Prečo je dôležité byť bezchybný so svojím slovom?

Po večeroch si teraz spracovávam Sáncheza, kde je celé toltécke učenie pekne zaškatuľkované a tým pádom prehľadnejšie ako keď čítate Castanedu. No a včera som si písala tonal a nagual a prvý kruh sily a také veci… a napadlo ma, že teraz už vlastne chápem, prečo je prvá ruizovská dohoda  “buď bezchybný so svojím slovom – vyjadruj sa s integritou, hovor len to, čo myslíš, neobracaj svoje slovo ani proti sebe, ani na ohováranie iných, požívaj svoje slová v zmysle pravdy a lásky” dôležitá.

Je to tým, že náš vnútorný monológ (teda to, čo si v duchu hovoríme o sebe a svete naokolo) určuje spôsob, ako vnímame svet. Ak realita je ako taká obrovská sieťovka z energetických vlákien, tak naša pozornosť z týchto vlákien vyberá, ktoré vlákno a ktorý uzol budeme vnímať a ako ich budeme interpretovať, teda aký význam im prisúdime. (Články sú naplánované na marec.) Keď takto povyberá, zostaví z vybraného pred našimi fyzickými zmyslami istý obraz sveta, s ktorým odteraz budeme fungovať. Aby sme vedeli, čo to vlastne vnímame a ako tomu máme rozumieť, používa náš vnútorný monológ, ktorý nám všetko sústavne komentuje.

Tento vnútorný monológ udržiava funkčným ten svet, ku ktorému bol “vytvorený”. No a vnútorný monológ sú slová.

Tak ma napadlo, že ak chceme zmeniť svet z toho, v ktorom teraz žijeme, na nejaký lepší, mohli by sme použiť vnútorný monológ na to, aby sme zmenili svoje vnímanie.

A tu nasadzuje Ruizova “bezchybnosť slovom”. Ak začneme veľmi vedome narábať s naším slovom, získavame kontrolu nad tým, ako interpretujeme svet naokolo. Bezchybné narábanie slovom nám pomáha odhaliť tie oblasti, kde robíme neodôvodnené predpoklady, a dáva nám možnosť nahradiť ich odôvodnenejšími predpokladmi 😛 . A tie potom budeme búrať v druhej Ruizovej dohode – “nerob predpoklady”. 🙂