O osobnej sile každého jedného z nás

“Úroveň energie všetkých bytostí je daná troma základnými faktormi: množstvom energie pri ich splodení, spôsobom používania energie od narodenia a spôsobom používania energie v súčasnosti.” — Victor Sánchez

Don Juan hovoril, že všetko, čo človek robí alebo nerobí, dokáže alebo nedokáže, čo sa mu deje alebo nedeje – toto všetko záleží len od toho, akú veľkú osobnú silu má.

Väčšinu času si ľudia myslia, že udalosti ich života sú riadené externými faktormi, ktoré nedokážu ovládať. To preto, že udalosti vnímajú ako fyzicky od nich oddelené, alebo ich považujú za charakteristický prejav seba samého, svojho vlastného ega. Napríklad ľudia hovoria o “šťastí” alebo “smole”, akoby to bolo niečo nezávislé od nich. Cítia, že svet sa proti nim spriahol, že niekto im niečo robí. Alebo o sebe hovoria “nemám silnú vôľu” a “ja som už raz taký” bez toho, aby za svoj stav prebrali zodpovednosť.

Toto nastavenie ich vedie k tomu, že investujú šialene veľa energie do nerealistických očakávaní, do rozhodnutí založených na vlastných predpokladoch a prianiach a keď narazia na hranicu svojich možností, tak vymíňajú masy energie tým, že prepadnú zúfalstvu alebo pocitu menejcennosti.

Bosoráci vnímajú vôľu (“nemám silnú vôľu”) ako súhrn všetkej energie, ktorú momentálne máme k dispozícii. Samozrejme, ak sa rozhodujeme a jedna časť z nás si prehráva v hlave všetky katastrofické scenáre a snaží sa ošetriť, aby nenastali, máme na realizáciu nášho plánu len žalostne málo energie – a preto tak často zlyhávame. Ak by sme všetku našu disponibilnú energiu nasadili na dosiahnutie cieľa, svet by hneď vyzeral menej ohrozujúco… Don Juan vravieval: “Nikto nikomu nič nerobí. A najmä nie bojovníkovi.”

Všetko, čo sa s nami a nám deje, je dôsledok našej osobnej sily – a závisí to tým pádom len od nás: dobré alebo zlé zdravie, šťastie alebo smola, láska, otvorené či zatvorené dvere – všetko je to len dôsledok našej osobnej sily. Ak je naša úroveň osobnej sily vysoká, nie je pre nás nič problém; ak je nízka, život pozostáva zo šedivých a bolestivých zážitkov. A tak tí, čo majú veľa osobnej energie, môžu dosiahnuť, čokoľvek si zmyslia, kým tí, čo jej majú málo, sa budú cítiť vždy mizerne – a to aj sediac na kope zlata.

Zažila som to na vlastnej koži. Kým som bola mladšia, mala som žalostne málo energie. Povedala by som, že som sa síce narodila s dosť vysokou úrovňou energie (vždy som niečo porábala a som aj hrdým vlastníkom ADD ako typu “neposednosti”), ale cez nekoncentrovanosť, dezorientovanosť a prílišnú vzťahovú/emocionálnu orientáciu som ju utešene trieštila na milión zbytočných úvah a strachov (strach z uzavretých priestorov, strach z otvorených priestorov, strach z rýchleho pohybu, strach z nedostatku pohybu, strach z pozornosti iných, strach, že by si ma mohli nevšimnúť)… :-?

Až o hodne veľa rokov neskôr som začala robiť prvé zásahy do svojho energetického rozpočtu – najprv tým, že som sa začala zbavovať niektorých “požieračov energie”, čím sa mi energia uvoľnila na iné veci. Začala som mať menej strachu a viac úspechu. To mi dodalo energiu na kariéru, ale nie na viac. Až keď sa dostavila choroba a zmazala väčšinu mojich snov, prianí, obáv a obmedzení, zistila som, že sa predo mnou otvárajú nové možnosti – doslova a do písmena “nové svety”. Aby som sa do nich dostala, potrebovala som urobiť ešte jedno – začať si umelo zdvíhať úroveň svojej energie. A začali sa diať veci… :-)

Téza osobnej sily sa premieta do základného bojovníckeho princípu – do princípu bezchybnosti (impeccability). Keď sa hovorí, že bojovníci sú bezchybní, myslí sa tým, že neustále hľadajú najlepšie možné využitie pre svoju energiu.

Úroveň energie všetkých živých bytostí (teda nielen ľudí) závisí od troch základných faktorov: od množstva energie, ktoré od rodičov dostali pri počatí, od spôsobu, akým túto energiu používali od narodenia a od spôsobu, akým ju používajú v súčasnosti.

S istou energiou sa rodíme

Všetci máme črty podedené od našich predkov. Avšak vplyv prapredkov je oveľa menší ako vplyv poslednej generácie. To sa netýka len talentov a fyzických predispozícií, ale aj energetickej dispozície. Po rodičoch preberáme nielen biologické danosti, ale aj energetické danosti.

Prvý dôležitý faktor je to, koľko energie majú naši rodičia, a ďalší je to, koľko z tejto energie prešlo na nás počas počatia. Carlos Castaneda sa na to raz pýtal dona Juana a ten mu vysvetlil, že ak dieťa bolo splodené vo veľkej vášni, prebralo od rodičov veľa energie a narodilo sa energeticky “silné”. Naopak, ak bolo splodené vo vysoko civilizovanom páre a možno po mnohých rokoch manželstva (a popri hrajúcej televízii :-) ), považuje sa za produkt “unudeného sexu” a jeho energetická úroveň je patrične nízka.

Ako s energiou narábame?

Našťastie, energetické dedičstvo nie je jediný faktor, ktorý určuje našu úroveň energie. Niečo síce podedíme, ale rovnako dôležité je aj to, ako s naším energetickým dedičstvom nakladáme. Niektorí ľudia, čo sa narodili s veľmi nízkou úrovňou energie, ale používajú ju rozumne, budú mať oveľa lepší život ako niekto s vysokou úrovňou energie, ktorú však nemá pod kontrolou a vybíja si ju na nepodstatnostiach.

Ľudia, čo sa narodili s množstvom energie, ale používali ho len na to, aby naplnili svoje rozmary a pestovali vlastnú dôležitosť, postupne túto energiu vyčerpávajú. Títo ľudia bez väčšej snahy dostávajú to, po čom zatúžia, alebo s ľahkosťou manipulujú ľudí okolo seba, pričom na výmenu nedávajú vôbec nič. Sú zvyknutí byť milovaní, ale sami nemilujú. A tá zručnosť, s ktorou si napĺňajú svoje túžby, ich zanecháva slabými a lenivými. Možno ovládajú iných ľudí, ale zoči-voči vlastným slabostiam sú otrokmi.

Osobná história nás stojí energiu

Spôsob, akým obyčajní ľudia používajú energiu, nie je náhodný ani volený – je podmienený ich minulosťou. Naša schopnosť robiť slobodné rozhodnutia je – nezávisle od toho, za akých “slobodných” sa považujeme – obmedzená len na veľmi malú časť nášho konania. Naše prevažujúce konanie je predurčené našou osobnou históriou: sociálnym prostredím, z ktorého sme vyšli, národnosťou, pohlavím, osobnosťou, vierovyznaním, politickým zmýšľaním, komplexmi a traumami. V skutočnosti vtedy, keď si myslíme, že robíme rozhodnutia, nerobíme nič iné než že spúšťame akcie, ktoré do nás boli predprogramované niekedy v minulosti. Takto sú podmienené naše presvedčenia, priania, rozhodnutia, obmedzenia, slabé stránky i talenty. Nevyberáme si, s kým sa bavíme a s kým nadviažeme vzťah, kam chodíme a kam nechodíme. Toto všetko rozhoduje naša osobná história, ktorej nástrojom je náš egúšik.

Ego a osobná história sú navzájom úzko previazané, pretože ego je zhmotneným vyjadrením osobnej histórie. Ego nás denne núti udržiavať nažive našu osobnú históriu a konať v súlade s tým, čo nám ona diktuje. Vďaka tomu je osobná história opakovaním posilňovaná a tým zas cementuje naše ego.

A tak obvykle ľudia spotrebúvajú všetku svoju energiu na rutinné veci, ktoré im diktuje ich osobná história. Ak je ale naše používanie energie už predurčené našou minulosťou, ako to môžeme zmeniť? Zmena je možná, nedeje sa však automaticky. Potrebujeme na to začať cielene presmerovávať našu energiu z jedného typu aktivít na iný typ aktivít, potrebujeme energiou začať šetriť a potrebujeme si ju začať zvyšovať.

Šetrenie, presmerovanie, zvyšovanie

Celý proces začína praktizovaním konania, ktoré je z pohľadu ega celkom neobvyklé. Hovoríme tomu cielené konanie alebo ne-robenie, ktoré nie je nijakým spôsobom spojené s našou minulosťou. Toto konanie kúsok po kúsku otvára naše možnosti reagovať. Ak v ňom zotrváme, narušíme naše obvyklé vzorce správania a tie prestanú byť zautomatizované. Vypíname autopilota.

