Piaty channeling od Suzan Carollovej, tentokrát správa od Arkturiánov. Zasa idem len “vycucávať” ( 
fujto, upírisko jeden!):
Máj je tohto roku dôležitý mesiac. Bude obsahovať špeciálne prekvapenia, ktoré naše srdcia naplnia radosťou. Ako to možno povedať v realite, kde platí základná ilúzia, že iní majú moc nad nami? Preto, lebo teraz sa oslobodzujeme od potreby nechávať sa viesť hocikým iným okrem nášho vlastného vnútra.
Práve toto oslobodenie sa od potreby, aby nám iní hovorili, čo je správne/nesprávne značí, že dostávame voľbu vzostúpiť. Vzostup je totiž voľba a niektorí si ju môžu vybrať; iní zas ešte neskončili so svojimi skúsenosťami času, polarity, oddelenia a obmedzení, ale dá sa predpokladať, že kto číta správu od Akrturiánov, do tejto skupiny už nepatrí. Continue reading
Potom som sa zase bál, aby ma rodičia dostatočne mali radi a aby som neprišiel o ich pozornosť a ak o ňu prídem, tak je koniec…niečoho. Nasledovalo prijatie do partie v škole, kde som sa bál, že ak ma neprijmú, tak bude koniec môjho spoločenského bytia. 1. zlé známky v škole, kde som sa bál, že ak nebudem mať dobrú známku, tak zas končí moje rodinné bytie a rodičia ma celkom určite prizabijú a potom 1. lásky, kde som mal pocit, že ak o ne prídem, tak môj život končí už na dobro a potom 1. práca, kde som sa bál, že ak nebudem dosť dobrý, tak končí môj život ako samostatný jedinec a že proste nie som dosť dobrý na to a ono, atď. 
) o nič viac ako predtým. Ale tieto drobné dôkazy mi dali čosi iné – dali mi „ochutnávku“ pocitu, ktorý budem mať, až svoj cieľ dosiahnem… A odrazu som prestala byť tak silno fixovaná na svoj cieľ a cítiť, ako ho ešte stále nemám. Miesto toho som sa tešila z pocitov, ktoré vo mne vyvolalo poznanie, že k nemu napredujem. Prestala som žiť v budúcnosti a začala som žiť v prítomnosti – vychutnávať si každý prítomný okamih, kedy sa ukázal čo len maličký pokrok. 
Pri úvahe, že vlastne sme všetci jedno a zároveň sme oddelení a v tejto dobe sa približujemse k momentu, keď nebudeme pociťovať oddelenie, budeme jeden celok, jedno vedomie s tým, že si zostaneme vedomí samých seba sa mi naskytla otázka, ako ďaleko sme na túto situáciu pripravení?
