V poslednom čase som sa necítila veľmi víťazne. Prestávam si pamätať veci (spomienky sa nestratia, ale stráca sa prístup k nim), strácam čas, niekedy vidím dve reality cez seba… Pripisovala som to atrofii mozgu, ktorú u mňa zistili pred rokmi pri magnetickej rezonancii a ktorú (možno) spustila chemoterapia. Už som sa objednala k lekárke, aby s tou demenciou začala niečo robiť… no a včera som dostala do chlievika článok, ktorý ma nesmierne povzbudil.
Článok je z Evolution Ezine, volá sa Losing Your Memories, Gaining Your Truth a písal ho Jim Self.
Obracia sa na ľudí, ktorí majú pocit, akoby sa im krátil čas, akoby nestíhali to, čo majú urobiť. A ľudí, ktorí akoby strácali pamäť – nenachádzajú slová na dokončenie viet, nevedia pomenovať to, čo práve držia v ruke… všetko moje symptómy. A Jim Self na to hovorí: “Nie, nejde o Alzheimera a nie ste jediní, ktorí to zažívajú. A nemá to vôbec nič spoločné s vekom, pohlavím či kultúrou…”
Pokračuje: Tí, ktorí sa práve prebúdzajú (iný termín pre “vzostupujú”), cítia Posun, Prebudenie. V týchto ľuďoch prebieha proces transformácie. Posúva naše myšlienky, presvedčenia a mení spôsob, akým vnímame svet okolo nás. Doteraz sa väčšina ľudí primeriavala k vonkajšiemu svetu. Naše predstavy o tom, ako vyzeráme, čo je prípustné, čo si myslíme a ako konáme boli diktované treťodimenzionálnym svetom “tam vonku”.
To, čo si myslíme, podmieňuje to, o čom sme presvedčení; to, o čom sme presvedčení, podmieňuje naše zvyklosti; naše zvyklosti podmieňujú náš život. Naše presvedčenia spájajú myšlienky, ktoré prebiehajú počas našich skúseností, do celku, ktorému hovoríme “závery”. Veľa našich presvedčení je však formovaných tým, čo si myslia iní, čo nám bolo podsúvané ako pravda a my sme to akceptovali bez ďalšieho skúmania. A žiaľ, mnohé z týchto presvedčení nie sú v súlade s naším poslaním v tomto živote – skúmať seba a hľadať svoju cestu k šťastiu. Bolo pre nás oveľa dôležitejšie “zapasovať sa” do treťodimenzionálneho sveta (niekedy aj za cenu veľkých bolestí), než ísť za svojou vlastnou pravdou a svojou vlastnou cestou.
S tým, ako sa čoraz viac ľudí prebúdza, šíri sa nové poznanie: sme oveľa viac než to, o čom by nás rád presvedčil svet “tam vonku”! Zisťujeme, že sme multidimenzionálne spirituálne bytosti schopné naladiť sa na Vyššiu Pravdu. Zisťujeme, že naša vlastná pravda nás napĺňa šťastím a robí našu cestu ľahkou a prehľadnou.
V minulosti túto Vyššiu Pravdu pocítilo len málo jedincov, ale dnes sa s ňou kontaktujú mnohí. A aj vďaka tomu sa rodí nové vedomie: treťodimenzionálny svet s jeho pravdami, štruktúrami a presvedčeniami pochádzajúcimi “zvonka” prestáva fungovať a pomaly sa rozplýva.
Lineárny čas, ako sme ho doteraz poznali – minulosť, prítomnosť a budúcnosť – sa tiež mení. Kondenzuje sa: minulosť a budúcnosť miznú. Začíname čoraz viac žiť v “tu a teraz”. V “tu a teraz” môžeme robiť rozhodnutia. V “tu a teraz” negatívne emócie z minulých zážitkov nad nami nemajú moc a neovplyvňujú nás v našich voľbách. Tieto voľby už nie sú ovplyvňované starými presvedčeniami alebo strachom z budúcnosti. Preto v “tu a teraz” máme možnosť priamo utvárať svoj svet výberom z Poľa všetkých existujúcich možností (potenciálov).