Len čo začne náš autopilot poľavovať, dokážeme energiu, čo by sme inak vymíňali na rutinné aktivity (ktoré sme práve vysadili), presmerovať na nejaké energeticky menej náročné aktivity. Len čo ju začneme presmerovávať, spotrebovávame jej menej a tým u nás vzniká istý prebytok energie. Zistíme to tak, že niektoré oblasti nášho života sa z kategórie “nemožné” dostanú odrazu do kategórie “možné” – prestaneme fajčiť či piť, prestaneme chytať besy a podobne; miesto toho sa poprechádzame po prírode, začneme z nej naberať energiu, začneme vnímať vtáky a hmyz a vánok v korunách stromov. Z prílišného zahĺbenia sa do seba samého sa postupne vynárame na povrch a vnímame aj svet okolo nás.

Ak v tomto konaní vytrváme, budeme cítiť čoraz menšie nutkanie konať v súlade s našou osobnou históriou, až sa jej nakoniec celkom vzdáme. Vtedy sme podľa toltékov vymazali svoju osobnú históriu. Už neobmedzuje naše voľby.

Na zvýšenie energie potrebujeme istú energiu

Všetky tieto zmeny si vyžadujú istú úroveň energie. Ak chceme vyštartovať čokoľvek nové, potrebujeme pre to nájsť dostatok energie. To značí, že potrebujeme preskupiť naše energetické výdaje tak, aby vznikla energia prístupná pre nové veci. To dosahujeme tým, že eliminujeme tie rutiny, ktoré spotrebovávajú najviac našej energie, a takto ušetrenú energiu presmerujeme do aktivít mimo týchto rutín.

Ale ak aktivity diktované našou osobnou históriou spotrebovávajú dnes všetku našu energiu, ako môžeme získať nejakú energiu navyše? Jeden zo spôsobov sú špecializované cviky. Ak však nemáme voľnú energiu, ktorú by sme presmerovali do nich, nepomôžeme si. Zákon číslo jedna hovorí: Ak chceme zvýšiť svoju energiu, potrebujeme spočiatku extra energiu na to, aby sme s tým začali.

Vieme, že ľudia majú rôzne množstvo energie. Vieme aj to, že energia priemerného človeka sa úplne spotrebováva bežnými činnosťami jeho života. Kompletne. Ak však použijeme menej energie na bežné veci nášho života ako obvykle, získavame drobnú zásobu extra energie pre čokoľvek iné. Tejto energii hovoríme osobná sila – to, čo je potrebné, aby sme dokázali konať mimo rámca našej osobnej histórie.

Túto energiu vieme získať celkom jednoducho – ušetríme si ju. Prestaneme robiť niektoré rutinné externé alebo interné aktivity a tým si uvoľníme energiu na čokoľvek iné.

Ale pozor – nie všetky naše aktivity môžeme vysadiť a spomedzi tých, ktoré vysadiť môžeme, je len časť takých, čo plytvajú našou energiou. Preto si bojovníci robia zoznamy energetických výdajov. Stalkovaním (pozorovaním) seba samých zistia, ako používajú svoju energiu, a neskôr si môžu naplánovať, ktorú časť z nej presmerujú na niečo iné.

Keď so zvyšovaním vlastnej energie začíname, vyberáme si, ktoré z našich každodenných činností 1. nie sú nevyhnutné pre život a 2. sú mimoriadne silným plytvaním alebo sú mimoriadne deštruktívne (Sánchez ich nazýva anti-energetické). Potom pracujeme na ich dočasnom pozastavení alebo úplnom odstránení. Aby sme ich však dokázali čo len pozastaviť, potrebujeme nejakú počiatočnú energiu. To sa týka hlavne návykov – stravovacích, emocionálnych, psychologických či spirituálnych.

Minimálny okruh osobnej slobody

Ak sa nám stane, že sme si vybrali nejakú činnosť a nedokážeme ju zrušiť, tak to preto, lebo nám chýba potrebná energia. Sánchez na to má návod, ktorému hovorí “minimálny okruh osobnej slobody”.

Minimálny okruh osobnej slobody pozostáva z oblastí v našom živote, ktoré majú zdanlivo len malý význam a v ktorých sa vieme zachovať cielene bez ohľadu na našu osobnú históriu. Priemerný človek nedokáže na povel zmeniť návyky ako vznetlivosť, fajčenie, sebaľútosť alebo sebapodceňovanie. Môže však zmeniť celkom drobné veci: spávať v inej polohe (to som vyskúšala, keď som strácala energiu, a dosť mi to pomohlo), premiestniť televízne kreslo či celkom prestať pozerať televíziu. Napríklad môžeme po dva týždne sledovať našu prvú myšlienku pri zobudení a našu poslednú myšlienku pred zaspatím; ak zistíme (čo pravdepodobne zistíme), že nám odčerpávajú energiu, môžeme ich vedome zmeniť a myslieť na niečo iné.

Keď pracujeme s evidenciou našich energetických výdajov, dokážeme objaviť viacero takýchto drobných činností, ktoré nám hneď spočiatku dokážu ušetriť aspoň trochu energie. Len čo ten proces začne, ušetrená energia nám umožní pustiť sa do väčších presmerovaní a dovtedy nezmeniteľné správania sa odrazu stanú zmeniteľnými. Týmto spôsobom energia začne vytvárať novú energiu.

Veľké energetické výdaje

K činnostiam, ktoré spotrebovávajú veľa energie, patria fajčenie, alkoholizmus, hádky, príliš dlhé spanie, prílišné premýšľanie, posudzovačnosť, kritizovanie, odsudzovanie, sťažovanie sa, násilnícke predstavy, ale hlavne emócie a sebadôležitosť. Tie posledné dve sú presne tie veci, ktoré pohlcujú väčšinu našej energie.

Emócie

Pri tejto téme potrebujeme celkom presne začať odlišovať emócie od pocitov. To je to, čo ma vždy trochu mätie na Ruizovi – uňho je kdečo „emócia“. Mňa Gaia učila inak a ešte iné delenie som našla i u Sáncheza; toto posledné sa mi hodí momentálne najviac:

Pocity sú prirodzená reakcia na to, čo vnímame, kým emócie sú produktom nie samotného vnímania, ale našich myšlienok o vnímanom, produkt našej mysle. Pocity nespotrebovávajú veľa energie; emócie jej spotrebovávajú spústy.

Naše základné pocity radosti alebo bolesti sú produktom toho, že sme vystavení svetu a jeho pôsobeniu. Keď napríklad telo zahliadne záblesk konečnosti, dáva nám to najavo prostredníctvom istého smútku či melanchólie; ani jedno z toho neplytvá energiou. Namiesto toho nás zbaví malicherných starostí a obnoví našu vnútornú rovnováhu.

Podobne aj skutočná radosť prichádza odkiaľsi z hĺbky nášho vnútra a nepotrebujeme ju vyvolávať umelo, napríklad vtipmi. Vzniká nie následkom úvahy, ale následkom toho, že vnímame niečo, čo nás rozradostí. Aby sme cítili radosť, nepotrebujeme myslieť.

Emócie, naopak, nevznikajú z vnemu, ale sú produktom myslenia – ak nemyslíme, nevznikajú.

Typickým príkladom emócií sú hnev, žiarlivosť, nevraživosť, závisť, sebaľútosť, sebaničivá depresia. Ani jedna z týchto emócií nevznikne, ak ju nesprevádzajú patričné úvahy. Aby sme sa naštvali, musíme sami sebe povedať, že niekto nám ukrivdil, že sme si zaslúžili lepšie správanie alebo niečo podobné.

Tu je príklad na ilustráciu, ktorý uvádza Sánchez:

Chlapíka pochytí žiarlivosť, keď zbadá svoju priateľku rozprávať s iným mužom a usmievať sa naňho. Fakty vyzerajú nasledovne: Je tu nejaká žena (jeho priateľka) a hovorí s mužom (neznámym) a usmieva sa. Dokážu tieto jednoduché skutočnosti vyvolať záchvat žiarlivosti? Nie! Ale chlapík siahne po svojej osobnej histórii (možno videl priveľa filmov, počul v rádiu priveľa piesní o zlomenom srdci alebo zažil nedostatok lásky u svojich rodičov) a pri pohľade na svoju priateľku, ako sa usmieva na iného muža, si začne nutkavo hovoriť: „Nemá dôvod podvádzať ma. Mal by som byť jediný muž, na ktorého sa chce usmievať. Nikdy by som ju nepodviedol; aspoň nie takto zjavne. Ona si ma neváži.“ A práve tento typ úvah, nie samotné fakty, vybudí v našom chlapíkovi bolestivú a energiu pohlcujúcu žiarlivosť. Je jedno, či v skutočnosti jeho priateľka hovorí so svojím bratancom, priateľom alebo tajným milencom; žiarlivosť je čisto produktom úvah žiarlivého chlapíka.

Keď sa už raz ponoríme do tohto rozbúreného mora emócií, realita sa nám každou sekundou vzďaľuje viac a viac. Čím viac si v duchu hovoríme, tým menej vnímame. Je to začarovaný kruh. Na konci možno máme zúrivý výbuch a poničíme celý náš vzťah, ktorý nikdy nemusel byť v reálnom ohrození – a navyše sa ešte cítime pri tom všetkom aj ako obeť!

Takýmto spôsobom strácame energiu.

Tak ako všetky naše každodenné aktivity, aj emócie sú opakované a sú podmienené našou osobnou históriou. Preto každý z nás má svoje vlastné „emocionálne zvyklosti“, z ktorých každá predstavuje istý spôsob plytvania energie a oslabovania svojej osobnej sily.

