Nechaj to plynúť

„Život je sériou prirodzených a spontánnych zmien. Neodporuj im, pretože ti to spôsobí len žiaľ. Nechaj realitu byť realitou. Nechaj veci prirodzene plynúť vpred, nech sa uberajú akýmikoľvek cestami.” – Lao-Tzu

Naša duša sa vrhá do života po hlave a vezie sa jeho po sínusoide, raz je hore, raz dolu, surfuje po prílive a odlive života, s odhodlaním a odvahou. Naše ego však vzdoruje viacerým aspektom nášho života, snaží sa zastaviť, spomaliť alebo kontrolovať jeho mocnú silu. Je to ako snaha zastaviť oceán – vyčerpávajúca a nerozumná, ale veľakrát na to míňame drahocennú energiu. Všímajme si preto, v ktorých situáciách drží naše ego pevne uzdu a vzdoruje prirodzenému toku.

Buď trpezlivý

Mladý študent bojových umení prišiel za majstrom a vážne ho oslovil: „Som odhodlaný u Vás študovať a naučiť sa Váš systém boja. Koľko mi potrvá zvládnuť ho na úrovni majstrovstva?“ Majster porozmýšľal a odpovedal: „ Desať rokov“. Študent na to vyhŕkol horlivo: „ Ale ja to umenie chcem zvládnuť rýchlejšie. Budem na sebe pracovať veľmi tvrdo. Trénovať každý deň desať a viac hodín, ak je to nutné. Budem sa veľmi snažiť. Koľko to potrvá potom?“ Majster chvíľu zauvažoval a odpovedal: Dvadsať rokov.“

Jednou z dôležitých skúšok a lekcií, ktorými prechádzame v živote, sú lekcie trpezlivosti. Pre mňa, veľmi netrpezlivého človeka, ktorý je naučený tlačiť situácie rýchlo vpred silnou vôľou, je každá okolnosť, kedy treba čakááááť a veci sa nehýýýbu, utrpením. Slová utrpenie, trpieť a trpezlivosť majú rovnaké korene a ja veľmi dobre rozumiem prečo   Je to tak v latinčine a napríklad aj u Číňanov, keďže ich znak pre trpezlivosť sa skladá zo znakov pre srdce a nôž.

Povedz „Prepáč. Je mi to ľúto“

Základné pravidlá spolunažívania, ktoré nás učili rodičia už v detstve alebo nám boli vštepované v škôlke sú jednoduché: Podeľ sa. Hraj fér. Neubližuj druhým. Ak niekomu ublížiš, ospravedlň sa.

Aj keď tieto pravidlá znejú veľmi bazálne (ale veď ani desatoro nie je kvantová fyzika ) – povedať v dospelosti: „je mi to ľúto“, odpustiť sám sebe či požiadať o odpustenie iných a myslieť to pritom úplne vážne, je pre nás ťažké; niekedy ťažšie ako čokoľvek iné.

Samozrejme ideálne by bolo dodržať prvé tri škôlkárske pravidlá , teda snažiť sa iným (ani sebe) neubližovať. Ako životom obití dospeláci však vieme, že sa nám to nie vždy podarí a niekedy zraníme seba či iných…

Naši spirituálni sprievodcovia

Keď som si naposledy kupovala knihy na Amazone, vyňúrala som jednu knihu od Sonie Choquette: Ask Your Guides: Connecting to Your Divine Support System. Ja mám od nej niekoľko sád kariet a pracovalo sa mi s nimi nesmierne dobre (tu ich nájdete  pod Meditáciami na sebarozvoj) a tak sa vždy rada pozriem, čo nové má.

Našla som medzi recenziami jednu, ktorá sa mi zapáčila, pretože obsahuje podstatu knihy o spirituálnych sprievodcoch – ich rozdelenie. Aj keď už som za touto fázou svojho života , kedysi by mi to bolo pomohlo a tak to možno pomôže niekomu inému – a mňa to v každom prípade zaujíma, hoci ja už mám len jednu súbornú kategóriu “energie”. (A najčastejšie jej hovorím “anjeli”. )

Choquette je prirodzené médium, ale verí v to, že všetky energie (“spirituálni sprievodcovia”) sú prístupné všetkým ľuďom – pokiaľ ich do nášho života zavoláme, vpustíme a pripustíme, aby nám pomáhali. A ja som síce totálne neprirodzené nemédium (ako marxista, materialista a ateista ), ale jedno môžem potvrdiť – že odkedy som pristúpila na hru “anjeli existujú”, začali sa v mojom živote diať zázraky.

Buď kreatívny

Máš pocit, že si utopil svoju kreatívnu dušu v mori stereotypu? Je čas zapojiť ju opäť plne do práce, tak ako to vedia len hravé a otvorené deti. Tvoj súčasný svet môže byť iný, ako sa Ti javí, tak ho poď meniť, lebo Tvoja duša sa teší na tvorbu nových vecí. Čo máš teraz okolo seba, nie je využitie celkového Tvojho potenciálu. Tvoj primárny cieľ a najväčšia sila v živote je tvoriť. Neboj sa preto, či aj Ty zvládneš byť kreatívnym. Neporovnávaj sa s inými. Každý z nás môže dosiahnuť vyšší stupeň tvorivosti, pričom malý krok vpred nemusí byť vôbec posledným. Pravdepodobne nedosiahneš úroveň Michelangela alebo Shakespeara, ale to ani nie je dôležité. Začni s malými vecami, ako je vytvorenie napríklad peknej fotky, krátkej básničky, farebného záhonu alebo nového účesu. Alebo blogu

Tvor, zabávaj sa, hraj sa. Nemáš čo stratiť – len nudu a nespokojnosť, ktorú zažívaš teraz. Nadchni sa pre to, čo robíš, nech je to čokoľvek, buď pri tom originálny a vytrvalý.

