Prebrať za seba plnú zodpovednosť – základné tézy NLP

K NLP (neurolingvistickému programovaniu) som sa dostala doslova ako slepá kura k zrnu. Majiteľ našej firmy nebol celkom hepi z toho, ako sme sa nevedeli vyhrabať z červených čísel. Uvedomoval si, že príčiny môžu byť rôzne: buď zle odhadli správanie pre nich neznámeho trhu (na čo sme ich upozorňovali ešte pred založením firmy) alebo si do pozície manažmentu obsadil neschopákov. Tak sa rozhodol zistiť, ktorá verzia je tá správna. Naskytla sa možnosť poslať ma na firmený NLP-seminár. Vyslal tam aj svojho externého podnikového poradcu a lektorovi prikázal, aby z nás dvoch urobil pracovnú dvojicu. A tak kým ja som sa učila NLP, poradca ma skúmal. (Samozrejme, keďže som osoba od prírody naivná, netušila som ani fň. 😕 )

Neviem, či to poznáte – sú semináre, kde dostanete spústu materiálov, skriptá a cvičenia a keď odchádzate, síce ste sa veľa dozvedeli, ale v každodennom živote sa aj naďalej správate ako divá sviňa – rozrýpete všetko, na čo dosiahnete… 😦 A potom sú aj semináre, kde nedostanete ani papierik (okrem záverečného certifikátu), čudujete sa, ako to niekedy budete reprodukovať, ale keď za sebou zatvoríte dvere učebne, váš život sa poberie celkom novými koľajami… Odrazu svet vidíte v celkom inom svetle.

No, našťastie môj seminár NLP patril k tým druhým, aj keď som si ho veľmi neužila, pretože som sa večne našla zatiahnutá do nejakej podnikateľskej debaty so svojím sparingpartnerom a miesto nácviku sme riešili problémy trhu, produktu a manažmentu rôznych mne neznámych firiem… 😛 (Ja som fakt niekedy trúbeľo, že mi to nedošlo!)

A tak som NLP zručnosti vyberala na túto stránku len bodovo, keď som si na niektorú spomenula. Pred pár dňami som sa však potkla o knižku, čo som si kúpila v roku raz-dva od Waltera Lübecka o Spirituálnom NLP. A tak idem vycucávať a komentovať (to mi ide najlepšie) 🙂 :

NLP (neurolingvistické programovanie) je  podľa definície Waltera Lübecka systematické, cielené používanie ľudských schopností ako spomínanie, zabúdanie, vyhodnocovanie informácií a ich zobrazovanie, vnímanie a reagovanie spôsobom, ktorý vedie k pocitu vnútornej vyrovnanosti a spokojnosti.

Podľa mňa je to technika, ako toho druhého vnímať bez vlastných filtrov predsudkov a očakávaní a ako v ňom vidieť nie to nepochopiteľné až odporné, ale jeho potenciály. A než vznikne ďalšia otázka: pod potenciálmi chápem to, čoho je človek schopný, ale z nejakého dôvodu to neprodukuje (najčastejšie sú na vine obmedzujúce presvedčenia alebo nesprávne filtre na jeho strane).

(Ale aj tak najväčšia zábava z celého NLP bolo, keď sme hypnotizovali. Človek je neuveriteľne krehká nádoba.)

Základné tézy NLP

NLP sa opiera o niekoľko základných téz (a ako pozerám literatúru, nejako ich pribúda 😛 ).

1. V každom okamihu kontaktu s prostredím komunikujeme
2. Zmyslom tvojej komunikácie je reakcia, ktorá sa ti vracia
3. Ľudia reagujú na svoj mentálny obraz skutočnosti, nie na skutočnosť samotnú
4.  Telo, duch a duša sú spojené nádoby a zmena jedného ovplyvňuje procesy v tom druhom
5. Každý koná v danom okamihu najlepšie, ako práve dokáže
6. Za každým problematickým správaním sa skrýva dobrý úmysel
7. Každé správanie je v nejakej súvislosti cenné a užitočné
8. Každý má už všetko, čo potrebuje, aby mohol zvládnuť svoju životnú situáciu – len to musí začať používať vhodným spôsobom
9. Každý dokáže dosiahnuť všetko – jemu prirodzeným spôsobom
10. Neexistuje neúspech; sú len výsledky
11. V menších dávkach chutia problémy lepšie
12. Človek s najvyššou flexibilitou ovplyvňuje svoje sociálne prostredie
13. Čím viac možností voľby máme, tým spokojnejší život máme
14. Nešťastní a nemocní ľudia nie sú “pokazení” – využívajú to, čo majú, ale spôsobom, ktorý nenapĺňa ich potreby

Doplnkové tézy spirituálneho NLP Waltera Lübecka

1. Čím viac vnímaš, tým väčší úžitok ti to môže priniesť
2. Čím viac miluješ, tým mocnejší si
3. Čím viac zodpovednosti preberáš za to, čo sa ťa týka, tým slobodnejším sa stávaš
4. Čím citovo zaangažovanejší si na zmene spôsobu života, tým rýchlejšie a lepšie ju zvládneš
5. Skutočne úspešný si len vtedy, ak si šťastný a toto šťastie šíriš
6. Keď chceš riešiť konflikty, nájdi spoločné nadradené ciele všetkých účastníkov konfliktu a pomôž im ich dosiahnuť za vzájomnej podpory
7. Uzdravenie a vývoj sú dve slová pre ten istý proces
8. Nemoc je pocit oddelenosti; vytvorenie jednoty vedie k uzdraveniu
9. Každý človek je tvorený mnohými čiastkovými “ja” a čím viac z nich dostane v jeho živote priestor, tým spokojnejším a celistvejším sa človek stane
10. Kto sa učí a učí iných, žije
11. Ak používame svoju flexibilitu, schopnosť milovať, rast vedomia a sebazodpovednosť vo vzťahu k celému ekosystému, pozdvihujeme tým nielen sena, ale aj celý ekosystém
12. Skúsenosť, ktorú považujeme za uzavretú, sa v hlave ukladá spolu so súvisiacimi informáciami ako model pre budúce situácie