Konflikty a emocionálne problémy sa v našom živote prejavujú ako nekonečne sa opakujúce cykly. Aj keď zmeníme miesto a ľudí, problémy sa znova a znova opakujú.

To sa týka všetkých emócií: emócie nevznikajú bez predchádzajúcich úvah; istý typ úvahy má za následok vznik istého typu emócie.

A tu sa dostávame priamo k jednému rýchlemu spôsobu šetrenia energie: Keď sa nabudúce nájdeme na hrane emocionálnej vývrtky, jednoducho sa ponoríme do stavu vnútorného ticha a emócia sa nerozvinie.

Ja som na tento účel začala celkom cielene využívať mantrovanie. Len čo sa zachytím, že ma už zas niečo rozčuľuje alebo že sa vo mne hýbe žlč, začnem si spievať v duchu „svoju“ mantru (ja som si ju vybrala a anjelskí mi ju „odklepli“). Sprvu som sa veľmi musela sústreďovať na slová, ale častým opakovaním (=ja som taký ten žlčovitý typ :-P ) sa z toho vytvoril automatizmus a dnes, keď začnem, okamžite sa dostávam do stavu vyrovnanej mysle.

Ak na túto možnosť ešte nemáme, môžeme sa pokúsiť zmeniť obsah svojho vnútorného monológu. Môžeme z neho urobiť pesničku, môžeme ho začať veršovať, odriekať v cudzom jazyku alebo premieňať písmená na čísla a vypočítavať si energetické hodnoty jeho slov. V každom prípade výsledok bude rovnaký: bez patričných úvah nevznikne emócia.

Aj túto druhú možnosť som skúšala, a to oveľa skôr, než som zistila, že existujú nejaké mantry. Bolo to v období, kedy som bojovala so svojimi depresiami. Pri jednej takej extra silnej som išla na internet, kúpila si e-book a okamžite som s tým začala niečo robiť, než si prekúšem zas raz žily. Bola to knižka od nejakého lekára-psychológa a už z nej viem len to, že zaviedol termín Self-Talk, česky„samomluva“, a toto používal na zmenu typu vnútorného monológu. Metódu som chvíľku používala, kým som prelúskaním celej knihy nedošla k zisteniu, že u mňa nejde o chybu vnútorného prežívania či nevhodné presvedčenia, ale o chemickú nerovnováhu v mozgu. Šla som za neurologičkou, začali sme to liečiť a odvtedy som už veľmi „samomluvu“ nepotrebovala. Neskôr som ju začala používať na cielené pôsobenie proti ďalšiemu požieračovi energie, proti sebadôležitosti.

Sebadôležitosť

Len čo si začneme robiť zoznam energetických výdajov, zistíme, že nejakých 90% celkových našich energetických výdajov je zapríčinených sebadôležitosťou (alebo po slovensky vzťahovačnosťou, braním vecí osobne). A hoci na ňu míňame tých 90% našej energie, naspäť dostávame len veľmi málo – komplexy, choroby, osamelosť, slabosť a život, ktorý sa nám ani nechce dožiť do konca.

Sebadôležitosť je špecifická forma, ktorou naše ego vytvára a udržiava svoju vlastnú realitu, aby utvrdilo a presvedčilo samé seba, že je reálne.

Pozrime si na náš zoznam energetických výdajov a určime si, koľko energie míňame na to, aby sme sa obraňovali a obhajovali, aby sme si budovali „výkladnú skriňu“ aby sme sa snažili ovplyvniť mienku iných o nás, že sme najlepší alebo naopak totálne nanič.

Koľko dôležitosti sami sebe pripisujeme! Žijeme pripútaní k tomu, čo Castaneda nazýva „zrkadlo sebareflexie“, ktorého základnou funkciou je ukazovať iným želaný obraz o nás. A do tohto obrazu vkladáme väčšinu našej energie.

Práve preto je také dôležité vymazať alebo aspoň zmierniť sebadôležitosť. Je to základný cieľ bojovníka, hlavne stalkerov. ( :-P Ešte dobre, že som snívač.) Tento proces namá nič spoločné s morálkou. Bojovník sa neriadi abstraktnými morálnymi kódexmi, ale vlastnou bezchybnosťou – a ako sme si povedali, bezchybnosť spočíva v tom, že tú energiu, ktorú mám k dispozícii, využívam optimálne. Sme polia energie a tak si strážime energetické príjmy a energetické výdaje.

Techniky, ktoré sa používajú na potlačenie sebadôležitosti, sa nazývajú ne-robenie osobnosti.

Všetci sme živé bytosti

Ak sa človek narodil s nízkou úrovňou energie, môže sa vydať cestou bezchybného bojovníka a zvýšiť si ju. Ideálny stav však je mať od narodenia dostatok energie, dokonalú sebakontrolu a triezvosť. Tu je viac ako talent dôležitá prax, dlhodobé konanie. Konečný výsledok nie je predurčený vstupnou úrovňou energie ale naším individuálnym úsilím.

To, čo sme si spomínali o ľuďoch, sa rovnako týka všetkých živých bytostí, teda všetkých polí energie. Don Juan rozprával o zvieratách, ktoré akoby mali viac šťastia ako iné. Akoby boli ťažšie polapiteľné, mali viac sily a šikovnosti a boli voľnejšie. To sú tie zvieratá, ktoré majú viac energie. Žijú intenzívnejšie a dokonalejšie ako ostatné zvieratá. To sa týka aj energie rastlín. Napríklad energia stromov dokáže byť taká silná, že už len odpočinok pod takýmto stromom nás uvoľní, osvieži a energetizuje.

A naopak, to, čo platí pre zvieratá, platí aj pre človeka. Tí, ktorí sa naučia žiť bez rutín a ktorí majú vysokú energiu, sa zmenia na magické bytosti, ktoré keď už nič iné, tak sa vymykajú zákonitostiam, ktoré riadia život obyčajných ľudí.

Techniky, ktoré som spomínala, budem postupne spracovávať ako samostatné články.

Článok je súčasťou projektu toltéckeho rastu
About these ads

35 thoughts on “O osobnej sile každého jedného z nás

  1. Snaha ega ziskat energiu vo vonkajsiom svete. Pre nejake vonkajsie ciele. A aj tie vnutorne hodnoty vzdy nakoniec robia pre vonkajsi svet. Tym je ovplyvneni nazorom vonkajsieho sveta a sam seba povazuje za plod vonkajsieho sveta. Je to len odlisny druh vnimania. No je z pohladu tela a nie z pohladu duse ktora je prost dosahovania takychto cielov. Hathajoga, Karmajoga, Meditacie atd. Vzdy su konane z urcitej casti z ega ktora sa este neoslobodilo od put hmoty a potrebuje dosahovat ciele v hmote netusiac ze pominu a neprinavratia dusu k Bohu. Krishna vam podla vasej vole da tie energie ale podla karmy a podla toho co ste aj robili. Ako ste boli v tychto troch roznych kvalitach hmoty.

    Velmi oddany Krisnovy ma len ciel priviest seba aj ostatnych k uvedomeniu si Krisny. Tim konci vsetko. Krisna je vrcholom celeho poznania vsetkeho. Nie je koncept ktorim by som to vedel ohranicit. V kvalite dobra je realizacia tohto ciela rychlejsia. V kvalite vasne stagnuje a v kvalite nevedomosti sa len vzdaluje.

    Hare Krishna

  2. neupínať sa toľko na seba sa snažím už hodnú dobu. Sú obdobia, kedy sa mi darí viac a kedy menej. Často ma však po čase prepadne pocit, že prečo sa mám len ja prispôsobovať, prečo mám len ja tolerovať iných, keď mnohí netolerujú mňa a začnem sa dostávať do nejakého vzorca správania sa spoločnosti, čo sa ako má a nemá (keďže v našej rodine sa na to prikladá dosť veľký dôraz a hoci sa s tým snažím bojovať celý život, nie vždy to ide). U mňa hrá pomerne veľkú rolu morálka a pri tom sa jej nie vždy sama držím a potom si to vyčítam (toto bolo myslím v Ruizových dohodách, že človek si začne vyčítať, že niečo spravil zle a tým viac sa na to upína, že si to tým viac priťahuje do života, niečo s čím vlastne tvrdí, že nesúhlasí)…

    len niekdy je naozaj náročné skĺbiť seba so svetom, v prvom rade so svojím okolím, ktoré veľmi milujete, ale ktoré nechápe často krát, čo robíte, čomu sa venujete, čo im hovoríte. Mnoho krát sa mi stáva, že mám na veci diametrálne odlišný názor ako iní. Niekto mi vraví pletky, kto, s kým, kedy a ako, posudzuje ludí, že ten má to a tamten zase to nerobí a keď im poviem, že by spravili lepšie, keby neposudzovali iných ale sa skôr zaoberali sebou, tak sa na mňa ešte urazia a že čo si to dovoľujem ich poučovať. Občas sa potom dostávam do stavu, kedy som radšej ticho, vidím ako si niekto ubližuje, ale radšej mu nič nepoviem (hoci nechávam ludí naložiť s informáciami, ako chcú oni sami, nikoho do ničoho nenútim), aby mi zase niekto nevytkol, že čo som premudrovaná a ako sa tvárim, že všetko viem, pritom to vôbec tak nie je a viem možno menej ako oni. Snažím sa len pozerať na situáciu aj z iného uhla pohľadu. A takto tápem stále dokola.