A sprievodným javom tohto koncentrovania sa na “tu a teraz”, ktorý nám má prechod uľahčiť, je aj strácanie spomienok/pamäte. Spomienky na minulé skúsenosti sa totiž často spájajú so starým emocionálnym balastom, ktorý nijako neprispieva k tomu, aby sme sa teraz cítili dobre – ba naopak, oberá nás o niektoré možnosti voľby! “Už nikdy s ním nechcem mať do činenia!” alebo “Neoplatí sa nikomu veriť!” sú spomienky na minulosť, ale pravdepodobne nemajú nič spoločné so súčasnosťou. Súčasnosť je zhmotnením toho, čomu venujeme pozornosť a čo pre nás Univerzum ochotne vytvorilo. Zákon rezonancie/príťažlivosti nám dodá čokoľvek, v čo veríme alebo na čo sa sústredíme. Ak budeme so sebou vliecť starý emocionálny balast, budeme mať obmedzenú možnosť výberu a môžeme sa sústreďovať na tie celkom nesprávne veci… Našťastie, náš multidimenzionálny Vyšší Aspekt to vie a tak pri tom, ako sa posúvame z treťodimenzionálneho do štvrtodimenzionálneho vnímania, nenápadne maže spomienky, ktoré pre toto nové vnímanie nie sú podstatné. Tak vzniká pocit, že strácame svoje spomienky…
Ak sa nachádzate v tejto fáze, najjednoduchšie si pomôžete, ak sa nebudete znepokojovať, ale necháte všetko to nepotrebné pomaly sa rozpustiť a zmiznúť. Staré presvedčenia sa rozplynú. Aj tak nikdy neboli vaše vlastné… Nové príležitosti prinesú nové vnemy a nové pohľady na svet. Uvoľnite sa, pozorujte ten proces a postupne zistíte, že sa pred vami rozvíja celkom nová Pravda. (A v tomto bode to už vlastne ani nebude “pravda”, pretože pravda je slovo z dualistického vnímania sveta. Neexistuje niečo ako “pravda”. Existuje skutočnosť… a je ako zrkadlo: ktokoľvek doňho pozrie, uvidí svoju vlastnú tvár. Je len jedno zrkadlo a tá istá skutočnosť, ale ukazuje odraz v závislosti od toho, kto doň pozerá… Vlastná, morom trpkosti zaplatená skúsenosť.)
Článok od Jima Selfa mi v mnohom pomohol pochopiť, čo sa so mnou (možno) práve deje. Bola to ďalšia z udičiek, ktoré som dostala do cesty v poslednom čase… Tesne pred ním prišla iná od Sophie z jej mailu:
(citát z Joea Vitale:) Lidský život prochází třemi stádii. Prvním stádiem je stádium, kde se cítíme být obětí. Ve druhém se považujeme za tvůrce svého života, a nakonec, pokud máme to štěstí a dojdeme do třetího stádia, se stávame služebníky Boží Prozřetelnosti. V poslední fázi se dějí neuvěřitelné zázraky, a to téměř bez námahy.
Keď si mi písala „Bola som použitá ako nástroj“, napadlo ma, že Ty v tom 3 štádiu v podstate už si…
A zatiaľ poslednú udičku som dnes čítala v Greggovi Bradenovi: Reálne je to, čomu sme uverili, že je reálne. (Ale o tom až neskôr.)
Tak už sa nezaoberám predstavou pomaly degenerujúceho mozgu a odovzdávam sa celkom tomu ťahu, ktorý cítim. Hovorím si, že vzostupujem. Verím, že vzostupujem. Pre mňa je to moja realita. A niet na nej veľmi čo závidieť… Je to ako pohyb po lane v tmavej miestnosti, kde si nedovidíte pod nohy a neviete, či v najbližšom okamihu netresnete nadol… Ale jedno viete – že keď to budete mať za sebou, nesmierne sa vám uľaví… a tak idete ďalej. Nepozeráte pod seba, vedľa seba alebo za seba. Oči upierate na jediný pomyslený bod, o ktorom ani neviete, či tam je, či existuje a či ho dokážete dosiahnuť. Ale keď už raz na tom lane stojíte, je oveľa ľahšie ísť ďalej ako zostať stáť… Spočiatku sa bojíte ako pohan. Neskôr už máte hlavu prázdnu a prestáva existovať niečo ako strach alebo nádej.
Existuje už len najbližší krok.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ach, Helar, tak tento clanok ma velmi potesil! A urcite nielen mna, ale mnohych, ako sem budu pribudat komentare. Posledny rok som sa uz haluskarila, ci tiez nemam nabeh na Alzheimera, a teraz hura, je tu moznost, ze to tak nemusi byt! Pre moj pokoj v dusi sa idem este viac zamerat na moznost, ze by sa mohlo jednat o prebudzanie. Ci uz to tak je, alebo nie je, urobim si z toho moju realitu.
Stracanie casu som si sice nevsimla, lebo to beriem ako jednu z veci, ktore sa stavaju tym druhym, citlivejsim, vzostupenejsim, ale trapit sa tym nejdem, staci mi, ze je mozne, ze neosprostievam :).
Aha, zistujem, ze inymi slovami hovorim to, co ty v posledom odstavci, ale prave ten so mnou zarezonoval najviac z celeho clanku. Este raz, DAKUJEM!
