Čo robiť, keď sme zaviazli?

Tim Tarango mi poslal newsletter, ktorý ma nasmeroval na novú tému – čo robiť, keď máme pocit “zavrznutia” a nehýbeme sa ďalej:

Nedávno som písal o svojom odvážnom rozhodnutí opustiť zamestnanie a venovať sa svojej vášni pred štyrmi rokmi… Aj keď to bolo drsné rozhodnutie, bol som pri ňom absolútne kongruentný.

Dôvod, pre ktorý som toľko svojej novej ceste dôveroval, spočíval v tom, že som si prešiel jednu NLP-techniku na vyriešenie vnútorných konfliktov, ktorá sa volá “integrácia častí”.

Transformačné procesy tejto doby

Čo sa to akurát deje? So svetom okolo nás? So svetom v nás?

Prečo zrazu niektorí nemôžme spávať, a prečo by zase druhí naopak najradšej prespali deň a noc naraz? Čo to vlastne cítime na našich fyzických telách, zjavne bez príčiny? A kade nám behajú myšlienky, prečo niekedy vidíme všetko jasne a v nasledovnom okamihu máme v sebe chaos?

Neviem, či je to globálne, alebo len v mojom okolí – ale mám pocit, že svet sa začal točiť rýchlejšie.

Nie v zmysle subjektívneho vnímania času, ale v zmysle riešenia situácií. Čo sme predtým so sebou nosili mesiace, niekedy až roky, sa teraz neúprosným tempom tlačí na povrch. Či chceme, alebo nie – je čas riešiť.

Nastal čas a priestor pre transformáciu, pre otvorenie, vyhnisanie, vyčistenie, uzavretie a vyliečenie starých rán. Zbavenie sa nepotrebných vzorcov správania, zbavenie sa všetkého čo nám neprospieva. Nastal čas a priestor pre nájdenie nás samých, pre nájdenie našej podstaty, pre spoznanie seba samého, prijatie seba samého. Energie, ktoré na nás vplývajú nám dodávajú podporu a niekedy aj nákop do zadnej časti tela, ak sa priečime rozpusteniu vecí, ktoré nás blokujú.

Sme pripravení byť Láska?

Pri úvahe, že vlastne sme všetci jedno a zároveň sme oddelení a v tejto dobe sa približujemse k momentu, keď nebudeme pociťovať oddelenie, budeme jeden celok, jedno vedomie s tým, že si zostaneme vedomí samých seba sa mi naskytla otázka, ako ďaleko sme na túto situáciu pripravení?

Zoberme si napríklad naše myšlienky a pocity. Ako sme, ako je každý z nás pripravený zdieľať svoje myšlienky? Ako sme si vedomí, že každá myšlienka vytvára realitu a materializuje sa?

Ako zhmotniť doslova hocičo

Nedávno mi došla noticka, že Rishan B. (kto neviem, kto je) mi dáva zadarmo prístup k svojmu videu, ktoré mi absolútne perfektne vysvetlí, ako zhmotniť čokoľvek… Normálne nemám tieto veci rada a vyhýbam sa im. Toto video som si z nejakého divného kapricu pozrela – a neľutovala som:

Rishan začína príkladom najlepšieho majstra-kuchára na svete, ktorého majstrovstvo je také úžasné, že dokáže v jednom okamihu navariť aj milión rôznych jedál. Jeho jediný problém je, že má jediného zákazníka – nás. A my nedokážeme zjesť viac ako 10 jedál denne. To znamená, že kuchár bude musieť začať vyberať, čo nám navarí. Podľa čoho? Možno bude sledovať, čo si objednávame častejšie, a to nám potom bude predkladať. Samozrejme, ak vie, že sme alergickí na nejaké jedlo z tých, ktoré si objednávame, mohol by nám ho aj nepredkladať, nech nás z toho nerozdrapí…

Naše energetické telo: štyri súčasti ovplyvňujú vnímanie

Tentokrát si idem zapísať poznámky k anatómii našej energie podľa Kennetha Smitha so zapracovaním toltéckeho učenia:

Energetické telo ako útvar má štyri aspekty: tvar (Castaneda a Smith to nazývajú uniformity, teda jednotnosť), kohéziu, teda súdržnosť (u Castanedu a Smitha cohesion), ktorá opisuje, nakoľko sú súdržné všakovaké energie v rámci energetického tela, kotviaci bod (u Castanedu assemblage point a u Smitha focal point), ktorý hovorí, o aký typ kohézie sa jedná, a jadro (u Smitha core), vnútornú oblasť, ktorú Smith popisuje ako “chlad v strede plameňa, naše spojenie s večnosťou (Castaneda a Smith infinity)”.

Afirmácie: musia byť skutočne len pozitívne?

