Myšlienky – sú naozaj vždy naše? … :-)

“Na začiatku bolo Slovo. A Slovo bolo u Boha. A Boh bol to Slovo.”

Takto nejako sa začína stať v biblii. Veľa ľudí si vykladá, že tu niekde sa zrodil Boh. Ale toto nie je pravda. Toto, táto prostá veta poukazuje na prvý hmotný skutok. Ak by som to tak mohla nazvať, je to prvý karmický skutok. Iba prostý následok. Dobre, ak je toto následok, kde je príčina? Príčinou je myšlienka. A aj myšlienkach ako takých by som sa dnes rada s Vami podelila.

Ako ja chápem myšlienku. ( nie, nie chápem. Ja ju vidím. ) Myšlienka je energia. Nič iné iba prostá energia. A tá, ako vieme sa nachádza vo všetkom. Jednoducho si len tak doslova pláva priestorom. Myšlienky sú rôzne. Povedzme negatívne, pozitívne alebo nijako nabité. Najlepšie sú práve tie nijako nabité. Tie “nejako” nabité si zo zákona rovnorodosti hľadajú prijímateľa.

Schopnosť Čakať – Otrava, alebo len prejav Úcty. Úcty k Životu?

K tejto úvahe ma priviedol včerajší zážitok v práci. Pri lietaní v sklade, v ktorom preberám tovar ( nie, ja nepreberám tovar, ja sa hrám na popolušku, preberám si hrášok od šošovičky sem tam do toho nejaký mak, alebo aj popol v podobe poriadnej sprchy od nadriadenej ) som šla vystriedať kolegyňu do pokladne aby sa mohla ísť najesť. K pokladni pristúpil muž, ktorý si v zrobených rukách niesol nejaké potraviny, ktorými sa potreboval rýchlo napchať, aby vládal pracovať ďalej. Keď som sa po nahodení potravín, spýtala či to je všetko, iba zakýval hlavou na znak nesúhlasu. Dívala som sa na neho a čakala. V tom si začal pýtať cigarety. Išlo mu to však ťažko,  koktal. Pocítila som k tomuto mužovi súcit a nesmiernu dávku trpezlivosti. A vtedy, v tom momente mi akosi mimovoľne, podopínali aj rady psychológa, z kurzov, ktoré som svojho času veľmi rada navštevovala. V tomto prípade som si predstavila prednášajúceho, skúseného psychológa, ako na túto tému hovorí cca toto.

Otče Náš … pomôž nám pochopiť, že žiadna Vina neexistuje … :-)

Na blogu Niny, ktorá to predtým našla na blogu studienky ,  som našla jednu krásnu modtlitbu. Motlitbu Otče Náš, v svanhilštine. A keďže Otče Náš je už dlhé roky mojou najobľúbenňejšou modtlibou. Neviem prečo práve Otče Náš. Možno len preto, že mám na ňu prekrásne spomienky. Aké? Túto modtlitbu som rozoberala do špiku kostí z miestnym farárom ešte vo svojích 16-tich rokoch.   Bol to najmilovanejší, najľudskejší, a vôbec najdokonalejší farár, akého lilah poznala. Z miestneho farára sa medzi časom stal ako tak o ňom čítam eparcha ( no to lilah vôbec netuší, čo to a kto to ) no ale tak? Najprv modlitba, a potom lilahin pohľad na ňu a zvlášť na jednu jedinú vetu, ktorú vníma ako veľmi, veľmi zavádzajúcu.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Amen.

Je krásna však? Keď som sa svojho času dohadovala s Milanom Chauturom, práve o tom, ako môže byť táto modlitba chápaná tak zle, a konkrétne jej časť ” a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom” Keď sa ma pýtal ako ju chápem ja, povedala som jednoducho.