Páči sa miPáči sa mi
No výborne!Ani ja nie som chorá.V poslednom čase veľmi zabúdam,je to hrozné,už my vypadávajú aj spomienky z detstva,keď mama niečo chce aby som urobila,o tri minuty na to zabudnem,niekedy neviem ani čo bolo deň predtým.Dúfam,že to nie sú príznaky alzheimera 😀 ale vzostupu či aspoň pokus oň 😀
Páči sa miPáči sa mi
Mne to pripada ako iluzia casu. Tim ze stracame spojitost s minulostou sa nam javi pritomnost oproti minulim spomienkam ako zrychleny dej. Niekedy ked kracam vidim seba ako osobu ktora kraca a je to velmy cudny pocit. Ako by som sa na danej veci vobec nezucastnoval ale iba porozoval dany okamih z ludskeho vedomia.
Páči sa miPáči sa mi
Groover,
toto poznám ako mimovoľné oddelenie éterického tela od fyzického. Z času na čas sa mi to stávalo (veľmi zriedkavo a v poslednom čase už takmer nie): telá sa oddelili a napojenie na “zrak” oboch zostalo, takže človek dostáva akoby dva signály cez seba – jeden fyzickými očami a druhý z éterického dvojníka, kde vidí sám seba v danej situácii.
Ale úplne najväčšia haluz nastane, ak sa jedno telo pohybuje inou rýchlosťou ako druhé (teda skĺzne do mierne zrýchlenej alebo spomalenej vibrácie). Potom človek vníma reálny svet a záblesky čohosi, čo tu existuje rovno stredom cez náš svet ale čo obvykle nevidíme, lebo je to v inej vibrácii… Nebol to pekný pohľad! Bolo to nejaké mäsovohnedé, vláknité, sliznaté a s otvormi… Našťastie ten “záblesk” prišiel len asi dvakrát a potom sa už neopakoval, ale vtedy som už skutočne pochybovala o svojom zdravom rozume! 😕
Páči sa miPáči sa mi
To poznam aj ja 🙂 Niekedy jednoducho vidim situaciu “z nadhladu”, vidim sam seba… a niekedy sa moje “oddelene ja” pohne kusok v pred. Napriklad ak idem neznamou cestou tak sa mi niekedy stava, ze vidim co bude nasledovat, aka krizovatka, kam mam zabocit. Je to podobny pocit ako deja-vu, ako by som uz danou cestou siel… a pritom som si isty, ze som tamadial nesiel. Raz som to ignoroval, neveril som tomu pocitu, riadil som sa tym, ako mi cestu opisal znamy… A zabludil som 😀 Potom som zistil, ze keby som sa riadil svojim pocitom, tak dojdem presne tam kam som mal namierene, ze som mal zle vysvetlenu cestu 🙂
Inak za posledny rok-dva (cas, kedy som si zacal spominat na veci mimo bezneho sveta… uvedomenie, ze som to uz davno vedel) sa mi par krat stalo, ze sa ma niekto na nieco opytal a netusil som o co ide. Bud sa jednalo len o nejaku informaciu, alebo o nieco, co som mal spravit. Akokolvek som nad tym rozmyslal, nepamatal som si na to, ako by to ani nebola pravda. Mohol mi clovek vysvetlovat kedy mi to povedal, pri akej prilezitosti… Vsetko to som si pamatal, len danu informaciu nie. Po par hodinach (niekedy dnoch) sa mi odrazu spomienky vratili. Bolo to uz v uplne inej situacii, kde mi boli dane spomienky zbytocne… Len som si uvedomil, ze to bola pravda.
Inak, neviem ci to s tym suvisi… ale poslednych par dni/tyzdnov sa mi coraz castejsie stava, ze nieco pisem, potom to po sebe precitam a zistim, ze som niektore slova nenapisal cele (len polovicu slova), vynach som cele slovo, alebo som pouzil nejake ine slovo. Ked si to po sebe precitam prvykrat, tak vidim to, co som chcel napisat… Ale uz som si zvykol kontrolovat po sebe text dva-krat… Takto casto odhalim nepochopitelne chyby. Niekedy namiesto slova, ktore chcem napisat, napisem nieco, co ma uplne iny vyznam a aj sa inak pise. Obcas sa mi stava aj ked citam text niekoho ineho, ze precitam ine slova. Nieco, co tam nie je napisane a ani nesuvisi so zvyskom textu. Sokuje ma to… Precitam si to este raz a uvedomim si, ze su tam uplne ine slova, ktore predsa suvisia s textom 🙂 Snazim sa zamyslat nad podobnymi chybami v pisani a citani… Pravdepodobne su to nejake slova z mojho podvedomia. Ale neviem preco sa takymto sposobom ukazuju a co maju znamenat…
Obcas pri komunikacii cez ICQ (ked nekontrolujem text) to sposobuje komicke situacie 😀 Bud napisem nieco, co nema nic spolocne s diskusiou, alebo odpoviem na nieco, na co sa ten druhy nepytal 😀
Páči sa miPáči sa mi
Hmmm ,Zaujimave. Tak som opat nieco pochopil .Hlavne tvoja udicka …sup sem s nou…)
Páči sa miPáči sa mi
Kamoška Elli zrejme keď videla tento článok, tak mi poslala linku na iný článok:
http://www.osud.cz/cs/clanek.php?id=9826
Pozrite sa na to a urobte si sami názor 🙂 .
