O nagualoch, ich učňoch a toltéckej ceste

Keď mi cez veľkonočné sviatky prestal chodiť internet, celkom mi to padlo dobre – práve som totiž začala čítať Susan Greggovú a to, čo píše, je pre mňa nesmierne poučné.  Dance of Power je čosi ako premostenie medzi donom Juanom a Castanedom a Miguelom Ruizom a jeho žiakmi. Tak som využila to, že nemôžem sedieť na webe, a začala som hneď prečítané spracovávať a tu je prvý zo série článkov:

Nagual je mexický/indiánsky šaman či liečiteľ, ktorého tradícia je založená na učení toltéckych Indiánov. Od príchodu Španielov bola ich existencia nenápadná a tajná. Naguali dokážu nepredstaviteľné veci. Sú to istým spôsobom bosoráci. Niektorí dokážu meniť svoju podobu (=shapeshifting), iní dokážu byť na dvoch miestach súčasne a väčšina z nich sú liečitelia.

Obvykle má nagual sedem učňov, ktorí spolu tvoria skupinu. Tejto skupine sa často hovorí ohnivý kruh alebo kruh sily. Energeticky vyzerajú tieto kruhy ako séria sústredných kruhov siahajúcich hlboko do histórie.

Keď sa nagual, u ktorého som sa učila ja, don Miguel Ruiz, začal cvičiť, musel prisľúbiť, že svoje poznanie odovzdá ďalším siedmim ľuďom. Ja som bola posledná v jeho ohnivom kruhu.

Bezchybnosť slovom: kedy hovoriť a kedy mlčať?

Milujem udičky.

Pred chvíľkou som napísala svoj vlastný povzdych nad toltéctvom a do pol hodiny som naďabila na niečo ako odpoveď… V poslednom čase trčím v kuse na blogu Female Warrior. To je niečo pre mňa! Akoby jej duša hovorila k mojej – múdrosť, tvrdosť v poznaní (to, čomu ja hovorím “ruthless”) a mäkkosť v akceptovaní vlastných obmedzení mi nesmierne režú. Ja chcem byť aspoň trochu taká ako onaaaaa!

Kto je vlastne "tolték"? (moja toltécka dilema)

Nad niečím dnes špekulujem. Včera na Pini Sadf pustil jednu hlášku, ktorá mi nič nehovorila (ale ja vo všeobecnosti Sadfovi dosť zle rozumiem), ale ostala visieť v pamäti a postupne sa začala spájať s inými zdanlivo nezrozumiteľnými vecami… Sadf napísal: “Zistenie, ze toltecki bojovnici sa s Ruizom nehraju na jednom piesocku.”

Zistila som, že neviem, o čom hovorí, že snáď nadväzuje na nejakú diskusiu (ja som od nedele Pini nečítala). Koho nazýva “toltécki bojovníci”? Koho nazýva “Ruizovci”? A ako došiel k tomu, že sa “nehrajú na jednom piesočku”? A akom?

Rekapitulácia: 1. Energetické telo a ego

Rekapitulácia sa dá len ťažko definovať. Máme do činenia s procesom, ktorý presahuje ľudskú racionalitu. Nedá sa vydefinovať niečo také premenlivé ako rekapitulácia. A tak je možné, že ako budeme postupovať cez knižku Victora Sáncheza, budem definície rekapitulácie postupne upravovať. Ešte to neviem; zatiaľ som len na strane 22 .

Termín “rekapitulácia” zaviedol Castaneda niekedy v roku 1982, ak sa správne pamätám.  Sánchez, ktorý je k domorodcom ako antropológ nesmierne blízko, to niekde nazýva teočihua. Rekapitulácia je v princípe niečo, čo naše energetické telo robí automaticky – proces, ktorým sa lieči zo škôd, ku ktorým došlo pri negatívnych energetických výmenách.

Striedmosť bosoráka: starí a noví vidiaci

Toltékovia prichádzajú v rôznych farbách a tvaroch – najčastejšie ako starí vidiaci a noví vidiaci, starí bosoráci a noví bosoráci, hoci títo noví si skôr hovoria bojovníci úplnej slobody.

Geografický Tolték a spirituálny tolték

Keď don Juan hovorí o Toltékoch, hovorí o mužoch poznania, nie o národe ako takom. Ale potom zasa začína podávať históriu Toltékov v súvislosti  s predConquistou a tak som si z toho poskladala obraz, ktorý možno nie je najsprávnejší, ale zatiaľ mi vyhovuje:

Podľa mňa všetko začalo v národe, ktorý si hovoril Toltékovia. Bola to stará mezoamerická civilizácia, ktorá stavala pyramídy a ktorej členovia sa zvesela venovali konzumácii halucinogénnych rastlín. Cez ne dostali záblesk reality, ktorá leží za našou “bežnou” realitou – a to vyštartovalo celé toltécke učenie. Neskôr, keď už národ Toltékov vymrel, slovo “tolték” začalo označovať každého človeka na celkom špeciálnej ceste za poznaním. To je môj terajší “svetonázor” a tak tu budem kombinovať Toltékov s toltékmi, vyvolám zmätok v každej hlave a nakoniec to dopletiem tak, že sa v tom ani divá sviňa nevyzná… Ale téma ma zaujíma a tak sa ide na vec!