Čo ak je to náhodou tam “hore” aj takto? … :-)

Už ako malá snívala o ňom. O mocnom Kráľovi ktorý vládne svojmu Kráľovstvu rozumne. So Srdcom na dlani. S úsmevom na perách, ktorý ju napĺňal pokojom a nesmiernou Láskou. Prešli roky a jej sen o veľkej pravej Láske pomaly bledol. Počas tých rokov sa vydala, mala dietky. V hĺbke Srdca si však stále, rokmi niesla svoj sen. Sen o Pravej Láske. Keď si spomenula sama na seba, bola šťastná, už len pri tej predstave, podľa nej vtedy naivnej predstave o Láske. O Veľkej, Silnej, Pravej Láske. Celý čas si bola istou, že keď ho uvidí, keď ho začuje, keď k nej vetrík jeho vôňu donesie, bude jednoducho vedieť, že áno, už je tu. Prešli roky, a jej vidina, Sen, o Veľkej Pravej Láske pomaly bledol.  Manžela, ktorý ju svojím spôsobom miloval. V tom Ho úplnou náhodou zbadala. Pomaličky pristúpila k nemu a dívala sa na neho. On sa zadíval na ňu, a ani sám nevedel prečo, očarila ho. Ako šiel čas, zistili, že sa Milujú. Milujú tak, že sa sa im Srdcia rozochvievali vzájomnou láskou, už len pri pomyslení jeden na druhého. No a práve preto, že ich vzájomná Láska bola tak veľká, a oni mali ešte svoje záväzky so súčastnými partnermi, jednoducho v záujme samých seba, pre dobro toho druhého sa sami, seba navzájom vzdali. Ona pre jeho manželku, on pre jej manžela. Obaja už pri tom rozhovore, keď si zúfalý plakali do dlaní, že jednoducho nemôžu konať sebecky, a nárokovať si Lásku toho druhého na úrok dobra iných ľudí a ich lásky k nim,  sa rozlúčili a už v živote sa nevideli. Ako šiel čas, obaja zostarli. Svojím deťom a vnúčencom rozprávali o tom, že je možné mať pravú lásku, že je možné ju nájsť, a že práve oni takú lásku mali. No pre dobro iných sa jej museli vzdať ale aj ked sa nestretávajú, jednoducho veria, že ten druhý jednoducho šťastný je, kdekolvek je. Vnúčence očarene počúvali svojích svoju starkú, počúvali jej tajný príbeh lásky o ktorom ani len ich rodičia nemali potuchy. Keď však zomrela žena, predstúpila pred Pána, ktorý jej ukázal jej život ako na plátne.

Myšlienky, ktoré ponúkame

“Všetko, čo zažívaš, je k tebe priťahované, pretože Zákon príťažlivosti reaguje na myšlienky, ktoré ponúkaš. Či už si spomínaš na niečo z minulosti, pozoruješ niečo v súčasnosti alebo si predstavuješ niečo o svojej budúcnosti, myšlienka, na ktorú si sa sústredil v svojom mocnom teraz aktivovala v tebe vibráciu – a Zákon príťažlivosti na ňu práve reaguje. Nič nie je dôležitejšie ako cítiť sa dobre! Vôbec nič.” — Esther a Jerry Hicksovci

NWO VS Zdravý rozum (a zákon príťažlivosti)

V pravom rohu stojí šampiňón v ľahkej váhe, ktorého všetci tak dobre poznáte.
V ľavom rohu stojí ohromný, nič necítiaci kolos, ktorý Vám utrhne ucho

Komentátor zápasu som ja, takže čujte ako to začína…
Na scénu úplne nebadane prichádza NWO… no nik ho nevidí, lebo každý je zaneprázdnený zarábaním peňazí.

Následne do ľavého rohu prichádza náš šampión, ktorý vie, čo treba urobiť aj keď ešte netuší ako to urobí… na začiatku vyzerá trochu zmätene a preto si prečíta tento článok …spracúvava ho až kým ho nechápe. Trvá mu trvá asi 2 dni, kým sa tieto fakty dostanú cez jeho EGOfiltre, ale už to väčšina ľudí v mojom okolí berie ako holý fakt, tak aj tento zdravý rozum už iste aspoň približne chápe ako sa tvorí život.