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
som rada, že si dala takýto článok, lebo už aj mne sa zdalo, že so mnou niečo nie je v poriadku 🙂 nedokončené vety, strata (alebo úmyselné vymazanie?) niektorých spomienok…. bolo mi to divné, pretože si zvyčajne pamätám aj totálne voloviny! teraz mi to dáva zmysel- to, čo nebolo “moje” je zmazané, zabudnuté, pretože ako “moje”, to nikdy nebolo. super, konečne teda bude vo mne to skutočne pravé “moje”!
Páči sa miPáči sa mi
zaujímavé čítanie…Ja som “precítila” tú časť “na lane”. tak sa cítim tento týždeň ja. Doslova. Vôkol mňa je tma, netuším čo sa to okolo mňa búra, ale cítm že čosi áno, a mne je smutno ale viem, že že ak to má teda spadnúť, tak už to nechcem zachraňovať a nech je to čím prv za mnou. S každým daľším krokom to bude lepšie, ale nesmiem zastať(a ani nechcem). Na jednej strane som smutná, ale vzápätí si uvedomím, že je to nezmyselný pocit (ako nerada používam výraz “zmysel” lebo v poslednom čase mi zmysel dáva len máločo a priznám sa, ako prijímam tú “bezzmyselnú” realitu, čoraz viac sa mi začína páčiť jej jednoduchosť…)Vlastne ten smútok ani nevnímam ako smútok, ale ako nejakú “inú” radosť….Myslíte, že smerujem na psychšku?? 🙂
Helar, ďakujem za článok, skvelá práca
Páči sa miPáči sa mi
Lina,
vždy, keď niečo staré končí a nové začína, sprevádzajú tento stav dva pocity: obava (lebo ešte nevieme, aké presne to nové bude a či si naň zvykneme a či sa nám bude páčiť a čo ak…) a bolesť (smútok za tým dobrým z toho starého, smútok za zabehanými koľajami, ktoré možno neboli najpríjemnejšie, ale predsa len sme v nich už chdili ako “frajeri”). Je to normálne. Deje sa to každému – a nie, nie je to vstupenka na psychiatriu… iba ak by sme psychiatriu zadefinovali ako “všetko mimo hraníc psychiatrickej liečebne” 😛 !
Dôležité je nestratiť svoje dychtivé očakávanie a spoliehať sa, že aj v tom neznámom bude nejaká “mlsina” – pretože doteraz vo všetkom vždy bola… 😀
Páči sa miPáči sa mi
To prirovnanie s lanom a tmou aj mna zaujalo, poznam taky pocit 🙂 Je dobre si uvedomit, ze nemusime davat pozor, ci polozime dalsi krok na lano… Staci kracat dalej s vedomym, ze lano bude (je) tam, kam chceme polozit dalsi krok 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ten clanocek mi pripada poplasny …ale urcite dalsi pohlad na temu.
Páči sa miPáči sa mi
Rozhodne je to hooodne zlomyseľný článok! 😛 Takto sa rodia náboženstvá a sekty. Je tu niekto, kto vidí lepšie, jasnejšie a dokonalejšie a vie povedať všetkým iným… len ho treba poslúchať. 😛 A my, neposlušní, “nebyl psán pro vás, neboť vám již pomoci nebude”… 😀
Ale jedna vec vo mne zarezonovala: “Ovšem jedna věc je frekvence a připravenost “být duchovní”, druhá je skutečný stav vašeho aparátu. Pokud nemáte otevřené žlázy s vnitřní sekrecí, konkrétně zejména v mozku šišinku, energie se vybíjejí kolem vás. Může vám kolabovat počítač, televizor, další elektrické přístroje, můžete slyšet divné praskání či hvízdání.” Toto popisujú ľudia, ktorí dosiahli istý stupeň vibrácie a ešte si neaktivovali internú merkabu (https://eprakone.wordpress.com/2008/12/24/vytvarame-si-internu-merkabu/). Drunvalo Melchizedek popisoval presne tieto príznaky ako stav, keď musel začať pracovať na svojej internej merkabe.
A prečo to vo mne zarezonovalo? Pretože som zistila, že fungujem ako dokonalá rušička na svoje rádio… 🙂 Takže asi budem musieť začať “merkabovať”, aby som vyvážila prietok energií polovicami tela. Myslím, že mi to radil už i Čikitet…
Páči sa miPáči sa mi
Aaaaa ,takto vyborny pohlad .Uz davno sa pohravam nahrat si kroky na MP cko a pustit si to aby som sa v tom startovani nestratil…) ,dnes mam nocnu tak pojdem na to ,asi nastala ta chvila.
