Svet dona Juana: kruhy sily, opis sveta a ego

Schopnosť preberať emanácie a vyberať tie, ktoré súhlasia s opisom sveta, ktorý zdieľame so zvyškom ľudstva, sa nazýva “prvý kruh sily”. Tento kruh pomocou vnútorného monológu natláčame na všetky veci v našom okolí a premietame na ne náš popis reality. Výsledkom je naše vnímanie sveta, ako ho zažívame.

Okrem toho je kruh sily každého jedného z nás prepojený s kruhmi sily iných ľudí (cez zdieľanú interpretáciu sveta), takže svet, ako ho poznáme, je vlastne kolektívnym dielom všetkých zúčastnených. Preto vlastne predmety nášho sveta vnímame viac-menej podobne ako ostatní ľudia.

Súčasne však existuje aj druhý kruh sily, ktorý nám umožňuje vnímať veci mimo nášho obvyklého popisu sveta. Tento kruh sily používajú bosoráci na to, aby si poskladali vnímanie iných svetov. Hoci všetci máme tento druhý kruh, funguje len vtedy, keď sme vypli prvý kruh – čo sa bežným ľuďom stáva zriedkavo.

Jeden zo spôsobov, ako vypnúť tento prvý kruh sily, je robenie vecí neobvyklých pre naše každodenné vnímanie – to, čomu sa hovorí ne-robenie.

Ne-robenie

Bežná realita nás stále zvádza konať obvyklým spôsobom, reagovať na podnety prichádzajúce zvonka tak, ako na ne reagujeme obvykle. To značí, že celé naše konanie sa deje na základe nášho obvyklého opisu sveta a slúži súčasne na jeho posilnenie. Tomuto konaniu sa vraví “robenie” a je to systém prepojenia podmienok a našej reakcie na ne, ktorý je samodržný.

Hocijaké konanie, ktoré nie je v súlade s naším popisom sveta, sa nazýva “ne-robenie”. Ne-robenie prerušuje tok nášho popisu sveta a tým otvára dvere do nagualu, do nepoznaného. Nepoznané na úrovni sveta je tá spomínaná “samostatná realita”, nepoznané na úrovni jednotlivca je “dvojník” alebo “vedomie druhého ja”.

Ak praktizujeme ne-robenie z nášho bežného vedomia, dostávame záblesky ľavej strany. Ak ho praktizujeme systematicky, vytvárame tým premostenie medzi oboma stranami a postupne dokážeme integrovať obe súčasti do toho, čomu sa hovorí “úplné ja”.

Ego ako súčasť opisu sveta

Všetko, o čom hovoríme, keď používame slovíčko “ja”, je súčasť opisu sveta, ktorý sme sa naučili. Toto poznanie je mimoriadne dôležité, ak si uvedomíme, že časť z opisu sveta, ktorá nás fixuje na istú bytosť a isté správanie, možno jednoducho vysadiť, umlčať a tým sa nám otvoria neobmedzené možnosti… pretože každé ne-robenie, ktoré preruší tok opisu sveta, pre nás predstavuje bránu k inej realite.

Keď pomocou ne-robenia na osobnej úrovni prerušíme tok opisu sveta, oslobodzujeme sa od klapiek, ktoré nám na oči založilo ego v snahe presvedčiť nás, že ono predstavuje tú jedinú realitu. Vtedy dokážeme rozoznať našu skutočnú podobu ako energetické pole, plynulé a voľné. Od tohto okamihu sa môžeme znovudefinovať podľa svojich vlastných prianí, aby sme sa dokázali prispôsobiť novým situáciám, do ktorých sa každým okamihom dostávame.

Článok je súčasťou projektu toltéckeho rastu