Dnes je špeciálny deň…

Došlo mi mailom od Karima Hajeeho. Ľudia, ja ho fakt môžem. Vďaka nemu a Shafinovi de Zane som zvládla zhmotňovanie. Vďaka nemu som sa dokázala prepólovať zo sveta nedostatku do sveta hojnosti. A teraz prichádza ďalší bonbónik… čítajte:

Dnešok je špeciálny.
Každý deň je špeciálny.
Každý okamih každého dňa je špeciálny.
Každý okamih je dar.
Preto sa volá prezent (v angličtine to značí aj “prítomnosť”).
Je to tento okamih.
Je to každý okamih.
Každý jeden je jedinečný dar.

Nikdy nekrič “prrrr” uprostred bahna!

Na blogu Leslie Householderovej som našla pekný malý článok o našej ľudskej mentalite … Ak sa v ňom nájdete, nuž… Našťastie, toto je jeden z mála nešvárov, ktorý nemám : moja zásada je nahodiť na chrbát toľko, až praská, a potom sa cez to prebičovať tak rýchlo a tak drsne, ako to len ide. Síce to bolí, ale nie dlho…

Leslie Householderová: Mala som tento týždeň zopár prevracákov… udalostí, ktoré formujú charakter… a v posledných dňoch sa mi v hlave aspoň raz za hodinu rezonovalo jedno porekadlo. Dostala som ho ako radu od svojho mentora Kena Piercea. V okamihoch, keď som zvädnutá, zdrvená vnímaným nedostatkom pokroku alebo keď sústavne narážam na prekážky, automaticky sa mi vynoria slová “nikdy nehovor prrrr uprostred bahna”.

Peniaze za služby typu “výklad kariet a iné” .. Áno, či Nie?

Tesne pred Silvestrom, ma zaujal na inej ezotericky ladenej stránke, článok o práci a následnej pláci za ňu ako takú. Prečo ma to zaujalo? No pretože článok rovnako ako v celku búrlivá diskusia, ktorá sa rozpútala na túto tému, sa týkala pláce za tzv.duchovnú prácu, pod ktorou väčšinou rozumieme výklad kariet, kyvadlá, liečenie energiou atď. V skratke, administrátorka blogu konfrontovaná jedným názorom od čitatateľky, ktorá ju “obvinila” že patrí do jedného vreca so všetkými tými, ktorí si na tejto činnosti postavili svoj biznis. S tým sa nedá viac než len nesúhlasiť, avšak? Je to správne, alebo nie je správne brať za túto formu pomoci peniaze?

Kedysi som bola striktne proti tomu, aby akákoľvek veštica, médium, jasnovidec, mág bral za tento druh pomoci peniaze. Jednoducho priečilo sa mi to až do takej miery, že aj keď som sama pomohla, nevzala som za to ani len cent, dokonca obraz, ktorý som dostala ako prejav vďaky za túto pomoc ( odrábka od rodinného prekliatia) som si odmietla nechať a tak ani len v túto chvíľu netuším kde že to len to dielo vlastne je. Lenže? Časom som akosi zistila, že toto nebola jednak dobrá voľba, pretože som pohrdla darom, ktorý bol darovaný z čistého srdca a vďaky ( jo, pyšná lilah, falošnou pokorou hovorila, nie, nič mi nemusíš za to dávať, ja nie som taká, )

Chcete to tak zúfalo, až to bolí?

Prišlo mi e-mailom od Apryl Jensenovej zrovna v deň, kedy v obchode hrali “moju” pesničku, čo ma pri zhmotňovaní prekotila na tú správnu stranu predstáv… Keď som ju začula, vedela som, že udička. A potom prídem domov a medzi mailmi nájdem toto, aby som celkom presne vedela, ktorým smerom sa pohnúť… Univerzum sa stará. Keď mi nemôže dať priamo “veci”, tak mi posiela do cesty ľudí, ktorí mi dané “veci” naplnia na úrovni pocitu… Zložité? Keď si neviem s niečím poradiť, príde niekto, kto ma nakopne správnym smerom. Keď je niečoho na mňa priveľa, príde niekto, kto mi ponúkne pomocnú ruku. Keď stojím v rade pri pokladni, príde nová pokladníčka a otvorí vedľajšiu pokladňu, aby som mohla prejsť… Takže ešte raz zákon rezonancie a zhmotňovanie – a verte mi, fakt to tak funguje! (Ale ešte stále mi to treba cez udičky pripomínať. )