Dakujem .
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem za článok 🙂 No… u mňa je to také neisté. Už od mala skomoľujem vety, nenapadá ma popis predmetov a činností, mená sa veľmi dlho učím, skoro vôbec nemám orientačný zmysel, neviem kde som pred chvíľou položila mobil, atď 🙂 Naši to zvaľujú na blondínovské gény 😉 Ale ja už viem svoje 🙂
Páči sa miPáči sa mi
uuuuuuuuuuuf…no uz som sa zacinala aj celkom iste baaat…ked si nespominam co bolo pred dvoma minutami, skola od prvej po siesty rocnik uplne nic…iba zablesky…potom si vobec ale vobec nepamätam obdobie, ked od nas odisiel ocino, ani ked sa nasi rozvadzali…som si myslela, ze som si to len akosi uzavrela v sebe ako zlu spomienku, no ale preco by som si potom nepamätala cely minuly tyzden? dakujem, super clanok, v mnoho veciach mam jasnejsie.
Páči sa miPáči sa mi
Ja sa chcem spýtať,že od včera ma bolí srdce,a teraz neviem,či mám zanesenú srdcovú čakru alebo sa mi odbúravajú bloky v nej v súvislosti so vzostupom či niečo také.Niekde som čítala,že pri vzostupe sa úplne otvorí srdcová čakra,ale či to chodí aj s tou bolesťou,to neviem.Čo myslíte?
Páči sa miPáči sa mi
Nina,
ako som pochopila, stojíš strom. Ja som to pochopila tak, že cvičíš jeden z cvikov žam žung. Ak “držíš balón”, tak priamo čerpáš energiu do srdcovej čakry a ak tam je nejaký blok, prelomí sa. Ja som mala tie isté pocity. Ak ti to je nepríjemné, prejdi na pár dní na “držanie brucha”. A ak dnes “držíš brucho”, tak po ňom vždy aspoň pár minút rob “držanie balónu”, to vraj mení kvalitu energie v tvojom tele.
Páči sa miPáči sa mi
Helar ďakujem,to si ma upokojila.Bála som sa,že už mám nejakú chorobu srdca.Ale inak mi to nevadí,hlavne keď už viem prečo to je.Len dúfam,že to odíde,trošku ma to ruší.A po 20 minutách držania balóna ma niekedy bolí chrbát a pukajú mi kosti…to je teda zvuk…Len vieš,stále sa bojím,že to bude aj v niečom inom.Už ako dieťa som mávala také bolesti,ale len pár minút a lekári mi hovorili,že to nie je možné aby dieťa bolelo srdce a ani EKG nič neukazovalo.Neviem,žeby karma?
Páči sa miPáči sa mi
Ja som tiež takto “postihnutá” a môj vtedajší obvoďák mi povedal, že je to “neuróza”. Pichalo ma pri srdci tak, že mi vyrážalo dych a nemohla som sa nadýchnuť… To bolo ešte na ZDŠ. Lekár povedal “to chce len nerozčuľovať sa” 😦 . Zostalo mi to, je to rôzne intenzívne, ale po dlhšom cvičení žam žungu (niekoľko mesiacov) to prestalo. Len teraz, posledné dva mesiace, čo som mala “anjelské preplesky”, tak som celkom prestala cvičiť a už to cítim. Tiež ma bolieva srdce. No, nič to, ide sa znova držať balón.
Páči sa miPáči sa mi
Nina:
skús si dať skontrolovať chrbticu. Niekedy bolesti v okolí srdca sú preto, lebo máš problémy s chrbticou, ktorá ti tlačí na toto miesto. Mala to jedna moja spolužiačka a zo srdca sa vykľula skolióza, čo je podľa mňa tiež dosť vážne.
Páči sa miPáči sa mi
ahojte,
som rada, že tiež “v tom” nie som sama, lebo sa mi v poslednej dobe sa mi často stáva, že pre niečo idem a zabudnem pre čo, alebo chcem niečo povedať a nepamätám si, “čo som to vlastne chcela?”….ale po pár minútach sa mi to vyjaví samo od seba…a hlavne nestíham, mám všetko pekne naplánované a ten čas sa nejako skracuje, aj napriek tomu, že by som to mala v pohode stihnúť…už aspoň viem prečo…
ďakujem za článok helar 😉
Páči sa miPáči sa mi
no, ale ako tak rozmyslam, toto moze mat suvis aj s bdelostou: http://aistar.wordpress.com/2009/10/28/bdele-vnimanie/ …teraz fakt neviem, lebo aj ja takto zabudam ale moze to byt preto, ze nevnimam prikaz…ci?