Lübeckove spirituálne tézy NLP beriem s istou rezervou, pretože poznám “vedné disciplíny”, z ktorých ich prebral, a každá z nich je súvislá skladačka poznania, z ktorej je tu vypichnutá len jedna jej časť. Ale nevadí; pokúsim sa postupne zamyslieť nad všetkými tézami, teda aj tými Lübeckovými. (Ale nesľubujem veľký úspech. 🙂 )

Dnes: Nemožno ne-komunikovať

Nemôžeme ne-komunikovať. Nech robíme, čo robíme, našimi zmyslami prechádzajú informácie z okolia do nášho vnútra a informácie z nášho vnútra zas prechádzajú navonok. Komunikácia totiž nie sú len slová – je to aj náš postoj, pohľad, tón hlasu, ale aj nereagovanie, mlčanie či dĺžka páuz, ktoré robíme. Podvedome registrujeme všetky tieto signály a interpretujeme si ich.

Dokonca aj naše rozhodnutie nekomunikovať je svojím spôsobom komunikácia – dávame tým okoliu najavo, že nestojíme o jeho prítomnosť a názory, že ich v danej chvíli neprijímame. Navonok sa to prejavuje napríklad tým, že začíname zatvárať všetky vstupno-výstupné kanály: privierame, odvraciame alebo dokonca zatvárame oči, sťahujeme obočie (tým držíme svalstvo očí uzavreté), zatvárame ústa (niekedy dokonca tak pevne zovrieme pery, že z úst zostane len tenká čiaročka), odvraciame tvár.

Tieto gestá/mimika môžu naznačovať viac vecí: jednak že potrebujeme niečo v svojom vnútre spracovať skôr, než budeme komunikovať ďalej, že s niečím nesúhlasíme alebo to priamo odmietame, že sa nás niečo dotklo a práve sme sa preladili do stavu “stiahol rolety”. 🙂

Nech však urobíme čokoľvek, svetu naokolo komunikujeme, ako sa vnútorne cítime, ako vidíme toho druhého a nakoľko príjemný spolublížny v danom okamihu mienime byť.

No a potom je tu ešte slovná komunikácia. A základom hovorenej komunikácie je, že vzniká len vtedy, keď na tom druhom potrebujeme niečo dosiahnuť: potrebujeme ho informovať, chceme, aby niečo urobil, alebo ho jednoducho pozývame na prechádzku naším vnútorným svetom. Teda len čo nám niečo stojí za to, aby sme o tom hovorili, je za tým nejaký náš vnútorný záujem.

To platí aj o prípadoch, keď niekto zbadá ružu a vykríkne: “Aká krásna ruža!” Práve sa tým dožaduje od sveta potvrdenia, že je to tak, že má právo cítiť to, čo cíti. Je to apel na ostatných, aby sa na okamih naladili na jeho nôtu a potvrdili mu, že skutočne existuje. V podstate je to o zaujímaní postoja a delení sveta podľa toho, ako na daný postoj zareaguje.

Ale komunikácia niekedy nie je bezproblémová a prvoplánová.

O tom, čo vyvoláva problémy v komunikácii, som už písala tu, tu, tu a tu. Lilah má k tomu tiež pekný článok. Je o výbere slov a tom, akým spôsobom cez našu reč zhmotňujeme svet, v ktorom potom žijeme. Tu je pár citátov Miguela Ruiza k téme sily slova (a tým pádom aj našej zodpovednosti za tie slová, čo púšťame do sveta):

Slovo je čistá mágia. Sila nášho slova prichádza priamo od Boha a je riadená silou, ktorej sa vraví viera. Všetko v našej virtuálnej realite je výtvorom slova. Používame slová na vytvorenie nášho príbehu i na prisúdenie zmyslu všetkému, čo zažívame.

Keď sa snažíme opísať pravdu slovami, skresľujeme ju a už to nie je pravda – je to náš príbeh. Ten príbeh môže byť pravdivý pre nás, ale to ešte neznamená, že je pravdivý pre hocikoho iného.

Tvoje slovo je tvoja moc, pomocou ktorej tvoríš. Tvoje slovo je dar priamo od Boha. Cez slovo zhmotňuješ svoj úmysel, a to nezávisle od toho, akým jazykom hovoríš. Tvoje sny, tvoje pocity a to, čo skutočne si, to všetko sa všetko zhmotňuje prostredníctvom slova.

Tvoja moc je taká veľká, že v čokoľvek uveríš, to nastane. Si taký, aký si, pretože to je to, čo o sebe veríš. Celá tvoja realita – všetko, v čo veríš – je tvoj vlastný výtvor.

Keď hovoríš s integritou a vravíš presne to, čo máš v úmysle, si bezchybný so svojím slovom; cítiš sa dobre, šťastný a v mieri so svetom.

A teraz k tej prvoplánovosti: naše slová sú pláštik pre náš úmysel. Lujan Matus tomu hovorí: “Úmysel je hmotný a cestuje na chrbte našich slov.” Ale to ešte neznamená, že pláštik slov dokonale odzrkadľuje náš úmysel. Často je to skôr naopak a pláštik použijeme skutočne ako plášť – aby niečo skryl.

O tom však až nabudúce, keď sa pozrieme na to, že významom našej komunikácia je reakcia, ktorú dostávame.