Ďalšie z cvičení Victora Sáncheza podľa Castaneovho popisu učenia dona Juana. Toto cvičenie je určené nie na šetrenie našou energiou, ale na jej zvyšovanie. Sánchez doplnil Castanedovu techniku praxou domorodých mexických kmeňov, s ktorými má rozsiahle skúsenosti, a tak dostala konkrétnejšiu podobu. Samozrejme, pri čítaní som hneď objavila jednu dosť podstatnú nekongruenciu (
vraj je vhodné pre východ slnka i pre západ slnka, ale popisuje sa len technika pre východ slnka 😕 ), takže časť zostane na našej intuícii a improvizácii, takže nakoniec ešte aj precítime “spoluautorstvo” tejto techniky… 😛
Aby táto technika zabrala, potrebujeme mať už istú úroveň vlastnej energie a potrebujeme si vedieť zvoliť ten správny okamih na spojenie sa so Slnkom.
Pre dona Juana mal okamih, keď deň prechádza do noci, z hľadiska energie nesmierny význam. Je to najvhodnejšia doba, kedy sa dá zachytiť energia zo Slnka do vlastnej energie. Technika funguje rovnako dobre pri úsvite i za súmraku, ale najlepšie vtedy, kedy je to pre nás prirodzenejšie. (No, u mňa je úsvit niečo tak nepravdepodobné, že to som doteraz asi zakaždým zaspala… 😆 )
Sánchez uvádza tento postup:
- Začíname postojačky. Ak cvičíme zrána, začíname ešte za tmy; ak večer, začíname tesne pred súmrakom. Nájdeme si širokú voľnú krajinu a miesto, odkiaľ vidíme priamo na Slnko. Uprieme uvoľnený a sústredený pohľad na slnko. Ramená máme spustené voľne popri bokoch, dlaňami obrátené k slnku. Dýchame zhlboka a vedome.
- V okamihu, kedy začína slnko vychádzať, začneme zľahka klusať na mieste, pričom vedome prispôsobíme dýchanie zvýšenému pohybu tela. Ako Slnko stúpa, stúpa aj intenzita nášho klusania i dýchania.
- Postupne zdvíhame paže s dlaňami obrátenými k slnku a sústreďujeme sa na pocit tepla. Ako Slnko stúpa, náš pohyb sa zrýchľuje. Keď je Slnko už celkom nad horizontom, naše paže by mali byť narovnané a zdvihnuté a dlane celkom otočené k Slnku. Naše nohy by sa v tomto okamihu mali pohybovať tak rýchlo, ako vieme, a kolená by sme mali dvíhať tak vysoko, ako to dokážeme.
- Cvičenie končí vtedy, keď dostaneme od tela “signál” – máme pocit vnútorného výbuchu, očisty, vyčerpania, horúčavy bez bolesti, extázy a pod.
- Zastaneme a zotrváme na mieste, až kým sa dýchanie a životné funkcie nevrátia do normálu.
V tejto technike vytvárame sprepojenie medzi naším energetickým poľom (telom) a Slnkom.
No a ja mám svoju vlastnú formu, ako “chytám” energiu zo Slnka. Obvykle si sadnem do záhrady na lavičku :-P, uvoľním sa a obe dlane natočím priamo na slnko. A potom preciťujem, ako energia “putuje” telom.
Ale keby som chcela byť “superechtovná”, tak by som povedala, že žamžungové “odrážanie lopty” je presne to cvičenie, ktoré by sa dalo kombinovať s chytaním energie zo Slnka. Dlane sa tam totiž natáčajú od hlavy a tým by mohli zachytávať energiu Slnka… 🙂
| Článok je súčasťou projektu toltéckeho rastu |  |
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ja energiu zo slnka beriem podla jedneho navodu / uz si nepamatam kde som to vycitala/ a to tak ze som sa postavim proti slnku zdvihnem ruky hore dlanami smerom k slnku. Sustredene sa pozeram do slnka a precitujem ako jeho ziara cez ruky prechadza do celeho tela. Ked mam pocit ze staci otocim sa 5x okolo svojej osi so zdvinutymi rukami na “uzamknutie energie” v tele.
Zaujimave, prave vcera som cvicila na zahrade v podvecer tai chi a po docviceni ma to samo nasmerovalo na “odber energie” zo slnka ale inym sposobom. Len som tak uvolnene stala po cviceni s rukami spustenymi vedla tela a nechala som sa “omyvat” slnecnou ziarou . Bol to nadherny pocit. Uplne akoby som bola v slnecnom kupeli. Dokonca sa mi zdalo ze som videla ako prudi svetelna energia presne ku mne! Bolo to prvy krat co som sa takto dobijala pri sumraku . A tu sa docitam ze rano alebo v podvecer je najvhodnejsi cas.
Diky helar!
Páči sa miPáči sa mi
Ja čerpám energiu dvomi spôsobmi, stojím rozkročmo dlaňami otočenými k slnku a s prižmárenými očami pozerám do slnka a vdychujem jeho energiu. Cítim na dlaniach jeho teplo. Druhý spôsob je taký , že sa pozerám na slnko a vyťahujem jeho energiu zrakom. Je to akoby som si ho zrakom upevnila a potom ťahala k sebe. Jeho žiara sa zváčšuje a zozširuje. Je to lepšie robiť ak je trocha za mrakom, lebo cez ostré slnko sa na neho zle pozerá.. 😛
Páči sa miPáči sa mi
hihi… a poďme pekne nahlas 🙂 nech je vás dobre počuť! 😀
Páči sa miPáči sa mi