    Ono je to aj s týmito rôznymi iformáciami z ezoteického sveta, o väčšine som počula, dokonca sa nimi zaoberala (niektorými a len z časti), ale nedarí sa mi preklenúť tú hranicu medzi mnou a zvyškom sveta. Keď začínam veci robiť tak ako to cítim a cítim, že je to pre mňa dobré, okolie sa ma snaží zatlačiť späť a tak sa potom obhajujem a orientujem sa na svoju dôležitosť. Fuf ospravedlňujem sa za siahodlhú úvahu, akosi som sa chcela len vyrozprávať a dostať to von :D

  3. trošku som nepochopila, ako sledovať svoj výdaj energie. Mám si zapisovať pri ktorých činnostiach, po akej strave a pod. mám pocit úbytka energie? Neviem, či to chápem správne. Napríklad idem s kamarátmi na diskotéku, nie že by som sa tam nebavila, ale mám pocit, že celá noc a všetci tí ľudia a pod. ma skôr vyčerpali, akoby mi priniesli blahodarný stav šťastia a radosti. Toto považujem za výdaj energie, takže by som podobné aktivity asi nemala robiť…naopak, chodievam jazdiť na koňoch, hoci som po starostlivosti o ne a samotnom jazdení vyčerpaná, napĺňa ma pocit šťastia, takže túto aktivitu považujem za tau, ktorá mojou energiou neplytvá…chápem to dobre?

    • Eva, ja to chápem tak, že je pre mňa dobré zdržovať sa v takom prostredí (v hlave a aj fyzicky, ale hlavne v hlave, lebo ten zbytok sa potom ošetrí tak nejako automaticky), ktoré ma nasledovne “nerobí” unaveného a “vyšťaveného”. Keď zabehnem 10km, budem unavený, ale duševne sa môžem cítiť fajn, lebo som chcel behať a svojim spôsobom, sa budem cítiť oddýchnutý.
      Bol som ale v stave, keď som bol vyčerpaný duševne a jediná činnosť, ktorá mi dopriala duševný relax, bol šport, ale ten natoľko vyšťavilo moje telo, že na koniec, mi už prinášal iba samú traumu, ako fyzickú, tak psychickú.
      Ja teda chápem obmedzovanie nežiadúceho výdaja energie, ako úplné opustenie/odpustenie takýchto situácií. Najprv to ale treba pochopiť/precítiť, že čo to sú za situácie / vzorce uvažovanie. U mňa to išlo ruka v ruke a nestíhal som to veľmi analyzovať, alebo tam nejako metodologicky postupovať, či ako sa to vraví :). Ja som dostal hold takú kopačku, až som mal “zadok” ako Slovensko a potom som už “vedel”, čo sa pod tým pojmom cca. myslí :lol:
      Úplne blbo sa mi to vysvetľuje…ako vysvetlíš slovami pocit? :D

    • Yo a ešte jedna vec, ten rozdiel spoznáš, až sa Ti časť stratenej energie vráti. Do vtedy to bude len špekulovanie o tom, aký je asi dobrý ten koláč, ale pozeráš sa na neho stále iba na fotke :P

    • pozor, nezamienat vibracnu uroven s urovnou energie. staci ak budes len sediet medzi ludmi s nizsou vibraciou a vycerpa ta to .. a naopak, posedenie s ludmi vibrujucimi vyssie, ta nabije. uroven energie je dalsi faktor, ovsem velmi komplexny, zahrnajuci energiu od rodicov, aktualne energeticke prostredie, aktualne karmicke interakcie, atd. …

    • Roland, ďakujem, že si ma upozornil aj na túto časť diskusie… akosi som ju prehliadla.

      Osobná energia je suma všetkej energie, ktorú máme k dispozícii na život. Je to naše “konto v banke”, z ktorého hradíme energetické výdaje na dýchanie, na jedenie, na chodenie, na myslenie, na cítenie, na skúmanie. Čím je konto konto nižšie, tým viac nám z neho odhrýzajú výdavky na “prežitie” a tým menej zostáva na “sebarealizáciu” (alebo ako by ste dali do slovenčiny self-actualization). V takom prípade máme dve možnosti: buď to konto nadotujeme z externých zdrojov (“požičiame si”) vo forme energetických cvičení, alebo zoškrtáme výdavky, ktoré dnes označujeme ako “prežitie” – tým, že sa zbavíme nadbytočných vecí (feng šuej), alebo si “vnútorne poupratujeme” a kanalizujeme presvedčenia, ktoré nás vedú na výdaj energie bez nejakej “pridanej hodnoty”. Pridaná hodnota dýchania je prežitie, takže to nebabreme. Ale pridaná hodnota sebadôležitosti, vzťahovačnosti a posudzovačnosti je NULA. To babreme ako prvé a babreme to do konca, pretože len čo trochu poľavíme, tieto veci majú tendenciu vrátiť sa. Z vlastnej skúsenosti. :-?

      Niekedy to môže znamenať aj opustenie prostredia a ľudí, s ktorými sme dnes. Keď niekto do nás od rána do večera hustí, aký je on úžasný a akí sme my menejcenní, posilňuje tým náš energetický výdaj na komplexy a sebaľútosť. Ale nie je to opustenie prostredia dočasné, ale trvalé. Čiže nie von z diskotéky, kde sa necítim dobre, ale preč zo skupiny ľudí, ktorí doteraz so mnou chodili na diskotéky. Naveky.

      Roland nahryzol jedno – našu vibračnú úroveň vieme babrať aj bez toho, aby sme pracovali na našich presvedčeniach. Ale skutočné zvýšenie osobnej energie nepochádza z babrania nášho momentálneho stavu (=vibračnej úrovne), ale z babrania presvedčení, podľa ktorých si okolo seba konštruujeme istú realitu. To konštruovanie niečo stojí. Keď ho obmedzíme (=dostaneme sa do takmer priameho kontaktu s realitou), vtedy naša osobná energia skokovo vzrastie a dokážeme veci, ktoré by sa nám ani nesnívalo, že dokážeme. (Napríklad nejsť v sobotu do krčmy a neožrať sa. :-P )

      • pekne si to Heli …:) mne sa v suvislosti s vibraciou objavilo v hlave este slovo rezonancia, ale tu uz sa pustame trochu do odbocky, aj ked pre merito veci ma zasadny vyznam. dost som uvazoval o pojme uroven energie, napriklad TCM tvrdi, ze (zjednodusene) zivotnu energiu dostavame od rodicov a je skladovana v oblickach. ja vsetky tieto veci chapem a citim energeticky. napokon, ako sa da zmerat “uroven energie” parcialnej casti, ak vychadzam z premisy, ze sme Jedno ? v kontexte jednoty tato logicka konstrukcia uplne straca zmysel. preto na to pozeram skor cez prizmu energetickych dejov, napriklad taku “uroven energie” vnimam ako aktualny stav viacerych ukazovatelov – parametre velkych cakier, cez ktore tecu hlavne energie; parametre ostatnych cakier; aktualny vztah k systemu (karma); aktualna vibracia; … ovsem pre mna toto nie su oddelene veliciny, ale len aspekty, fazety, v ktorych sa zrkadli To, co je. vnutornym zrakom vidim taky trojrozmerny obraz – energeticke telo, ktore sa pohybuje vramci 7 vlaknoveho modelu- pamatate si na panacika zaveseneho na drote veducom zhruba stredom jeho tela? – tak nieco podobne, ale v sedemlinkovom prevedeni (viem, ze tato predstava je schopna zavarit deskriptivne myslenie, lebo na blizsie pochopenie treba zrejme predstavivost o par radov vyssiu ako 3D:)) a spominane energeticke telo sa pohybuje na jednotlivych vlaknach tadial, kadial mu to akutalny vibracny stav cakier dovoli (pre zjednodusenie ak mam cakru privretu, nemozem sa dostat na prud s vacsim priemerom ako je priemer cakry). prosim, aby ste pojmy ako priemer, cakra, vlakna, tad. brali velmi velmi velmi volne, naozaj by som sa nerad zaplietol do debaty o detailoch:) zasadme teraz tento energeticky model do fyzickeho zivota. jedna z cakier (hrdlova), je blueprintom pre fyzicku realitu-byva zobrazovana ako odlievacia forma, cize je predlohou pre fyzicke telo. s tym je zviazana aj bazalna energeticka uroven, cize zakladne energeticke, fyzicke a psychicke a neviemesteake charakteristiky, ktore robia z cloveka a jeho pute svetom (aj tym energetickym) individualitu, podla potrieb systemu. nezabudajme, ze dusa si vybera telo, nie naopak a vybera si ho podla predpokladanych charakteristik, ktore jej poskytnu co najlepsiu platformu pre naplnenie potrieb. suma sumarum, vidim velku hraciu plochu, na ktorej je vsetko To, co je, zmixovane v jednej velkej stabilnej polievke, vidim prepojene postavy a odvazne duse, ktore skacu do viru vibracii vyberajuc si hostitela podla svojich aktualnych energetickych potrieb:)))

