Transformačné procesy tejto doby

Čo sa to akurát deje? So svetom okolo nás? So svetom v nás?

Prečo zrazu niektorí nemôžme spávať, a prečo by zase druhí naopak najradšej prespali deň a noc naraz? Čo to vlastne cítime na našich fyzických telách, zjavne bez príčiny? A kade nám behajú myšlienky, prečo niekedy vidíme všetko jasne a v nasledovnom okamihu máme v sebe chaos?

Neviem, či je to globálne, alebo len v mojom okolí – ale mám pocit, že svet sa začal točiť rýchlejšie.

Nie v zmysle subjektívneho vnímania času, ale v zmysle riešenia situácií. Čo sme predtým so sebou nosili mesiace, niekedy až roky, sa teraz neúprosným tempom tlačí na povrch. Či chceme, alebo nie – je čas riešiť.

Nastal čas a priestor pre transformáciu, pre otvorenie, vyhnisanie, vyčistenie, uzavretie a vyliečenie starých rán. Zbavenie sa nepotrebných vzorcov správania, zbavenie sa všetkého čo nám neprospieva. Nastal čas a priestor pre nájdenie nás samých, pre nájdenie našej podstaty, pre spoznanie seba samého, prijatie seba samého. Energie, ktoré na nás vplývajú nám dodávajú podporu a niekedy aj nákop do zadnej časti tela, ak sa priečime rozpusteniu vecí, ktoré nás blokujú.

A tak pokračujeme v stalkovaní…

V prvom rade ti chcem podakovať Aniel. Ďakujem za tvoju priamočiarosť, nekompromisnosť keď ide o tvoje vnemy a HLAVNE trpezlivosť a dôveru.

Keďže sme v nedeľu preberali u Hely stalkovanie (hlavne pomocou prvej dohody), tak sa s vami podelím o pár dohôd, ktoré som mohla rozpustiť. Už som šla napísať, že som bola nútená, ale nie, nikto ma k tomu nenúti – JA môžem na sebe pracovať. JA chcem na sebe pracovať. Aj keď je v niektorých momentoch nepríjemné priznať si, čo všetko sa vo mne odohráva a čoho som si ešte stále neni vedomá. A to si hovorím, že neustále pracujem na stopovaní myšlienok a slov a žijem poväčšinou vedome.

Práca so zrkadlom: vábenie moci

Pokračujem ďalšou kapitolou zo Susan Greggovej. Začína citátom:

„Našu spokojnosť podmieňuje cesta, nie cieľ.“

Toto je moja lekcia od anjelov. Keď som ich o niečo žiadala, mala som vždy v mysli presný obraz koncového stavu – a ten sa mi akosi nie a nie naplniť… Žila som v budúcnosti, tešila som sa na niečo, čo som nemala.

V istom bode, ktorý neviem čím bol daný, mi začali anjeli poskytovať drobné dôkazy svojej prítomnosti, hoci moje priania nenapĺňali (a nenapĺňajú ) o nič viac ako predtým. Ale tieto drobné dôkazy mi dali čosi iné – dali mi „ochutnávku“ pocitu, ktorý budem mať, až svoj cieľ dosiahnem… A odrazu som prestala byť tak silno fixovaná na svoj cieľ a cítiť, ako ho ešte stále nemám. Miesto toho som sa tešila z pocitov, ktoré vo mne vyvolalo poznanie, že k nemu napredujem. Prestala som žiť v budúcnosti a začala som žiť v prítomnosti – vychutnávať si každý prítomný okamih, kedy sa ukázal čo len maličký pokrok.

Rekapituluj budúcnosť

Dnešný článok mi prišiel práve od Female Warrior (ona už tiež medzičasom zmenila meno, ale ja ju už mám “zachlievikovanú” takto) a len čo som čítala nadpis, vedela som, že to musí ísť aj sem:

“Predstava, že čas sa pohybuje po priamke z minulosti do budúcnosti, je totálne primitívna – niečo, čo sa prieči skúsenostiam bosorákov a dokonca i modernej vede. Následkom tejto obmedzenej interpretácie je väčšina ľudstva zajatá v tuneli času, kde sa ich osud stáva nekonečným opakovaním toho istého.” — Carlos Castaneda

(The idea that time moves in a straight line from past to future is completely primitive, something that goes against the experience of sorcerers and even of modern science. Due to that limited interpretation, most of humanity is kept prisoner in a tunnel of time, where their destiny becomes an infinite repetition of the same.)

Odpustenie – ako ho vnímam ja …

Odpustenie. Súcit. Milosť.