Ako som sa rozhodovala, či si objednám jednu knižku od Gabriele Bodmer, vyhrabala som si jej web-stránku a počítala som si o nej. (Tú knihu som objednala napriek tomu. ) To, čo má na stránke, sa mi vôbec nepozdávalo, ale potom som zabrúsila do jej newsletterov a tam som si našla zaujímavé postrehy. Jeden z nich je tu. Je to úvaha o tom, či musia byť afirmácie skutočne vždy len pozitívne, či je naše podvedomie skutočne taký somár, že nerozoznáva “nie”.

Ja som sa túto formulku naučila v úplných začiatkoch a odvtedy som ju akosi nespochybňovala. Používa sa totiž nielen v ezoterike, ale aj v reklame a marketingu, teda sa zakladá na nejakých psychologických zisteniach. Zaujalo ma, čo k tomu Bodmerová vie dodať:

Bodmerová tvrdí, že odjakživa mala pochybnosti o tom, že na podvedomie možno ísť len cez pozitívne formulácie. Neverí, že by podvedomie nerozumelo záporom. V ezoterike je to síce rozšírený názor a knihy o pozitívnom myslení ho uvádzajú ako zákon, ale Bodmerová spomína knihu Serge Kahili Kinga Instant Healing, v ktorej sa opisuje prípad chlapíka trpiaceho neliečiteľnou astmou. Chlapík si naformuloval afirmáciu “Nemám astmu! Nikdy som nemal astmu! Nikdy astmu nebudem mať!” a opakoval si túto negatívnu afirmáciu dookola. Napriek tomu sa do 6 mesiacov jeho astma vyparila.

Z kolien späť na nohy

Dnes ráno, keď ma napadlo písať tento článok, vyzeralo to ešte ako dobrá myšlienka… Už si tým nie som až taká istá. No dobre, o čo pôjde? Ako viete, pred pár dňami začalo moje najnovšie “anjelské utrum” po tom, ako mi prezradili, že ma v pohode dlhý čas klamali. Celkom sa zrútila moja predstava o realite, pretože všetko, čo som vedela, mohla byť nepravda… Čo si budeme bublať: išla som do kolien. Toto je pokus zadokumentovať, ako taká skúsenosť vyzerá…

[Priznávam, tá ilustračka, ktorú som si vybrala, je dosť dramatická, ale nuž čo narobím...? Ja som už raz taká - "dramatická"... Posledný akčný hrdina! ]

Kontaktuj svoje duše spriaznené!

Niekedy v živote nastane obdobie, v ktorom ako keby sa všetko proti nám spiklo. Nič sa nám nedarí, pred nami sa kopia problémy a my si nevieme nájsť cestu von z nich. Takéto cykly sú v živote pomerne bežné. Najčastejšie sa v ich začiatkoch skrýva nejaká maličkosť, ktorá nás dočasne “vyhodila” z koľají. Prenesieme sa cez ňu, ale niekde naštrbila naše sebavnímanie – buď nás neúspech urazil alebo pohanil. A k slovu sa dostáva ego…

Všimli ste si? Tak “urazil” ako aj “pohanil” sú posudzovačné slová, ktoré sa opierajú o naše sebavnímanie a situáciu, v ktorej toto sebavnímanie utrpelo. Miesto toho, aby sme pripustili, že naše “ja” má viac stránok ako len tie víťazné a že sme to práve úspešne dali svetu najavo, začneme unikať následkom tohoto poznania – najčastejšie tak, že robíme ešte viac toho, čo sme robili predtým: prefarbujeme veci, preinterpretovávame ich a tvárime sa, že “všetko bolo inak” a “to bola náhoda”.

Psychické videnie – vidíme a snívame budúcnosť

Každý človek má dva druhy videnia – normálne, fyzické videnie cez oči a psychické videnie cez “oko duše” alebo Tretie oko.

Psychické videnie je taký druh mimozmyslového vnímania, ktorý sa prejavuje ako príjímanie obrazu, tvaru alebo vizuaálneho dojmu. Obvykle sa spája s dostávaním vizuálnych signálov buď počas meditácie, v ostrých zábleskoch vedomia alebo najčastejšie cez sny. Zakaždým, keď vizualizujeme, využívame na to aparát psychického videnia. Keď snívame alebo len rojčíme, tieto obrazy tiež využívajú naše vnútorné oko. Psychické videnie v podstate je niečo ako televízia vnútri hlavy, ktorá nám ukazuje obrazy a informácie, ktoré náš fyzický zrak nezachytáva.

Psychické cítenie – telo ako "anténa"

Psychické cítenie je najprístupnejší z našich psychických zmyslov. Tento kanál sa otvára najľahšie a jeho informácie sú bezprostredné a ľahko zrozumiteľné. Pokiaľ máte tento kanál otvorený od prírody, tak:

• zaujímajú vás iní ľudia, často o nich rozmýšľate, staráte sa o nich a niekedy sa nad nimi trápite
• obvykle vycítite, keď iných ľudí niečo trápi
• plne sa spoliehate na svoje pocity
• čas a termíny akoby išli mimo vás
• robíte všetko pre to, aby sa iní ľudia cítili v pohode, a to isté očakávate od nich smerom k vám.