  4. Ahojte, ja neviem.. ja sa nejako nedokazem zmierit s tymi energetickymi skupinami, i ked som pochopila ten princip. Nieco na tom isto je, ale nemyslim si,ze je to nemenne. ze ak aj pri pocati toho dietata nevznikla taka napr. vasen, aby to dieta existovalo vo vysokej energetickej skupine a aj sa tak prejavovalo… Totiz sama patrim zrejme do tej nizkoenergetickej, mam/mala som melancholicku povahu. Bola som relativne kludne dieta, ale na druhej strane som si vedela vydobit to svoje, ako posledne dieta upate na matku a tak trochu aj zneuzivajuce svoje postavenie najmaldsej a rozmaznanca/ticha voda brehy myje… Stachy som mavala, zila som si vo svojom svete no na druhej strane som odvazne odisla po dovrseni dospelosti, zacala som zarabat a chodit na VS. U mna ako by sa to otocilo. Neprekypujem zvlast energiou, necvicim (to chcem zmenit uz dlho) nemam nejaky system vo veciach, ale na druhej strane mam zas pocit,ze som pohyblivejsia (rychlejsia) ako mnoho inych, dokazem kmytat v praci,kde som donutena, doma sa mi nechce :) Tak kde nie je vyvijany tlak na mna, tak sa nepretrhnem (pre mna su to tiez v istom zmysle energeticke uspory). Viem,ze dokazem ist za svoje moznosti, ale viem aj upadnut do absolutnej legargie a nicnerobenia. Myslim si,ze naozaj viem existovat ako energicky clovek alebo zeby vynakladam k tomu vyssie usilie a to k comu ja potrebujem vydat mnozstvo energie ten clovek s vysokou enegiou zvlada hravo? ja neviem.
    Kazdopadne mi to pride nefer :D lebo ti nizkoenergeticki ludia musia vynalozit viacej usilia a to je tiez energia, tak kto je potom slabsi resp. koho vola je slabsia? Ako to vnimate Vy?

  5. Cim viacej nad tym rozmyslam,tym sa asi viac zamotavam. Ale napadlo mi,ze vsetci sa prejavujeme v roznych kvalitach, a tak teda ti kotri sa javia vysokoenergeticky sa prejavauju energicky,lebo je im to prirodzene a tak to aj chcu, ale nemusi to znamenat,ze je tam viacej sily, alebo? Pretoze rovnako ti nizkoenergickí sa prejavuju pokojne, lebo je im to prirodzene a chcu to tak, to ale nemusi znamenat,ze je tam sily menej… (teraz do toh nepletiem uspory energie a pod., iba to s akou energiou boli tie deti pocate) Ak by tu teda existovali rozne skupiny energetiky (ja to nevylucujem len sa zamyslam) znamenalo by to logicky, ze rozne temperamenty osobnosti patria do tychto dvoch skupin. Tzn. cholerici a sangvinici patria do vysokoenergetickej skupiny a melancholici a flegmatici do nizkoenergetickej, — pretoze temerament ich k tomu predurcuje. Takisto by sa potom mohli astrologicke znamenia delit do tychto skupin. najprv na jednotlive zivly a potom az na jednotlive znamenia. Tzn. energicky ohnovy a myslim ze zemsky a nizkoenergicky vzdusny a vodny zivel. I ked toto je mi samo o sebe sprostost. Ale jednoznacne ohen (uz len z nejakej predstavy z minulosti) sa javi byt silnejsi ako napr. voda. Ale zasa vieme,ze rovnako silna a niciva dokaze byt voda ako ohen, ale len inym sposobom. To iste plati aj pre vzduch a zem. A prikladov je samozrejme vela dalsich inych… I ked ja chapem,ze jedna a ta ista osoba moze v sebe zahrnat aj vsetkych zivly uz len preto, v akom postaveni boli jednolive planety v case narodenia. Ale vacsinou jeden zo zivlov je ten prevladajuci….

    • Pistalecka,

      von z hlavy! Všimni si, čo robíš – vezmeš jednu vec z článku, ktorá ti “nerezonuje” (=upozorňuje ťa na niečo, čo si potrebuješ pre seba vyjasniť) a potom si ju premýšľaš a výsledky toho myslenia berieš ako fakty v druhom kole premýšľania a výsledky toho druhého myslenia berieš ako fakty v treťom kole premýšľania… A kam ťa to dovedie?

      Napríklad si spojila sangvinikov, melancholikov a cholerikov s typom energie. Je to tvoj produkt alebo je to názor Sáncheza? O kúsok ďalej to spájaš s astrológiou a živlami. Je to Sánchez, alebo produkt tvojho rozmýšľania? Či ti vraví, že sa to dá spojiť?

      A ďalej “ale nemyslim si,ze je to nemenne”. Ak sa pozrieš na článok, jeden z nadpisov hovorí “Šetrenie, presmerovanie, zvyšovanie”. Znie ti to ako niečo “nemenné”? Takže prečo si myslíš, že je to nemenné? :-)

      Chcem ti ukázať, ako premieľanie v hlave nevedie k výsledkom. “V mysli si nevytvoríš nijaký alebo len falošný obraz.” To preto, že myseľ je vysadená na hľadanie nezhôd a problémov, nie na rozširovanie svojho vlastného spektra.

      Ak v tebe článok vyvolal silnú emocionálnu reakciu, prečítaj si ho ešte raz, vetu po vete, a hľadaj súčasne “pre” aj “proti”. To ti dá potrebný emocionálny odstup od témy a umožní ti to spojiť ju s tvojimi osobnými zážitkami a skúsenosťami. Pre mňa je to aspoň jediná cesta, ako pri nových veciach vyliezť z hlavy a začať pracovať s “realitou” (alebo aspoň tým, ako sme ju zažili) – cez vlastné skúsenosti. Hľadaj takých i onakých ľudí, ale nehľadaj v sebe, pretože tam nutne ideš do režimu sebaobrany. :-)

      • Dik Heli za reakciu.
        * Ja som nepochopila jednu vec, a to,ze toto je “iba” Sancezov pohlad. Nejako som si myslela (nakolko som od neho zatial nic necitala), ze to je taky akoby “univerzalny” clanok resp. Tvoj nazor alebo Tvoja filozofia.
        Samozrejme,ze to vidim cez svoj “filter” i ked sa snazim byt co najviac objektivna (to znamena snazim sa to co najmenej vidiet cez vlastne interpretacie a predstavy, i ked to asi nie je uplne v samtonej cistote mozne)
        To ze som tam spojila temperamenty a astrologiu, to bolo len moje vlastne premyslanie k tomu. Ano vytiahla som jednu vec, lebo ta jedna mi tam nezpadala – pociatocna energetika jedinca pri jeho splodeni, s ostatnym som nemala problem…
        Este mozno “moj problem” i ked ja sama to ako problem nevidim je ten (v com si asi komunikacne nedokazeme 100%tne porozumiet) ze ja mysel pokladam za velmi dolezity nastroj na “sebarozvoj”, nestotoznujem ju s egom. Pre mna je premyslanie a pochopenie tym najdolezitejsim v zivote bytosti, a jedinym nastrojom,prostrednictvom ktoreho sa posuva dopredu vo vyvoji. A takisto si myslim,ze clovek dokaze “zosilniet” iba pochpoenim poznania a jeho neustalym opakovanim, pretoze my ludia radi rychlo zabudame a tazko sa nam prepisuju stare programy. :)
        Zrejme je ten “problem” iba v pojmoch….

        *Ja si prave myslim,ze je to mozne zmenit :)

        *Chcem ti ukázať, ako premieľanie v hlave nevedie k výsledkom. “V mysli si nevytvoríš nijaký alebo len falošný obraz.” To preto, že myseľ je vysadená na hľadanie nezhôd a problémov, nie na rozširovanie svojho vlastného spektra. – Tomuto nerozumiem. Akym sposobom sa rozsiruje vlastne spektrum? resp. v akych oblastiach…

        *Clanok inak vo mne nevyvolal ziadnu emocionalnu reakciu (teda ziadnu, ktora by mohla mat na svedomi nejaky emocionalny vykyv), taketo veci beriem s pokojom a zmyslam sa nad tym, snazim sa to pochopit co najviac tak, ako to bolo myslene a napisane, v tomto mam zvedavost maleho dietata. Ak ste odtial Ty alebo niekto iny vycitali akukolvek reakciu “odporu ci popudu” ci niecoho podobneho, tak to tam vobec nie je, jednoduch neberiem to osobne :) jedine co tam je, je zaujem vediet ako to je myselne :) Ja som da sa povedat dychtiva po informaciach. Mozno mam problem sem tam sa vyjadrit uplne jasne, za to sa ospravedlnujem. :)

      • Pistalecka,

        niektoré asociácie u teba ma znova zaskočili. Nechápem tvoje spojenia “iba Sánchezov článok” dávané do protikladu k “univerzálnym článkom” (existuje vôbec niečo také?) a k môjmu názoru alebo filozofii. Musí tam byť nejaký protiklad? Buď – alebo? Pretože pre mňa nie je. To by mohol byť ten “filter”, ktorý spomínaš – a ja preň nemám porozumenie (= nerozumiem mu) a tak nerozumiem ani tvojej reakcii.

        Teraz tá reakcia: Píšeš, že článok u teba nevyvolal emocionálnu reakciu – ale nad mojou odpoveďou sú tvoje dva dlhé komentáre tesne po sebe, ktoré monitorujú, čo sa ti deje v hlave. Ako keby si sa “vadila” s poznaním, ktoré ti nesedí. Keď si mala potrebu to napísať, nejaká emócia tam bola, to mi ver. (Viem to podľa seba. Normálne neviem, či vôbec niečo cítim – ale keď mám nutkanie o tom písať, tak cítim. Predpokladám, že aj teraz, keďže na teba reagujem, tak mnou nejaká emócia hýbe – hoci si toho vôbec nie som vedomá.)