Páči sa miPáči sa mi
ďakujem ginger za odkaz 🙂 ale áno, našla som sa tam…vnímam každú svoju činnosť, ako dýcham aj to že list padá zo stromu, že vtáčiky spievajú…a čudujem sa, prečo aj ostatní ľudia to tak nevnímajú? že si uvedomujem kde stúpam, ako a čo hovorím..a popri tom ako vnímam všetko, tak vlastne môžem zabudnúť na nepodstatné vecia čas plynie rýchlejšie? to s tým kľúčom, sa mi nestáva, lebo presne viem, že som zamkla a kde som vložila kľúč…dokonca keď niečo hľadám, tak si viem presne dopodrobna spätne spomenúťna všetko…divné?
Páči sa miPáči sa mi
Presne,tiež sa neviem od bolesti nadýchnuť,lebo ak sa nadýchnem tak to pichá ešte viac.Ale nevadí,vydržím a pôjdem ďalej so žam žungom,snáď mi to prejde ako tebe.
beka,ďakujem za tip,ale viem,že s chrbticou nič nemám,to je len zrejme preto,lebo počas žam žungu dosť zatiahnem panvu a potom cítim bolesť pri kostrči.
Inak dnes som šla von a pre istotu som si dala tyrkys do vrecka,keď som sa vrátila a prezerala kamienky,zľakla som sa kam mi zmizol tyrkys.Počas žam žungu mi došlo,že ho mám stále v rifliach.Pekné,že som si spomenula 😀
Páči sa miPáči sa mi
Helar
našla som sa v tom ušlom čase,mnohokrát si uvedomím,že na to,čo som urobila,ubehlo akosi veľa času,viac,ako to bývalo predtým a som si istá,že to nie je tým,že by som veci robila pomalšie.Aj s tým zabúdaním,ked napr.premýšľam,čo idem zajtra navariť a neviem si spomenúť,čo som navarila dnes 😀 ,ale trebárs aj sa zaseknem vo vete,lebo odrazu neviem si spomenúť,ako sa niečo povie a mnohokrát mi dojde skór český výraz,ako slovenský( a to som Slovenka ako … no a teraz som si nespomenula ako čo,haha).V tom, čo vravel Groower som sa tiež našla.Mnohokrát som sa videla trebárs na úrade,alebo u niekoho na návšteve,že vlastne akoby ona-Saltinka jednala automaticky a ja to len sledujem.
Páči sa miPáči sa mi
saltinka,
Slovenka ako repa 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Mne sa stáva, že mi dni uplynú ako nič samozrejme, že v škole sú dlhé… 😀 Ale už aj škola mi začína ubúdať rýchlo a toto zrýchlenie času pozorujem už asi 3-5 mesiacov.Ale zatial s pamäťou nemám problém :D.
Páči sa miPáči sa mi
A inak dnes sa mi začalo diať, že som nevedel dokončiť vetu teda rozmíšľal som čo chcem povedať aspoň 3 sekundy začal som hovoriť a zrazu som sa stopol chvíľu ticho a potom som to povedal a ešte k tomu v zlom páde :D.
Páči sa miPáči sa mi
s pamäťou nemáš problém, ale so slovenským jazykom 😉 “rozmýšlať” 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Poviem ti k tomu toto:
ÓOOOOOOOOOOOOOOOOMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMM
Ale nie 😀
Poviem ti k tomu toto:
Tak ma zažaluj 😀
Ale nie 😀
Poviem ti k tomu toto:
Veď je to len slovenskí jazik :D.Sú aj dôležytejšye vecy 😛 :D.
Páči sa miPáči sa mi
áno, sú aj dôležitejšie veci a ja ťa za to neodcudzujem 😉 len mi to trhá uši aj oči…ale keďže si len študent, tak ťa to celkom ospravedlňuje…ale keď budeš písať smsky frajerkám, tak si na to dávaj pozor… 😉
len dobre mienená rada 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 Tak ďakujem za dobre mienenú radu :D.
Páči sa miPáči sa mi
prosím :*
Páči sa miPáči sa mi
To cisto ako moja babicka 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 a to ona aj s takým dajakým zlým pádom? 😀 ale však to sa stáva….horšie by bolo, keby začala hovoriť v neurčiktoch ako niekedy ja 😛
Páči sa miPáči sa mi
No, ja som si minulý týždeň dala z kancelárie vytočiť číslo do jedného podniku a keď mi ho prepri a ozvala sa mi spojovateľka, v tú ranu som mala okno ako hrom a nevedela som, s kým chcem vlastne hovoriť. Tak som sa jej ospravedlnila a zložila som. Ešteže bola taká milá, že mi povedala že aj jej sa to už stalo. Až keď som si prezrela pracovný stol, tak som podľa papierov na ňom zistila, s kým som to chcela hovoriť. Našťastie už dlhší čas viem, čo sa deje. Čo si ale o mne myslia tí druhí je už iná vec.