Skrášľuj!

Naše telo netvorí len fyzický obal, jeho súčasťou je aj duša. Duša, esenciálne, svetelné „vnútro“, éterické telo, citlivé a ovplyvňované prostredím, v ktorom existuje, je ako vnútro domu, kde steny, podlaha a strecha tvoria jeho vonkajší obal.

Málokto by sa cítil dobre v úplne zanedbanom, ošarpanom dome, v ktorom by navyše bola tma, špina, chaos, neporiadok… Dom by mal byť miestom, kam sa radi vraciame a cítime sa tam šťastne a príjemne. Práve z toho dôvodu naše príbytky upratujeme a snažíme sa ich udržiavať v dobrom stave.

A rovnako ako dom, v ktorom žijeme, aj naše telo, fyzické aj psychické, potrebuje pravidelnú „údržbu“ a očistu. Pretože, ak necháme svoju dušu prežívať v bezútešnom, temnom, chaotickom prostredí, začne chradnúť, upadať a postupne sa prepadne do temnoty.

Daj do toho viac

 Ego stoná, sipí: „To nezvládneš. Nemáš na to, nejde to. Vzdaj to, vzdaj to, vzdaj to..“

Duša šepká: „Vydrž a daj do toho viac“.

Koľkokrát si sa dostala do situácie, kedy si to chcela vzdať, keďže sklamanie, že sa Ti nepodarilo dosiahnuť to, po čom si túžila, bolo priveľké. Sklamanie bolí, ale je nevyhnutne spojené s túžbou. Je reakciou ega, keď sa nesplnili Tvoje očakávania.

Kým máš sny a túžby, nesmieš dopustiť, aby Ťa frustrovali. Dôležité je vydržať, nepodľahnúť sklamaniu a viac sa snažiť. Túžba si od Teba vyžaduje viac, aby sa stala realitou. Potichu Ti to šepkal Michael, keď si ho nedávno smutná volala na pomoc (s malou výčitkou), že Tvoj sen mať dieťa sa opäť nepodaril. Šepol Ti, že ešte nie je ten správny čas, ešte nie je pre obe strany určená duša pripravená a ochotná inkarnovať sa v Tebe. Nemáš sa tak rýchlo vzdávať svojho sna, frustrovaná a znechutená súčasnými výsledkami, ak je to niečo, po čom skutočne túžiš a je to pre Teba v tomto živote správne.

Miluj svoje telo!

Taká jednoduchá afirmácia a ako zložito sa nasleduje. Ale prečo vlastne, keď zvážime, aký silný je stále kult tela a milovníkov tela je zdá sa stále viac ako uctievačov duše? Lebo je otázne, ako sa láska ku svojmu telu prejavuje a ako časom pretrvá. Láska k svojmu pominuteľnému, každým dňom starnúcemu, časom zjazvenému, ubolenému a nedokonalému fyzickému telu, ktoré sme karmicky vyfasovali a často nevieme čo presne s ním si počať

Týraná diétami, otrávená chorobami, stresom, liekmi , drogami, zaznávaná, ale aj uctievaná v posilňovniach a časopisoch. Naša schránka, ktorú každé ráno umyjeme, nakrémujeme, možno pohladíme alebo dovolíme pohladiť iným; dáme jej napiť a najesť, odejeme do farieb a látok a pošleme čeliť svetu.

Fyzické telo je každým dňom naša autobiografia v tomto živote. Vo vonkajšom svete, ktorý je stále posadnutý istými mierami, farbami, výškami, vyretušovanými tvárami, stehnami a žiariacou a mladistvou pleťou/očami/zubami (zmeň a doplň podľa potreby ).

Rebeluj!

Veľa depresií a pocitov nevyhovovania pramení v tom, že sa snažíme podvedome nastaviť na očakávania rôznych “autorít” v našom živote. Ak počúvame “autority”, máme neklamný signál, že sa nechávamie viesť našim vnútorným autopilotom – že kontrolu prebralo naše ego, nie naša duša.

Ako vznikajú “autority” v našom živote? Sú rôzne: jedny vznikajú obdivom k schopnostiam, vlastnostiam alebo prístupom iného človeka, iné sú do nás vovychovávané rodinou a spoločnosťou (autorita starších, nadriadených, učiteľov, policajtov a čojaviemkohoešte). Oba druhy autorít majú spoločný mechanizmus, ktorý ich buduje – naše ego, ktoré zisťuje svoju “cenu” tým, že ju porovnáva s “cenou” iných ľudí. Proste odvodzujeme hodnotu nie od toho, kto sme, ale od toho, ako nás tí druhí vidia. A pretože pri porovnávaní funguje ešte jeden mechanizmus ega – naše slabé stránky porovnávame so silnými stránkami toho druhého – nevychádzame z týchto porovnaní veľmi slávne… a nadobúdame komplexy, menej si trúfame, znižujeme svoju hodnotu a dostavia sa depresie.

Podaj pomocnú ruku!

Najvýraznejším prejavom duše je milovať ostatných a pomáhať/slúžiť im. Naša duša práve dostala takúto výzvu. Ale pozor: nie každé “slúžiť” znamená skutočne aj “slúžiť”!

Často sa stretávame s problémami, utrpením a neschopnosťou iných ľudí. V takýchto prípadoch nám obvykle zovrie srdce, urobíme nejakú drobnosť a ideme ďalej plní spokojnosti, že sme “dobrí” ľudia.