        Píšeš, že nestotožňuješ myseľ s egom. Ani ja a preto nechápem, prečo ťa to vôbec napadlo. Možno sa pohybuješ v prostredí, ktoré to robí; neviem a neviem s tým narábať. Ovšem nesúhlasím s tým, že máme myseľ ako jediný nástroj pohybu vpred. Myseľ (mentálna energia) je len jedna tretina mašiny, ktorá nás ženie vpred. Mysľou nepochopíš city. City potrebuješ precítiť. A márne cítiš a premýšľaš, keď sedíš ako žaba na prameni a nekonáš. Takže myseľ PLUS emócia PLUS konanie/vôľa. Aby som bola “príkladná” ;-) , tak si vezmi, že pod zadkom ti tiká časovaná bomba a ty si si naštudovala, ako sa dá vypnúť – si v stave, že si si to prešla v mysli a keby si chcela, vedela by si to urobiť… a nepohneš prstom. Bomba vybuchne aj napriek tomu, že jej rozumieš. :-) Kým len rozumieš, nemeníš nič, pretože sa ťa to emocionálne nedotýka – je ti jedno, či buchne alebo nie. Keď ti to nie je jedno a rozumieš a strašne ťa to jeduje, ešte stále nič nemeníš, len že do neba dofrčíš poriadne naštvatá. Musíš nasadiť všetky tri zložky, aby sa porozumenie pretavilo na niečo nové – na ten “krok vpred”.

        Potom mi vadí poznanie ako statická kategória, ako nejaká definitívna “pravda”. Raz poznáš a potom už naveky vieš. Figu. Poznanie je dynamické – to, čo je poznanie jednej situácie, ešte neznačí aj poznanie iných situácií, ani tých vysoko podobných. Svet nie je taký jednoduchý, aby sa stačilo naučiť básničku a opakovať si ju, aby si nezabudla. Učenie (a posun vpred) sa deje na úrovni mentálnych modelov sveta, teda vlastne na úrovni emocionálne akceptovaného a empiricky overeného poznania, ktoré zmení tvoje presvedčenia. O tom je napr. celý Ruiz.

        A teraz k tej mysli, ako rozširuje svoje spektrum (poznania). Cez pozorovanie, úvahu (=myseľ), jej prepojenie na zažité skúsenosti, ktoré pozorovanie potvrdia alebo vyvrátia (=emócia) a zmenu v budúcom konaní (v tom aj myslení a cítení) ohľadne danej veci. Emócia je dôležitá na to, aby 1. sme sa vecami vôbec zapodievali/uvedomovali si ich a 2. sme si ich zapamätali. Konanie/vôľa je dôležité na to, aby sme svoje predpoklady otestovali, či sú skutočne platné. No a práve tie predpoklady sú produkt myslenia/mysle.

        Myslím, že sa míňame, ale nie tým, že zle používame jazyk, ale jednoducho asi máme iné skúsenosti. S tým nič nenarobíme. ( :-P = Chýba emocionalita a tým pádom aj vôľa použiť myseľ. :-) A zasa sú tri. :-) )

      • Ahoj Iskra,
        toto je to nad cim sa zamyslam: “Úroveň energie všetkých živých bytostí (teda nielen ľudí) závisí od troch základných faktorov: od množstva energie, ktoré od rodičov dostali pri počatí, od spôsobu, akým túto energiu používali od narodenia a od spôsobu, akým ju používajú v súčasnosti.” – no a potom je tam ten samostatny clanok k tomu mnozstvu energie od rodicov. Nejako mi to nezapada, i ked na druhej strane to takisto neviem vylucit, ze clovek je ovplyneny mnozstvom energie v zavislosti od pocatia resp. mne by skor bolo pochopitelne, ze clovek “dedi” nejaku energiu po rodicoch, ale to sa skor odvija od toho, ake geny mali nasi rodicia a akou energiou disponovali oni samotni.

      • Este jedna vec k tomu – ak je to takto, tak potom ti nizkoenergeticki ludia su v znacnej nevyhode a musia vynalozit viac energie na realizaciu nejakych svojich cielov napriklad ako ti vysokoenergeticki ludia. No a potom v takom pripade su podla mna osobne nie nizkoenergeticky,lebo to mi logicky nezapada :D

      • Pistalecka, no dobre a na koľko je toto dôležité pre tvoj sebarozvoj, resp. na koľko toto ovplyvní tvoje sebaspoznávanie?

        Mne to dáva nasledovný zmysel:
        1.) rodíme sa s energetickým potenciálom, ktorý je ovplyvnený energetickým potenciálom našich rodičov
        = u mňa dobré, nič to nevypovedá o tom, čo s tým spravím, záleží to iba odo mňa. Ten rozdiel má svoj zmysel pre jednotlivé úlohy, ktoré potrebuje spracovať.
        2.) jeho úroveň je ovplyvňovaná našim vývojom od narodenia do teraz
        = u mňa dobré, lebo to čo sa udialo je za mnou a pomocou toho môžem posúdiť, akým vývojom som prešiel, ale podstatné je to iba pre aha momenty, kde som si vzal ponaučenie a tým pádom nemám dôvod sa s tým veľmi zapodievať. Ten rozdiel má svoj zmysel pre jednotlivé úlohy, ktoré potrebuje spracovať.
        3.) a usmerňovaná spôsobom ako ho spravujeme teraz
        = u mňa dobré, rozhodol som sa pre sebaspoznávanie a pomocou neho si “vedome” uvedomujem, že hospodárenie s energiou má pre mňa význam, ale nieje to nič, čo by som pravidelne štatisticky potreboval vyhodnocovať. Merateľné to bolo pre mňa napr. pri cvičeniach s vlastnou energiou. Čím som vitálnejší, tým intenzívnejšie a citlivejšie ju vnímam, ale aj rôzne “skúšky” absolvujem s “menšou námahou” (menšie drámy a pod.). Celkovo mám pocit väčšej vyrovnanosti/rovnováhy. Toto je o precítení a myseľ s tým má akurát tak pochopenie, že to treba nechať na srdce a o je dosť chúlostivý krok, aspoň u mňa bol :D

        Tie úrovne sú podľa mňa voči sebe úplne nezávislé a pokúšať sa definovať, kto je vo výhode a kto v nevýhode, tým pádom stráca zmysel, lebo v každej fáze môžeš dosiahnuť stupeň poznania, keď sa rozhodneš začať so svojím potenciálom pracovať a zveľaďovať ho, alebo aj nie a aj tak to bude fajn :)

      • Iskra,
        zastavim sa iba pri tomto bode, lebo v ostatnom mam jasno.
        1.) rodíme sa s energetickým potenciálom, ktorý je ovplyvnený energetickým potenciálom našich rodičov
        = u mňa dobré, nič to nevypovedá o tom, čo s tým spravím, záleží to iba odo mňa. Ten rozdiel má svoj zmysel pre jednotlivé úlohy, ktoré potrebuje spracovať. :) – co mas na mysli tou poslednou vetou?
        Mne to dáva nasledovný zmysel:
        No pri tomto bode ja to inak chapem. Ja som tomu porozumela tak, ze rodime sa s nejakou “davkou” energie, ktoru mame od rodicov. Skusim uviest priklad. Som pohar, ktory sa vyprazdni vzdy iba po urcitu hladinu. Zakladna hladina v pohari ostava vzdy a to je ta energia,ktoru mame od rodicov. Kazdy ma tuto hladinu niekde inde, niekto vyssie, niekto nizsie. Tato pociatocna hladina v jeho pohari ostava po cely zivot. Iba v pripade smrti (v tejto realite) sa pohar vyprazdni uplne. Moje porozumenie toho spociva aj v tom, ze uvedena skutocnost ma vplyv na kvalitu zivota jednotlivcov v tom zmysle, ze kedze ma niekto pociatocnu hladinu vyssiu, dostava sa tym do vyhody, ktoru nema niekto,kto tuto hladinu ma nizsiu. Vplyv to moze mat na kvalitu spomienok alebo postojov, z ktorych neskor cerpas (to automaticke reagovanie na situacie zo zapisanych spomienok, kym nedospejes do bodu poznania, ze postoje mozes menit a zapisovat znovu kvalitnejsie spomienky na zaklade ktorych neskor mozes reagovat ziaducim sposobom). Juuuj , dufam,ze mi rozumies…. vplyv to moze mat zaroven aj na to, ako sa clovek citi v detstve. S vyssou energiou sa samozrejme citia ludia lepsie. Deti s vyssou energiou (aspon podla toho rozdelenia) su uspesne, zdrave, a pod. tym padom zapisuju kvalitnejsie postoje a spomienky a to je ta ich vyhoda na rozdiel od tych zo skupiny nizkoenergickych, nehovoriac o tom,ze vysokoenergickym sa “meni” jednoduchsie, pretoze maju pozadovane mnozstvo energie uz od rodicov…
        Moje chapanie toho moze spocivat aj v tom, ze ludia s nizkymi energiami mozu mat tendenciu castejsie citit sa v zivote ako “obet” ako ti , ktori sa narodili s vysokymi energiami, kym samozrejme nepridu do bodu poznania toho, co je prevzatie vlastnej zodpovednosti a co z toho nasledne vyplyva.
        Spravne som pochopila,ze Ty to vnimas tak,ze tu pociatocnu energiu je mozne akoby zmazat nadobro? ze je mozne, ze tato skutocnost o pociatocnej energii od rodicov nemusi viac ovplyvnovat zivot konkrenteho cloveka, pokial bude postupovat v dvoch nasledujucich fazach v spravnom usili a zaroven, ze startovacia linia osob s vysokymi energiami a nizkymi energiami je tym padom irelevantna…

