Transformačné procesy tejto doby

Čo sa to akurát deje? So svetom okolo nás? So svetom v nás?

Prečo zrazu niektorí nemôžme spávať, a prečo by zase druhí naopak najradšej prespali deň a noc naraz? Čo to vlastne cítime na našich fyzických telách, zjavne bez príčiny? A kade nám behajú myšlienky, prečo niekedy vidíme všetko jasne a v nasledovnom okamihu máme v sebe chaos?

Neviem, či je to globálne, alebo len v mojom okolí – ale mám pocit, že svet sa začal točiť rýchlejšie.

Nie v zmysle subjektívneho vnímania času, ale v zmysle riešenia situácií. Čo sme predtým so sebou nosili mesiace, niekedy až roky, sa teraz neúprosným tempom tlačí na povrch. Či chceme, alebo nie – je čas riešiť.

Nastal čas a priestor pre transformáciu, pre otvorenie, vyhnisanie, vyčistenie, uzavretie a vyliečenie starých rán. Zbavenie sa nepotrebných vzorcov správania, zbavenie sa všetkého čo nám neprospieva. Nastal čas a priestor pre nájdenie nás samých, pre nájdenie našej podstaty, pre spoznanie seba samého, prijatie seba samého. Energie, ktoré na nás vplývajú nám dodávajú podporu a niekedy aj nákop do zadnej časti tela, ak sa priečime rozpusteniu vecí, ktoré nás blokujú.

Anonymní stalkovači: príprava na druhé stretnutie

Naše prvé stretnutie “anonymných stalkovačov” prebiehalo hodne živelne – hlavne preto, že som nemala čas pripraviť ho. Síce ešte stále nemám čas, ale ako som spracovávala Greggovú, dostala som nápad, ako štruktúrovať druhé stretko. Tu je:

Zasa sa budeme točiť okolo bezchybnosti slovom. Už sme si povedali, že bezchybnosť slovom je o tom, či tú energiu, ktorú máme, využívame produktívne – teda aby sme si vytvorili život, v akom chceme žiť (pretože slovo tvorí). Alebo ju využívame neproduktívne, vytvárame si život, o ktorý moc nestojíme, ale ženú nás naše nutkania, autopiloty, komplexy, strachy, predsudky a podobný balast – a nútia nás používať energiu (a tým aj slovo) ne-bezchybne.

Sme pripravení byť Láska?

Pri úvahe, že vlastne sme všetci jedno a zároveň sme oddelení a v tejto dobe sa približujemse k momentu, keď nebudeme pociťovať oddelenie, budeme jeden celok, jedno vedomie s tým, že si zostaneme vedomí samých seba sa mi naskytla otázka, ako ďaleko sme na túto situáciu pripravení?

Zoberme si napríklad naše myšlienky a pocity. Ako sme, ako je každý z nás pripravený zdieľať svoje myšlienky? Ako sme si vedomí, že každá myšlienka vytvára realitu a materializuje sa?

Odváž sa do toho, čo ťa desí: ako vykývať so strachom

Moja posledná lekcia so strachom zjavne ešte neskončila. Čokoľvek vezmem do ruky, otvorím to na stránke o strachu. A navyše sa zdá, že to zarezonovalo aj s vami, takže pokračujeme … Tentokrát z knižky Ricka Hansona Just One Thing, celkom presne s kapitolou 29: Riskuj obávaný zážitok (Risk the dreaded experience).

Keď sa nám v detstve niečo stalo (alebo keď sa stalo niekomu inému a my sme boli toho svedkom), utvorili sme si očakávania na to, čo asi budeme pociťovať v podobných situáciách v budúcnosti. Na základe týchto očakávaní si vytvoríme reakcie: urob toto, ak chceš pôžitok, urob hento, ak sa chceš vyhnúť bolesti. A neskoršie zážitky na to nabaľujú podobné predpoklady.

Schopnosť rozlišovať

Čím viac čítam Rothera, tým lepšie chápem, prečo mi ho Gabriel naordinoval a prečo práve teraz. Je to, ako keď vám niekto dá do ruky lepidlo, ktorým konečne máte šancu pozliepať jednotlivé kúsky skladačky a získať tak ucelenejší obraz. Sú obdobia, kedy zbierate čriepky poznania, a sú obdobia, kedy ich spracovávate. U mňa zjavne nastáva obdobie spracovania. (Dúfam, že potom budem zas o kúsok zorientovanejšia. ) V týchto obdobiach mávam často pocit, že niekto iný hovorí miesto mňa veci, ktoré viem, ktoré cítim, ale nikdy som ich nedokázala naformulovať. Aj toto je taký prípad. Steve Rother:

Sila Pozorovania

Keď sa Buddhu ktokoľvek pýtal, čo má robiť, aby nebol chamtivým, aby nebol žiadostivým po peniazoch či sexe, aby sa viac nehneval,  vždy odpovedal rovnako. ” Prineste do svojho života vedomie” Jeho žiak Ánanda bol však stále viac zmätenejší z tohoto prístupu a tak sa ho raz opýtal. ” Si veľmi zvláštny. Ľudia predsa za tebou chodia z rôznymi “chorobami” no ty im stále predpisuješ rovnaký liek. Prečo to robíš?” No Buddha mu odpovedal. “Áno. Ich “choroby” sú rôzne. Presne tak ako sen tisíc ľudí je rôzny. Ak tých tisíc ľudí zaspí, bude sa im snívať tisíc rôznych snov. No jediný spôsob, ako sa zbaviť sna, je prebudiť sa.”