Páči sa miPáči sa mi
Aj ja sa pridavam,ale trva to dlhsiu dobu umna. Nielen par mesiacov,ked som bola mladsia davala som vecne olej do chladnicky, mlieko na policu. Matka ma poslala nieco priniest,prisla som na miesto a musela som sa vratit a spytat sa co chcela. Ta uz bola somna nanervy 🙂 A teraz sa to deje,asi takto milacik chod do oneho zobrat one malo by to byt v tom onom… Za pana jana neviem vtedy pomenovat co chcem.Priatel ma zato ide rozkusat 🙂
Páči sa miPáči sa mi
daeduwen
teraz som sa schuti zasmiala,lebo ja som tam bezmyšlienkovite napísala ako repa,ale potom som to vymazala,lebo sa vraví,že špinavý ako repa a nevedela som si spomenúť na to správne slovo 😀
Páči sa miPáči sa mi
– pekný článok 🙂
– nič proti nikomu, ale myslím, že 9 ľudí z 10 sa v ňom nájde, aj keby nechcelo 😉 … zabúdanie, vynechávanie a pod. – no kto sa s tým už nestretol?
– na mňa by to potom platilo už od detstva, resp. od doby, čo si (ne)pamätám 😀 … čím som staršia, tým viac dementiem 😛
– čo opísal Groover mám aj ja, ale môže to byť aj čistá fantázia (ktorú v iných ohľadoch “postrádám”)
– je to ako keď si prečítame o príznakoch dákej choroby a náhle si uvedomíme, že ich máme tiež 😛 😀 .. tak by som sa až tak toľko nevytešovala 😉
Páči sa miPáči sa mi
Boo – bak,
urcite, moze byt, ze si to len namyslame, a ide o uplne obycajne zabudanie :), ale nie je lepsie predsa len sa namotat, ze ide o vzostup, a potom podla zakona pritazlivosti napomozeme stupaniu?
Páči sa miPáči sa mi
Esme,
keby sa na tu pritazlivost dalo spolahnut, tak uz chodim s “horenosom” a polo “rozpustena” 😀
Páči sa miPáči sa mi
V tom to tkvie. Treba tomu uverit 😀
Páči sa miPáči sa mi
veľmi pekne dakujem za tento článok ..našiel som v nom to čo zažívam a trošku tomu už začínam rozumieť 🙂
Páči sa miPáči sa mi
boo bak , poznáš toto staré príslovie , že 1000x opakovaná lož sa stáva pravdou ….a čo potom, ak to čom si myslím , je pravda ? , to sa stane potom skutočnosťou …
Páči sa miPáči sa mi
Ahojte!
Práve mi napadlo v suvislosti s tymto článkom, ako si, Helar (alebo niekto, neviem už kto) , na Angelariu raz pridala článok o nejakom anjelovi čo má na starosti zabúdanie (zjednodušene povedaníé 🙂 ) a zacína posobit s prichádzajúcou novou érou vodnára 🙂 .
Páči sa miPáči sa mi
velmi zaujimave,mam s tym istym problemy aj ja,posledny polrok obzvlast,mala(a mozno stale trochu mam)z toho strach,zabudam nato co som komu prednedavnom povedala,situacie ktore sa stali a ked mi to niekto pripomenie spomeniem si na ne az o niekolko dni neskor a matne,to ze uprosred vety sa zastavim,to sa mi stava dlho,neviem skratka prist nato slovo,casto sa mi aj stava ze potom nad tym slovom rozmyslam ze ake je zvlastne,nejaka zvlastna kombinacia slabik,ci je to ozaj to slovo naco myslim.a poslednom case zacinam zit realitou,to je to co citim ako skutocne.by ma zaujimalo ci sa moze jednat o to o com je clanok,ci nahodou predsa len nie je so mnou nieco v poriadku
Páči sa miPáči sa mi
objavil som jedno zaujimavé pdf-ko tak som ho upol pre vás
http://rapidshare.com/files/313589410/Trungpa_pozornost.pdf.html
http://www.upnito.sk/subor/12cb181e8afe2db3ab6f4324a0bd6c73.html
Páči sa miPáči sa mi
Paradny clanok, paradaaaaa
Páči sa miPáči sa mi
Pred pár dňami som si prečítala tento článok a povedala som si, že asi nepostupujem vyššie, lebo, síce mám už dlhšiu dobu problém s časom ( miestami neviem, či to čo práve pržívam je ozajstné, bolo to už, alebo sú to len moje predstavy 🙂 ), ale bola som si dosť istá tým, že s výpadkami slov a nedokončenými vetami problém nemám…viem skôr o tom,že za ľudí vety dokončujem, ked si nevedia spomenúť, alebo to pre istotu poviem celé za nich 😀