      • Teraz sa zamontujem aj do tohto, nie preto, aby som vysvetľovala, čo ako chápe Iskra, ale ako to myslia toltékovia (aspoň z toho, čo som pochopila z toltékov ja):

        Pýtaš sa: “ze tu pociatocnu energiu je mozne akoby zmazat nadobro?” Nejde o “zmazanie”. Proste podľa tvojho prirovnania si sa narodila ako poloplný pohár a máš šancu ho doplniť na celkom plný. Tomu sa povie “zvýšiť si osobnú silu” (alebo energiu) a sú na to celkom normálne techniky. Čiže nemusíš zomrieť s tou mierou energie, s ktorou si sa narodila. Môžeš si ju buď zvýšiť alebo znížiť – alebo nechať takú, aká je. Tvoje rozhodnutie. Niektorí sa rozhodujú vedome a iní nevedome, ale o tomto rozhodujeme každý jeden z nás. :-)

    • Heli,
      *nevyjadrila som sa „spravne“. Ty si sa pytala,ci je to nazor Sancheza alebo moj produkt. Ja som zas predpokladala,ze ten clanok je Tvoj produkt, a teda ze sa pytam priamo zdroja. Ono je to v zasade irelevantne, to mas pravdu. Islo len o to, ze ak by som sa pytala priamo zdroja, tak „deformacia“ interpretacie je ina ako pytanie sa „nie zdroja“. Tu slovo deformacia neznamena nic zle, len fakt,ze vsetci si interpretujeme cez svoje myslenie, pocitovanie, vnimanie alebo zazivanie. Je jedno ako to nazvem momentalne :)
      * ak to beries tak, ze vzdy a neustale musime mat nejaku emociu tak OK, potom ano, ale takyto stav neberiem nijako za vynimocny, ak ani neviem ci vobec nejaku emociu mam. Je to dobry stav, lebo so mnou emocie nijako nekyvaju , a preto sa mi ani usudok nijako emociami nedeformuje. Skor mam pocit,ze z predoslych reakcii usudzujes, ze som zazivala nejaku silnejsiu emociu a tak to nie je. Nazvala si to,ze som sa akoby „vadila“, pre mna to je len sposob mojej vlastnej uvahy.
      *Ano, niekto mysel stotoznuje s egom, tak aby som sa vyhla tomuto nedorozumeniu. Rozumiem Tvojmu rozdeleniu na 3 zlozky a nemam s nim problem. :) Pre mna je mysel reprezentantom zivota. V mysli vznikaju emocie,ktore sa mozu premenit na city ak su dlhotrvajuce, a v mysli vznika aj volova zlozka. Toto je velmi velmi zjednoduseny model , v ktorom to chapem. Napisala si,ze city potrebujes precitit, cim ich precitujes, alebo kde ich precitujes a volova zlozka vznika kde a cez co sa prejavuje?
      * tak si to pochopila Ty Heli. Ja som nikde nepovedala,ze poznanie je staticke a nemenne. Ale co myslim pod opakovanim poznania? Napr. poznanie toho, ze pokojna a kludna mysel, bez emocionalnych vykyvov je ten spravny postoj k zivotu a premyslaniu. Pretoze v takom postoji som jedine schopna nieco pochopit bez toho, aby som svoj usudok deformovala pocitovanim. Ja netvrdim,ze nieco pochopim dneska takto a zajtra zasa inak, lepsie. Ale jedno viem aj z vlastnej skusensoti,ze ak mam problem a nejako som emocinoalne silno angazovana, je uplne zbytocne sa nim zapodievat do casu, kym emocie neochladnu. Iba ked vyprchaju emocie som schopna dojst k co najspravnejsiemu zaveru. Ak o niecom rozmyslam v emocii, vzdy sa budem tocit v jednom kole a k rieseniu nebudem schopna prist, alebo sa nerozhodnem jednoducho spravne a moje rozhodnutie bude vychadzat z emocie a nie z reality. V tomto pripade je poznanie to, ze rozmyslat o niecom co pokladam za problem v stave, kedy so mnou emocie „plieskaju“ nema zmysel. Toto poznanie dokazem posilovat a opakovat. Toto je poznanie, ktorym chcem nahradit program automatickeho reagovania a nutkaveho spravania sa mysle.
      *Kazdopadne vdaka, toho Ruiza by som si mala precitat :) a vlastne chcela by som si preditat celkovo o tom toltectve, lebo to je pre mna nova oblast a zaujima ma to. Cim by bolo najvhodnejsie zacat? :) Vdaka

      • Pistalecka, len pre istotu upozorňujem, že toto je len mojim videním a preinterpretovaním h.u. textu.
        1.) rodíme sa s energetickým potenciálom, ktorý je ovplyvnený energetickým potenciálom našich rodičov
        Sanchez v tomto môže mať pravdu a tvoj phľad ohladom “zvýhodňovania/férovosti” by mohol byť tiež správny.
        Ten rozmer je však daľeko väčší, ako výsek, cez ktorý to teraz vnímam a preto si tam ja nechávam veľa voľného priestoru na ďaľšie “interpretácie/informácie”. Aj keď tomu úplne nerozumiem, ale ani to už nie je hlavná priorita :) Viem, že po ceste na odpovede narazím, až príde správny čas a zatiaľ sa venujem tomu, čo sa deje teraz, čo teraz potrebujem spraviť. Od momentu keď som pochopil, že je aj niečo “viac” ako JA a ako to moje JA “naozaj vizerá”, a že JA je súčasťou toho “viac”, nemám už problém veciam nechať trochu dlhšiu vôcku, resp. ich nachávať bez potreby kontrolovať :D
        Je to stále cesta plná otázok a odpovede prichádzajú/nachádzam postupne aj s väčším odstupom, ale presne dávkované.

        = u mňa dobré, nič to nevypovedá o tom, čo s tým spravím, záleží to iba odo mňa
        Môže sa zdať, že to nieje fér, ako sa “to prideľuje”, ale opäť tu pomáha dať tomu väčší priestor…odstúpiť si od toho. Nepoznám odpoveď, ale mám pocit, že v tom je istá harmónia. Vnímam to ako istú variabilitu, čo sa týka možnosti poznávania. Nazvyme to pestrosť uhlov vnímania/pohľadu. Od všadial sa dá doraziť všade a je to iba na našom vlastnom rozhodnutí, kam sa túžime dostať.

        Ten rozdiel má svoj zmysel pre jednotlivé úlohy, ktoré potrebujeM spracovať.
        Tu som zabudol dať to M :) Môj preinterpretovaný názor x názorov, s ktorými som sa do teraz stretol je taký, že si pred narodením vyberáme (spolu so skupinou “odborníkov”) možnosti našej realizácie a prostredie, ktoré na to bude najvhodnejšie :D

        Z mojej skúsenosti:
        = viac motivačne na mňa vplývajú obmedzenia
        = dostatok na mňa vplýval vždy viac utlmujúco

        Neviem, či si už čítala Ruiza. Ja som sa zatiaľ dostal len k nemu. Sancheza, Castanedu, Matusa a pod. zatial vnímam trochu z diaľky. Ešte u mňa asi nenastal ten “správny” čas.
        Ruizove konštrukcie sa mi zdajú dostatočne “jednoduché”, aby som mal kde začať.
        V hlave si už hladala. Skús pre zmenu začať skúmať svoje srdce. Cestuj do seba…hlbšie a hlbšie. Nájdeš tam “možno” všetky odpovede :)

      • Iskra,
        este som Ruiza necitala, je to pre mna nove. Vzdy som vedela,ze existuju nejaky 4 dohody aj Castaneda viem,ze existuje, ale asi nebol spravny cas na to, aby som ich dokazala spravne pochopit, tie knihy som doteraz ani neotvorila. Az teraz zacinam mat o to zaujem vnutorny. :) Inak som typ cloveka co vsetko spochybnuje a nenecha nitku suchu. takto mi to vyhovuje, je to moj sposob a pokladam ho za spravny. Casto menim aj nazor , ak som presvedcena, ze je to treba a viem,ze ma to posuva vpred. A Tvoje a aj nazory Helar mi davaju moznost pozriet sa na to zasa inak, to je uuuuplne super :D Inak Tvoje skusensoti s obmedzeniami vnimam rovnako :) jedine co sa snazim poucit sa aj z malych chyb, viem ich vnimat citlivejsie ako inokedy. Uz nepotrebujem “zemetrasenia” k tomu, aby som sa dokazala poucit. :) snad to tak aj ostane :D