Rozmýšľala som nad významom tejto “súkromnej” debaty. A v mysli sa mi vynorili rady od troch mužov. Prvá rada znela.

Ako sa učíme… Učíme sa vôbec?

Ďalší zo série vhľadov, ktoré mi dala diskusia k tomuto článku. Tentokrát sa týka komentára, ktorý postol Karlos. Najprv som ho brala len ako *LIKE*, ale po pár dňoch som vzala do ruky Lujana Matusa a zas raz niečo zakliklo… Ale po poriadku.

Tu je ten spomínaný Karlosov komentár:

Moje ego nemůže jinak, musím napsat i já

Jana je prý žačkou Marese, ty, Míro, jsi nepřímím žákem Mindelleho (doufám, že jsem nezvoral jeho jméno), já jsem žákem Johna Millesa, kterého všichni voláme Wild Wind. Znáte ho? Předpokládám, že ne. Nikdy nenapsal žádnou knížku, nikdy nedělal žádnej meeting, nikdy nepsal blog a nevlastní žádný web. Nevím ani, jestli umí psát a číst. Nejspíš jo, prý chodil do školy. Tenhle člověk mě učil všechno, co jsem potřeboval a taky to, co jsem nejspíš ještě nepochopil (například, že můj názor není důležitý natolik, abych ho takhle veřejně vystavoval – když já nemůžu odolat ) Lidi z jeho okolí si ho váží ne proto, kdo je, nýbrž jakým je. Nepotřebuje být vidět, nepotřebuje si kolem sebe vytvářet svár. Jednoduše je a to co ví, se naučil z přirody a lidi, ktoří taky nepsali knížky, a neměli videa na youtube. Nezná slovo tolték. Zná ovšem něco, co toltéctví vystihuje – svobodu .

Stereotypné reakcie – reakcie na základe skúsenosti z minulosti

Vraj sa Buddhovi raz stalo aj toto:

Buddha sedel pod stromom a prihováral sa k svojim žiakom. Z ničoho nič, k nemu pristúpil muž a pľuvol mu do tváre. Buddha jeho sliny zotrel a opýtal sa:

” A čo bude ďalej? Čo chceš povedať ďalej?” – samozrejme, že to muža veľmi zmiatlo, keďže NEPREDPOKLADAL, že ak niekomu pľuvne do tváre, zareaguje takto. ( no popravde, chápem ho, musel ostať tvrdý ako československá norma za socializmu, keďže pľuvanec zvyčajne KAŽDÝ považuje za prejav urážky) Dívali sa na seba navzájom a každý z nich aj pľuvajúci muž a aj Buddha čakali čo bude teda ďalej? Do toho sa vložili samozrejme jeho žiaci.

 ”toto je príliš! TOTO nemôžeme dovoliť! Ponechaj si svoje učenie, a MY tomu mužovi ukážeme, že ŤA takto nesmie urážať!” – no Budha sa ohradil.

Tiché poznanie

Všetci toltékovia sa večne vrtia okolo “tichého poznania”. Ja som taký ten definíciovitý typ a kým som nenašla zadefinované, čo to to “tiché poznanie” je, predstavovala som si pod tým kadečo a väčšinou mi to splývalo s koncepciou pamäti tela. Včera prišiel nový citát od Miguela Ruiza a ja som zasa o krôčik bližšie s poznaniu :

Pravda je mĺkva. Pravda neprichádza so slovami. Je to niečo, čo jednoducho viem; je to niečo, čo viem pocítiť bez slov a nazýva sa to tiché poznanie. — don Miguel Ruiz

(The truth is silent. The truth doesn’t come with words. It’s something that I just know; it’s something that I can feel without words, and it’s called silent knowledge.)

O nagualoch, ich učňoch a toltéckej ceste

Keď mi cez veľkonočné sviatky prestal chodiť internet, celkom mi to padlo dobre – práve som totiž začala čítať Susan Greggovú a to, čo píše, je pre mňa nesmierne poučné.  Dance of Power je čosi ako premostenie medzi donom Juanom a Castanedom a Miguelom Ruizom a jeho žiakmi. Tak som využila to, že nemôžem sedieť na webe, a začala som hneď prečítané spracovávať a tu je prvý zo série článkov:

Nagual je mexický/indiánsky šaman či liečiteľ, ktorého tradícia je založená na učení toltéckych Indiánov. Od príchodu Španielov bola ich existencia nenápadná a tajná. Naguali dokážu nepredstaviteľné veci. Sú to istým spôsobom bosoráci. Niektorí dokážu meniť svoju podobu (=shapeshifting), iní dokážu byť na dvoch miestach súčasne a väčšina z nich sú liečitelia.

Obvykle má nagual sedem učňov, ktorí spolu tvoria skupinu. Tejto skupine sa často hovorí ohnivý kruh alebo kruh sily. Energeticky vyzerajú tieto kruhy ako séria sústredných kruhov siahajúcich hlboko do histórie.

Keď sa nagual, u ktorého som sa učila ja, don Miguel Ruiz, začal cvičiť, musel prisľúbiť, že svoje poznanie odovzdá ďalším siedmim ľuďom. Ja som bola posledná v jeho ohnivom kruhu.