Ale dnes ma môj manžel trochu prekvapil, ked mi povedal : “Ty si už 10 rokov sklerotička, dakedy nevieš, čo bolo pred hodinou, nie ešte pred rokom. ” 😀 😀
Tak som zostala v šoku…ja si nepamätám ani to, že si nepamätám!!!…no hrôza 😕
Tiež, mi to mohol povedať už skôr…aspoň by som si začala viesť denník, alebo čo… 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Prečo by si nemala postupovať vyššie? Len kôli tomu že si lepšie pamätáš ako mi ostatný? To sa skôr raduj 🙂 Nemusíš mať takéto príznaky, aby si vzostupovala 🙂 je ich asi milión….a u každého je to iné
Páči sa miPáči sa mi
Vdaka za povzbudenie 😀
Páči sa miPáči sa mi
kasny clanok, helar klobuk dole…ta posledna pasaz ma celkom dostala…
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar,
Som velmi rad, ze som objavil tuto stranku, ktora suvisi s ezoterikou a duchovnym rozvojom. Mam zo seba zmiesane pocity, citim sa ako keby som mal ist na psychiatriu, ale pritom mam pocit ,ze moj zdravy rozum stale funguje 😀 neviem preco sa to takto deje. Pravidelne chodim spavat o 2-3 rano a skor nemozem! Rodicia mi za to nadavaju, preco sa neprinutim ist spat o 10, aby som dodrzoval spravnu zivotospravu, ale ja proste nemozem 😀 ani neviem preco! pride noc a ja sa citim ako oslobodeny ,lebo cez den sa citim ako v matrixe a v nejakej iluzii, je to vsetko dost cudne.
Stale chodim na internet, porovnavam a zvazujem, co je konspiracia a co nie je a snazim sa prist na to, ci krestanstvo bolo dobry umysel alebo je to len manipulacia ludi a “pokrivenie” skutocnej pravdy, ktoru nam cesta Svetla ponuka.
Páči sa miPáči sa mi
Každé náboženstvo vznikalo ako nový pohľad na veci okolo, ako múdra myšlienka. Ale len čo sa okolo tejto myšlienky vytvorila organizácia ľudí, ktorí museli iným interpretovať túto myšlienku (pretože mali záujem na tom, aby si ju všetci vykladali jednotne – a to podľa ich predstavy), prestala byť dôležitá myšlienka a dôležitá sa stala jej interpretácia… 😦 To je choroba každého vierovyznania. Ak mi nedovoľuje byť sám sebou a zo svojho pohľadu skúmať vec, tak nie je o veci, ale o vplyve.
Páči sa miPáči sa mi
Krasne si to vysvetlila, dakujem 🙂 Co sa tyka toho mojho cudneho spravania, je to v poriadku? Lebo dost to ma vplyv na moju kazdodennu cinnost a nemozem sa na nic sustredit a moja praca je potom o nicom a nic nie je dotiahnute do konca 😦
Chcel by som sa ta este spytat, co si myslis o UFO, ktoreho je plne youtube, su videa na vselijakych mysterioznych strankach, ze su sivi ufoni, ktori nas tu chcu ovladat a dobri, ktori chcu pomahat, a ze NASA spolupracuje s illuminatmi a pod.? A tiez co si myslis o Chemtrails – HAARP? Cital som dost clankov na roznych nezavislych dennikoch, ze potlacuje vyvoj ludstva a tie hrozive zemetrasenia (Haiti), Tsunami, silne mrazy, vichrice, tajfuny a ja neviem co, ze je to vsetko vyvolavane umelo v prospech tych najbohatsich v USA. Investovali do toho velke miliardy, aj do vyskumu a zneuzili Chemtrails na ovladanie pocasia a zasahovanie do ionosfery. Jeho vynalezca Nikola Tesla mal s tym uplne ine plany, len chamtivost a tuzba po moci bola vzdy silnejsia. Pri urcitych vysokych frekvenciach vyvolava tento pristroj v ludoch pocit strachu a depresie. Je viac miest, kde su tieto pristroje rozmiestnene, napr. na Aljaske. Ako sa da voci tomuto branit? Asi to vplyva na citlivych ludi hlavne.
Fakt neviem, ci ja som uz sfanatizovany a ze toto co ti tu pisem, su bludy, aby tomu ludia verili a nestarali sa o samych seba, aby ovladal ludi strach alebo to moze byt pravda. Snazim sa zvazovat informacie, ktore sa ku mne dostanu, len dnes clovek tazko niecomu veri, kedze vladne korupcia a zavadzajuce informacie.
Snad som prilis neotravoval 🙂
Dakujem
Páči sa miPáči sa mi