Toltéctvo nie je intelektuálne cvičenie

[Carlos Castaneda] zdôrazňuje, že relatívnosť vnímania a následná existencia alternatívnych realít nie sú len filozofické špekulácie alebo prázdne intelektuálne cvičenia. V skutočnosti ide o konkrétne aplikácie jednotlivca na úrovni vnímania a zažitej skúsenosti. — Victor Sánchez

Spomínam si, keď som Castanedu brala len ako rozprávku pre dospelých alebo práve to “intelektuálne cvičenie”. Čítala som ho neporiadne a v podstate som nerobila nič z toho, čo popisoval. A tak som aj zostala uzavretá v svete “čo keby”.

Ďalej som sa pohla až vďaka snívaniu, ktoré je u mňa celkom prirodzený proces. Robila som ho pred Castanedom a len som si neuvedomovala, čo to vlastne robím. Až keď som sa dostala ku Castanedovej Art of Dreaming, kde bolo snívanie lepšie popísané, začala som vidieť paralely medzi mojimi zážitkami a jeho – a odrazu sa ilúzia “rozprávky pre dospelých” začala rúcať… Ale ešte stále som ju nebrala až tak vážne. Chcelo to najprv nejaké roky pokusov a omyov, než sa z teoretika stal nadšený pragmatik, ktorý začal okamžite skúšať všetko, čo v Castanedovi stojí… a mnohé veci z toho fungovali! (Na tie druhé som asi nemala dosť trpezlivosti alebo energie. 😕 )