  6. Potrebujem pomoc, najlepšie asi od Helar, lebo sa mi o nej snívalo. Pred mesiacom som dostala nápad, že pôjdem do Turecka pracovať, mala som taký vnútorný pocit pri tomto rozhodnutí, že je to OK a má to tak byť. Podarilo sa mi to a v piatok mám odletieť, ale čo sa nestalo, v sobotu minulý týždeň, mi záhadne napísali, že mi zvyšujú garantovanú taxu, pretože ma potrebujú skôr – teda v ten piatok, keď mám ísť a ja odvtedy mám zlý pocit a pocity strachu, zrazu si to neviem predstaviť, neviem či to je len tým zvýšením, ale ja som vždy vedela oceniť svoju prácu, nech mi len zvyšujú nemusí to byť hneď podvod keď má chcú tak skoro, ale ja som taký kontrolór, tak čo ak :) a teraz neviem čo mám robiť, či dať teraz na pocit strachu a obáv, alebo to prekonať, ale čo keď tie obavy sú práve, aj keď doteraz som mala pocit, že to tak má byť, Môže sa z chvíľe na chvíľu zmeniť vnútorný pocit z áno na nie, tak aby bol pravý ? Kyvadlovala som, a už to ani nejdem robiť, lebo tak ho ovplyvňujem podvedomím, že mi hovorí o mojích obavách a tak sa nič nedozviem, áno môžem odstrániť obavy, ale čo ak sú na mieste, keď tak náhle prišli a pocit pretrváva 3. deň ? Helar, ak môžes vytiahni si na mňa Oraculinu kartu, alebo kyvadluj, povoľujem Ti to a ďakujem a každý, kto ma nejaký nápad k mojej dileme, napíšte mi. Ďakujem.

  7. Myslím, že aj keď sa človek rodí bezbranný a nesamostatný ako telo, nerodí sa ako nevedomý či neuvedomelý ako duch či energia. Vesmír je láskavý a pripraví nás na putovanie s rovnakými šancami. Nemám potrebu riešiť, koľko energie som dostala na cestu, keď viem, že po celej diaľnici sú čerpacie stanice :lol: dokonca som prispôsobená tak dokonale, že si vlastným dynamom dokážem vyrábať energiu sama :D No nie je to úžasné?

  8. @ Sun – inak rozsiahly článok. Pozrel som si ho ešte raz a ten tvoj súboj s emóciami stále pokračuje … ;-) :-) Emócie vzniknú veľmi ľahko, aj keď nemyslíš alebo nerozmýšľaš. Skús si vyčistiť alebo zastaviť myseľ a potom sa pozornosťou zameraj na niektorú čakru, alebo časť tela ktorá ťa napríklad bolí – uvidíš ten prítok emócii a myseľ je pri tom stále čistá. Potrebuješ to oddeliť (teda, mohla by si to chcieť … :-) ).

    Ak do svojho svetonázoru/poznania/neviem čoho pripustíš aj svoje fyzické telo, ktoré je tvojou súčasťou (prechodne), môžeš vidieť, že emócie sú forma energie (a informácie) uložená a uchytená vnímaním, poznaním, momentálnym postojom …, ktorá sa v rámci nás rôzne uskladňuje (vo fyzickom a emocionálnom tele) a iniciuje napríklad aj mysľou, ale aj dotykom, hudbou, vôňou, spánkom …

    Píšem to, pretože tu sú naše najväčšie energetické rezervy, ktoré sú porôznu v telách zablokované.

    • :-D Nik, normálne ma myká napísať ti, že “ja nemám problém s emóciami” ;-) … Nepopieram ich, nevytesňujem ich, oj nie! Ja som urobila čosi oveľa dokonalejšie (a rýchlejšie) – premenovala ;-) som ich. Z “cítim” na “nič necítim”. Odvtedy som hepi a moje okolie sa čuduje, ako to “ničnecítenie” dokáže nádherne vybuchnúť… :lol:

      Nie, už sa to pomaly dáva do poriadku. Najhoršia bola vôbec ochota začať sa tým zapodievať. Len čo som si pripustila, že síce “kovboji neplačú”, ale ja ani na toho koniska nevyleziem a tak asi nijaký kovboj nebudem :-? , dostala som možnosť vybrať si, že keď sa emócia zdvíha, či ju prežijem alebo sa na to vyfláknem. Zato ešte so sebou nesiem tak tri vagóny starých, nespracovaných emócií, ale tie si nechávam “naľahko” – keď sa nejaká vynorí, beriem to tak, že je vhodná chvíľa na jej spracovanie.

      Ovšem dve sú také, že s nimi zatiaľ neviem pohnúť: pocit viny za smrť otca a pocit viny za smrť matky. Pritom najväčšia haluz je, že rozum chápe, že je to absurdná predstava a nijaká vina tam nie je, ale napriek tomu tie udalosti rezonujú s vinou – nejakou starou, ktorá je tak dobre zahrabaná, že na ňu neviem prísť. Bude to chcieť nejakú šamanskú robotu – ale to chce zasa najprv vyliečiť sa, a to by chcelo najprv odstrániť pocit viny, pretože s ním nemám nárok na vyliečenie sa… Tak sa v tom mácham a tlak zjavne nie je ešte taký silný, aby som pohla zadkom a urobila s tým niečo. :oops:

      • :-) To mykanie som cítil … :-) nieže by som to písal kvôli tomu pocitu … :-) . Toto bol jeden z okamihov, kedy som zistil, že mi rekapitulácia nestačí (keď píšeš že je to zahrabaná téma). Ono je to super technika (Matus ju má aj vylepšenú), len vždy mi tam chýbal sprievodca galaxiou …

        Na zvýšenie tlaku, alebo vnímania v téme a čiastočné uvoľňovanie používam 2 “pasívne” prvky – Bachové esencie a flakóny Aura-somy. Dávaš si ich mechanicky raz za deň-dva a pozeráš sa (popri inom), čo sa otvára. Tiež moc nepočúvam, keď mi niekto niečo odporúča, ale to ak by sa ti niekedy chcelo … ;-) Bachové esencie ale podľa popisu kineziológie, napr. č. 26. – Devätorník je na žiaľ a pocit viny. Nakoniec ale aj tak vyjde niektorá úplne iná fľaštička alebo flakón, pretože koreň sa nachádza niekde v tramtárii a vtedy bol ešte v bledo-ružovom a o niečom úplne inom (odlúčenie od seba, popieranie vlastnej dôležitosti, nedostatok sebalásky, navyše prebraté od matky/otca ….). Rekapitulácia akosi nemá časť (aspoň pre mňa), ktorá by umožňovala oddeľovať jednotlivé vrstvy problému, aby som si ich uvedomil a ak miniem hoci len jednu, začne sa to okolo nej znova obnovovať … Možno mi tam len chýba viac pozornosti a trpezlivosti ;-) . No a vyberieš si ich (flakón, bachovku) podľa karty, testovania, alebo dotykom … Majú ich napr. tu – http://www.vickywall.sk/lekaren/ .

        Tlak sa u mňa oproti tebe prejavuje tak, že tlačím do iných, do svojho tela relatívne menej …;-), je to taký automatický barometer, že už zasa niečo intenzívne fičí a treba to odmakať. Na druhej strane sa tomu musím venovať dosť zavčasu, aby som mohol spoločensky nejako existovať … ;-)

      • osprvedlňujem sa za vmiešavanie, ale vidím, že sa niekto rozumie do Bachových esencií, ktoré som raz našla v kyvadlových tabuľkách, ale viac som sa nedozvedela až teraz aspoň trošku na stránke, ktorú si odporučil. Chcem sa však predsa spýtať skúsenejšieho – Nik, píšeš, že ich možno vybrať dotykom, farbou, testovaním, môžem aj pomocou kyvadla (ak mám tabuľku s esenciami)? Alebo ak sa do nich priveľmi nevyznám radšej by som si mala nechať poradiť od odobrníka, trebars v spomínanej lekárni? Najradšej si totiž všetko vybavujem, robím sama, ak to je teda možné, ale nerada by som to s tými esenciami dáko pokafrala, keď o nich nič moc neviem (ale samotná tabuľka ma už vtedy zaujala a rovnako aj stránka, ktorú si odporučil, keďže sa dajú použiť na rôzne strachy, čo je môj aktuálny dlhodobý problém)…ďakujem, ak mi poradíš, ak nie v poho pohľadám dáko sama ;)

      • Môžeš kľudne, ako sa cítiš v pohode a kde máš pocit istoty. Spomínal som ich v spojení s kineziológiou, pretože v nej je ďalšia vrstva ich popisu na porozumenie. Niektoré na teba môžu pôsobiť silnejšie, iné slabšie. Ak si niektorú vyberieš, je vhodné zobrať do úvahy, že esencia niečo nielen rieši, ale predovšetkým to otvorí a je vhodné si k tomu stanoviť radšej mierne dávkovanie a vybrať si určitú následnú korekciu (najjednoduchšou sú litre vody … :-) ), aby si po použití mohla fungovať aj v bežnom svete. To platí pri akejkoľvek technike, ktorou sa otvoria strachy, úzkosti a pod. … ;-)

        Zároveň pri vydychávaní a spracovávaní témy si potrebuješ uvedomiť/zistiť, v čom bol vlastne koreň problému a vytvoriť si novú pozitívnu formuláciu/situáciu, ktorou nahradíš svoje staré správanie. Bez toho budeš tú istú vec riešiť znova a znova.

  9. Pingback: Hladovka ako prerušenie automatizmov | Lucida Intervalla

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s