Použitie slova Tolték a pôvodné korene rekapitulácie

Ešte stále mi po toľkých rokoch nie je celkom jasné, kto všetko je “tolték” a kto nie. A, pravdu povediac, je mi to aj srdečne ukradnuté, keďže svoju “chlievikovaciu” fázu som už pravdepodobne nechala za sebou, ale skúste písať blog a nemať jasno v terminológii! Celkom zlomyseľne: viem si predstaviť tie komentáre a škriepky, ktoré by každý jeden článok vyvolal, pretože každý by si ho hodil do svojich vlastných významov… A tak, či sa mi chce alebo nie ( chce), musím sa s tými toltékmi ešte furt párať.

Našťastie mám na to pomocníka: Victora Sáncheza. V svojej knihe The Toltec Path of Recapitulation tomu venuje jednu kapitolu, zrejme znalý zmätku, ktorý “toltékovanie” vyvoláva v hlavách ľudí ako ja. Tak si ju idem čítať a viac-menej ju prerozprávať, teda časti preložím a časti skrátim, ak nebudem mať pocit, že je dôležité presné znenie. Rozpráva Sánchez:

Povedať svetu "dobrú noc"

Znova som sa vrátila ku knihe The Art of Dreaming (Zručnosť snívania), pretože som knihu druhýkrát nedočítala; zachvátila ma “toltécka kríza” a asi dva mesiace som si dávala pohov od všetkých knižiek vrátanej tej vkladnej. Najprv som si musela vyjasniť, čo som alebo nie som – či sa vôbec považujem za toltéka alebo nie, či som dvojitá bytosť alebo nie a či som nagual alebo nie.

Predovšetkým: nie som tolték. Nie som nič, čo sa dá ochlievikovať. Som všetko a nič určité a i keď k toltéckemu učeniu cítim silnú príťažlivosť, sú oblasti, kde ho vedome hodne deformujem, pretože sa nekryje s mojím stupňom poznania. Vysvetlenie je jednoduché: jeden z nás (t.j. toltékovia alebo ja) je ďalej. Keďže sa nikdy v tomto živote nedozviem, kto z nás je ďalej, nevenujem tomu viac energie a skúmania a žijem s tým, že jednou nohou som tolték a druhou všetko to ostatné. Žiadne samonastolené obmedzenia.

Snívanie, toltékovia, Draci, Mohamed a chcenie

Autor obrázka: Christolakis

Channeling s Gabrielom z 12.12.2010:

Gabriel, ide sa ďalej?
Poďme.
Hovorili sme o toltékoch. Jedno ma zaujíma – ako toltékovia vnímajú vás? Myslím tým… starí bosoráci labzovali hore-dole po iných svetoch a videli všelijaké bytosti. Verím, že časť z nich ste boli vy. Kresťania vám prisúdili krídla. Je to tým, že každý vás vníma inak?
Presne. Kresťania nás vnímali ako časti energie napojené na inú energiu. To boli tie „krídla“. Podobne to bolo s Mohamedom. Pamätáš? 120.000 párov krídiel… A podľa počtu párov krídiel sa usudzovalo, akí „mocní“ sme.
Prečo?

Manipulácie kotviaceho bodu a rozsah vnímania

Včera som si čítala pred publikovaním článok na GT a zistila som, že mi je čosi nejasné. Tak som zavolala Gaiu (predvčerom mi Gabriel povedal, že mám hovoriť najbližšie s ňou):

Gaia, volám ťa! Počuješ ma?
Čo sa deje? Máš paniku!
Nič sa nedeje… Čítala som si channeling naprogramovaný na dnešné publikovanie a niečo ma pochytilo – akýsi „obraz v obraze“. Týkalo sa to toltékov – a než som natiahla Word, obraz sa stratil. Počkaj, mrknem na to ešte raz, možno sa obnoví…

Cudzí v svojom vlastnom živote

Gabriel, si pri mne? Išla by som písať…
Čo chceš písať?
Ty nemáš nič? Pretože ja mám len to, čo sme už rozoberali – to o tom poriadku.
Poriadok neznie ako veľmi vhodná téma na channeling, však?
Nie, ale vám je nejaká dôležitá, takže by som ju nepodceňovala. Stále ma vediete k tomu, aby som upratovala. Až minule ma napadlo, či vy nemáte na mysli vnútorné „upratovanie“… Ihderael súhlasil, ale hneď po ňom si prišiel ty a ty si rozhodne nemal na mysli nijaké „vnútorné“ upratovanie, ale celkom normálnu debordelizáciu…
Je to dôležité.
No to hej – ale prečo?
Preto, prečo to je dôležité pri feng šuej. Poriadok má dve vlastnosti: núti ťa odhadzovať staré, nepoužívané, čím vždy obmedzuješ svoju „záťaž“ na únosné minimum. A potom ti aj dáva pocit prehľadnosti a väčšej kontroly.