Ego alebo pole energie?

Pre celé bosoráctvo a toltécky pohľad na svet je dôležité, ako sa vnímame – či sa vidíme ako jedinec s pevnými hranicami, ktorý je oddelený od zvyšku sveta a síce v ňom koná, ale často musí bojovať s jeho nepriateľstvom a nepriazňou, alebo sa vnímame ako energia dočasne vytvárajúca istú fyzickú reprezentáciu. Teda či je naše “ja” viazané na fyzické telo s jeho postojmi, predpokladmi, interpretáciami, nádejami a zážitkami,  alebo na našu energiu.

Pre dona Juana svet nepozostával z objektov, ale z polí energie. Toto poznanie je východiskom i cieľom cesty každého bojovníka. Predstava sveta ako súhrnu energetických polí je kľúčová myšlienka toltéckeho učenia.

Don Juan hovoril, že svet predstáv alebo myšlienok má len malý vplyv na životy ľudí. Oveľa väčší vplyv na náš život má naša energia alebo osobná sila – tá určuje, čo je pre nás možné a čo nie.

Človek je len suma jeho osobnej sily. — Don Juan

Energia obyčajného človeka sa spotrebúva v rutinných aktivitách každodenného života. Tým pádom sa všetka naša energia usmerňuje do oblasti poznaného a nezostáva nič na skúmanie nepoznaného. Preto sa obyčajný človek nevie dosť dobre zmeniť a vniesť do svojho života situácie mimo “normálu”.

Bojovník sa na všetko pozerá očami energie. Všetko, čo robí, berie ako energetickú výmenu. To, čo robí, energiu buď spotrebúva alebo šetrí – a tak cez svoje konanie dokáže vlastnú energiu oslabiť alebo upevniť. Optimálnemu použitiu energie sa hovorí bezchybnosť.

Ak prestaneme sami seba vnímať ako ego a miesto toho akceptujeme, že sme polia energie, potom musíme nielen zmeniť náš pohľad na realitu, ale zmení sa aj naše správanie. Ako ego cítime nutkanie obhajovať a utvrdzovať obrovské množstvo rôznych ťahov; ako polia energie obraciame pozornosť na to, ako používame túto energiu a či narastá alebo sa znižuje. Preto sa naše skutky zameriavajú na vhodné nasadenie energie – na bezchybnosť, známu aj ako pečať bojovníka.

Táto pasáž ma dostala o celú konskú dĺžku ďalej… Niekedy sa až čudujem, prečo som na ňu musela čakať až doteraz! Ale je možné, že som si musela prejsť nejakými inými vecami/štádiami, aby som ju bola schopná pochopiť… “Ako polia energie obraciame pozornosť na to, ako používame našu energiu a či narastá alebo sa znižuje.” Keď som to čítala, zakliklo u mňa niečo – nie na mentálnej úrovni, ale na úrovni vôle… Už som spomínala, že fungujem prevažne cez tieto dve roviny: niečo si uvedomím (mentálna úroveň) a o zvyšok sa postará telo samotné bez mojej vedomej súčinnosti (vôľová úroveň). No a aby som z toho nevynechávala tú emocionálnu úroveň 😛 (to je malý podryp pre Boobak 😉 ), tak keď som to čítala, 1. vzalo ma to ako úžasný vhľad, 2. pochopila som, kde mrhám svojou energiou a 3. hneď na druhý deň telo začalo zbiehať program “pridá mi to energiu alebo ju uberie?” A keď došlo na to, že “uberie”, jednoducho sa rozhodlo nereagovať… Po 50+ rokoch netrpezlivosti, zúrenia, rozčuľovania sa, prežívania všetkého sa odrazu dostavil program “aký typ energetickej výmeny?” a nastolil vo mne kľud… Zo dňa na deň… Ale je možné, že som si tých 50+ rokov emocionálnych vývrtiek musela odžiť, aby som bola schopná pochopiť túto jedinú vetu! 🙂

Nemôžem povedať, že moja energia po tomto prevracáku nejako skokovo vzrástla, ako keď robím intenzívne žam žung, ale rozhodne som ňou prestala plýtvať. Len čo niečo dekódujem ako “negatívna energetická výmena”, prechádzam do režimu nestranného pozorovateľa a sústreďujem sa na robenie, nie na komentovanie. 😛 Odrazu ma prestal vytáčať aj Alzheimer… Sánchez, ručičkulíbám! 😀

Zakaždým, keď ego nedostane sebapotvrdenie od externej reality, začne vážne spochybňovať seba samé a cíti sa ohrozené. Preto sa snaží prostriedkami, ktoré mu poskytuje naša osobná história, manipulovať realitu a ľudí okolo seba tak, aby potvrdili, že existuje. Pretože tuší, že nemá nijakú substanciu, sústavne vyhľadáva potvrdenie od iných ľudských bytostí – najčastejšie s podobným zameraním – ktoré potvrdia, že ego existuje a že je skutočnou osobou. Len takto sa ego dokáže ubezpečiť, že existuje, hoci hlboko vnútri tuší, že v skutočnosti je to len zhluk ničoho.

Ak však konáme z poznania, že sme polia energie, k ničomu podobnému nedochádza. Pri každej situácii miesto toho, aby sme sa venovali výbuchom hnevu, strachu či frustrácie, ktoré spotrebovávajú nesmierne množstvá energie, začíname rozmýšľať o tom, čo daná situácia pre nás energeticky znamená, či nás oslabí alebo posilní – a vyberáme spôsob reakcie, ktorý nás posilňuje.

Článok je súčasťou projektu toltéckeho rastu