu bosorákov.” — Carlos Castaneda

“Aktívna strana večnosti” sme my a naše konanie

Zasa sa dostávam k úvahám, čo vlastne toltécke učenie je a ako je použiteľné pri sebarozvoji. Keď som sa oň potkla prvýkrát cez Esmeraldu Arana, veľmi silno so mnou zarezonovalo. Esmeralda Arana bola/je pragmatička a tak ho popisovala v jednej veľmi konkrétnej situácii, kedy pomohlo jej – pri vymanení sa spod alkoholu a kodependencie. Vďaka nej som sa okľukou dostala k dovtedy tvrdošijne vyše roka odmietanému Castanedovi (via Taisha Abelar ) a tam som zistila, že čítam múdre veci. A odvtedy sa “toltékovalo”.

Hypnoskript pre komunikáciu s naším podvedomím

Od Rishana B. (tentokrát už viem, že sa volá Bhagt a je aj na Facebooku, ale tam ja nie som a tak neviem, čo tam porába ) som dostala linku na druhé video o zhmotňovaní. Neviem, či to bude pokračovať, ale keď je niečo zadara, tak beriem…

Toto druhé video je o tom, ako sa náš mozoček dokáže prepnúť do stavu celomozgového synchronizovaného myslenia, teda stavu, v ktorom obe polovičky mozgu sú nakmitané na približne tú istú frekvenciu a prebieha medzi nimi masívna komunikácia. (Toltékovia by to nazvali asi, že náš osobný tonal komunikuje s naším osobným nagualom a cezeň má prístup do zvyšku poznateľného. ). My z pohľadu zhmotňovania budeme potrebovať túto komunikáciu na jednu podstatnú vec – na to, aby sme do nášho podvedomia dostali to, čo chceme (=náš úmysel).

V prvom videu Rishan vysvetľoval, ako naše podvedomie spracováva denne masy informácií a náš RAS (retikulárny aktivačný systém) z nich filtruje to máličko, čo dokáže spracovať naše vedomie – a podľa akého kľúča to robí.

Aké dôležité je byť nagualom?

Ako čítam Lujana Matusa, dostala som sa k časti, kde kládli jeho žiaci Matusovi otázky ku knižke. Niektoré otázky (a odpovede) ma veľmi nezaujímajú, ale natrafila som na jednu, ktorá je pre mňa priam balzam na dušu… Medzi toltékmi, ktorých poznám, je veľmi dôležité, kto je kto, s akým nagualom stojí v kontakte a či s ním chodí na večeru do Chile (ak som teda nepoplietla krajinu)… Kedysi to zaujímalo aj mňa, nie kvôli pocitu vlastnej hodnoty, ale kvôli tomu, že som bola zvedavá, kto má aký diel energie k dispozícii. Potom som si uvedomila, že ani to nie je dôležité, s akým dielom energie sme sa narodili, ale je dôležité, aký diel energie či osobnej sily si dokážeme uvoľniť cez oslobodenie sa od našich prianí, predsudkov, očakávaní a fixácií – a to aj fixácií na “nagualov” a slávne osoby.

Dnes (=minulý týždeň v stredu ) mi to potvrdilo aj čosi, čo som čítala v Lujanovi Matusovi. Ktorýsi zo žiakov sa ho pýta, či je dôležité poznať svoju vlastnú energetickú konfiguráciu, teda to, či niekto je alebo nie je nagual, a ako sa vlastne taký nagual dozvedá, že je nagualom… Len tým, že mu to povie iný nagual? A ako to ten druhý nagual vie?

Lekcia (alebo facka? :-) ) od Lujana Matusa

Pokračujem si v čítaní Lujana Matusa. Ide mi to pomaly, pretože na to používam čas medzi zobudením a vstávaním a v poslednej dobe sa mi veeeelice dobre spí… Tak som sa konečne prepracovala na stranu 9. Lujan Matus rozoberá zodpovednosť naguala, v tom aj vnímanie ako také. Rozpráva, ako sa vidiaci dostáva do kontaktu s nepoznateľným, kde ho to rozpráši na milión jeho “ja” a vníma seba, ale i všetko ostatné v celej jeho komplexnosti a časovej náväznosti – zo všetkých čias a dimenzií a v jednom jedinom bode. Matus hovorí, že ak to vidiaci “prežije”, začnú k nemu prichádzať útržky nepoznateľného, veľmi často ako matné spomienky bez kontextu. Síce neviem, prečo by mal niekto “neprežiť”, ale Matus obvykle má dobre prešpekulované to, čo hovorí, a tak sa spolieham, že to nie je inak ani teraz.

Samostatná skutočnosť a stalkovanie

Podľa dona Juana existuje “tam vonku” samostatná realita, ktorá existuje paralelne s naším bežne vnímaným svetom. A jednou zo základných úloh toltéckeho bojovníka je preniknúť do tejto samostatnej reality, pretože len takto dokáže vnímať svet v celej jeho komplexnosti.

Samostatnú realitu vieme dosiahnuť jediným spôsobom – posunutím nášho kotviaceho bodu. Kotviaci bod mávame obvykle zafixovaný na jednom mieste počas celého nášho života. Ak ním nepohneme, zostávame trvalo zakotvení v našej bežnej realite, ktorej don Juan hovorí “tonal”.

Samostatná realita (Separate Reality) ponúka nové svety plné tajomstiev, v ktorých bojovník môže sám seba skúmať a zažívať úplne novým spôsobom.

Ako šaman vidí ľudské telo

Naše telo sa v skutočnosti skladá z viacerých rozdielnych typov alebo vrstiev energie.  Tieto energie majú rôznu vlnovú dĺžku. Na ilustráciu používa Miguel Ruiz obraz žiarovky. Predstavte si, že máte šesťvoltovú žiarovku a zapojíte ju na okruh 220V. Žiarovka okamžite zhavaruje. Ale ak použijeme sériu transformátorov a znížime napätie v sieti na menšiu hodnotu, môžeme našu žiarovku bez problémov skombinovať s 220V rozvodom energie.

Spirituálna energia v svojej čistej podobe nedokáže existovať na fyzickej rovine. Aby sme znížili intenzitu spirituálnej energie, potrebujeme éterické telo. To funguje ako „vyrovnávací nárazník“.

Fyzická energia môže vstupovať do interakcie len s fyzickou energiou a takisto vníma len fyzickú energiu. Éterická energia vníma a činí s éterickou energiu a spirituálna energia činí so spirituálnou energiou. (Ja viem, to slovo „činí“ je také divné, ale používajú ho anjeli a ja sa po nich bezostyšne opičím. ) Svoju realitu zhmotňujeme zo spirituálnej roviny, ale táto energia je prefiltrovávaná cez všetok emocionálny balast, ktorý je uložený v našom éterickom a fyzickom tele. Tieto filtre spôsobujú, že naše vnímanie reality odráža naše základné presvedčenia. Ak zmeníme svoje presvedčenia, zmení sa aj spôsob, akým budeme zažívať život.