Tak často spomínané slová. Keď ich počujeme, čítame, napĺňajú nás bázňou, pokorou. No čo som vypozorovala, každý tie slová chápe po svojom. Ja sama som mala už k téme odpustenie, ešte na blogu bibs článok, ktorý detailne popisoval, čo sa stane, čo nastane ak žiadame o odpustenie. Ten článok tam už nie je a ja ho na blogu tiež nemám, ale v skratke. Odpustením sa neutralizuje, teda dáva do rovnováhy energia, ktorá bola v akomkoľvek emočnom rozpoložení vyslaná. A aj slovkom odpusť mi, ktoré je vyslané z úprimného srdca, vlastne očisťujeme nielen seba, ale aj tých dotyčných, na ktorých sme hoci aj nechtiac vyslali povedzme negatívnu energiu už len tým, že sme ich súdili, škatuľkovali napr. hoci “len” tým, že sme niekoho reakcie ohodnotili, že podľa nás boli pod úrovňou, povedzme sklamaním. Áno, narážam na niekoho, nie však na iných, ale len na seba, ak sa v tom spozná ešte niekto iný, budiž. Mojím zámerom nieje poukazovať na slová iného, ale hľadať odpoveď na otázku, prečo som aj včera napríklad na inom blogu, okrem iného napísala aj toto ….

uvedomujete si vy vôbec dievčence, ako ho týmto postojom PODCEŇUJETE? ..  v mojich očiach teda rozhodne áno … popravde som sklamaná

Rekapitulujem v sne

Dnes z denníka:

Začalo hrať rádio, ale mne sa podarilo takmer okamžite zaspať. Snívalo sa mi, že som robila sekretárku policajného šéfa. Do poštovej knihy som zanášala nejaké údaje, on mi na to musel vyhrabať nejaký hnedý šanón, ale večne ma niekto vyrušoval a tak som hľadala stále odznova a šéf sa len trpezlivo prizeral.

Ako vyhojiť minulosť: iná forma rekapitulácie

Toto je výcuc z včerajšieho článku Misy Hopkinsovej:

Emocionálna bolesť z minulosti sa dokáže usadiť v tele a premeniť na súčasnú fyzickú bolesť. Ak ignorujeme emocionálny bolesť, tak vlastne ignorujeme základnú príčinu fyzickej bolesti a uvrhávame sa tak do stavu pretrvávajúcej fyzickej nepohody. Pre mnohých ľudí je táto predstava však ťažko prístupná – že medzi emocionálnym stresom a fyzickými chorobami existuje prepojenie. Ale skúsme sa na to pozrieť inak: ľutovanie, pocit viny, hanby, odporu, žiarlivosti a strachu sú všetko emócie, ktoré sústavne prikrmujú náš pocit nevyhovovania a je veľmi ťažké kompletne sa uzdraviť, ak máte pocit, že ste menejcenní.

Duša je naveky slobodná

Bruce Wagner, jeden z Castanedových žiakov, spomínal pred pár rokmi na Castanedu a popri tom spomenul čosi, čo sa mi nesmierne páči.

Jeho príbeh je taký, že sedel s Castanedom na večeri a hovoril o sebe a svojej rodine, o matke, ktorá sa volala Berenice, ale to meno neznášala. Vyšli von z reštaurácie a Castaneda mu na nebi ukázal súhnezdie Coma Berenices (mohlo by byť Vlasy Bereniky, moja španielčina je všeličo, len nie schodná). Wagnera to dojalo a Castaneda mu hovoril znova o potrebe rekapitulovať.

Rekapitulácia: 2. Diery v našej energii

Pokračujem v rozprávaní o našom energetickom tele a jeho zvláštnostiach. Dnes sa dotkneme jednej časti Castanedovho učenia, ktorá vzťahovo orientovaných ľudí tak trochu odstrašuje – otázky bosoráka a či môže mať deti a sex alebo nie.

Keď si poškriabeme pokožku, fyzické telo okamžite zareaguje a spustí procesy, ktoré majú ranu zaceliť a vyhojiť. Ak ho necháme robiť, čo má, za chvíľu ani nevieme, že sme boli poranení. Ak však ranu budeme znova a znova babrať, zapáli sa, nevyhojí sa a po čase začne predstavovať vážne riziko pre celý zvyšok tela – napríklad riziko otravy krvi.

Rekapitulácia: 1. Energetické telo a ego

Rekapitulácia sa dá len ťažko definovať. Máme do činenia s procesom, ktorý presahuje ľudskú racionalitu. Nedá sa vydefinovať niečo také premenlivé ako rekapitulácia. A tak je možné, že ako budeme postupovať cez knižku Victora Sáncheza, budem definície rekapitulácie postupne upravovať. Ešte to neviem; zatiaľ som len na strane 22 .

Termín “rekapitulácia” zaviedol Castaneda niekedy v roku 1982, ak sa správne pamätám.  Sánchez, ktorý je k domorodcom ako antropológ nesmierne blízko, to niekde nazýva teočihua. Rekapitulácia je v princípe niečo, čo naše energetické telo robí automaticky – proces, ktorým sa lieči zo škôd, ku ktorým došlo pri negatívnych energetických výmenách.