Čo robíte, keď nič nerobíte? Ak odpoviete “nič”, prešli ste testom logiky – a pohoreli v teste neurológie.
Keď ľudia robia rôzne úlohy – zratúvajú čísla, porovnávajú tvary, rozpoznávajú tváre -, aktivujú sa rôzne oblasti ich mozgu. Scany mozgu ukazujú, ako sa niektoré časti mozgu na snímke “rozsvietia”. A kým sa jedny “rozsvietia”, iné “zhasnú”. Táto tmavá sieť je akoby “vypnutá”, keď sme “zapnutí”, a “zapnutá”, keď sme “vypnutí”. Ide o čelné, bočné a stredné časti temporálnych lalokov. Kým “nič nerobíme” (teda napríklad ležíme a čakáme na snímku mozgu), vtedy sú v hektickej činnosti. Len čo príde prvá inštrukcia, činnosť v nich zamrzne. Takže keď nič nerobíme, tak vlastne niečo robíme – ale čo?
Zdá sa, že cestujeme v čase.
Ľudské telo sa pohybuje v čase za jednu sekundu o jednu sekundu. Ľudská myseľ sa môže pohybovať časom hocijakým smerom a hocijakou rýchlosťou. Naša schopnosť predstaviť si, čo budem robiť zajtra, alebo spomenúť si, čo som robil pred rokom, je pomerne mladá evolučná schopnosť, ktorá chýba v zvieracom svete. Máme v mozgu malý stroj na cesty časom. Ak sa v dôsledku choroby alebo nehody alebo vekom tento stroj pokazí, zaviazneme v súčasnosti. Napríklad Alzheimerova nemoc napáda túto tmavú sieť a odsúdi človeka na nekonečne “tu a teraz”, neschopného pamätať si včerajšok alebo predstaviť si zajtrajšok.
Prečo nám dala príroda schopnosť cestovať v čase? Možno preto, aby sme neplýtvali skúsenosťami. Svet je nebezpečné miesto a tak skúseností potrebujeme hodne, aby sme sa ochránili. A niektoré skúsenosti dávajú zmysel až pri spätnom pohľade – pochopíme súvislosti a sme schopní z nich vyvodiť poučenia pre budúcnosť. A naša “cesta v čase” nám túto skúsenosť vie priniesť pred oči vždy, keď ju budeme potrebovať, a prehrávať si ju znova a znova v iných situáciách.
Keď robíme skúsenosti (počúvame, pozorujeme, skúšame), naša tmavá sieť oddychuje. Len čo skúsenosť pominie, sieť sa prebudí a my sa začíname pohybovať krajinou minulých skúseností, aby sme zistili, ako sa z prežitého môžeme poučiť.
Zvieratá sa učia formou pokus-omyl a čím sú chytrejšie, tým menej pokusov potrebujú. Cesty späť v čase nám veľa z pokusov ušetria – ale cesty vpred v čase nás celkom zbavujú potreby skúšať. Sme ako pilot v simulátore, prehrávame si situácie, riešime ich a učíme sa z nich – bez toho, aby sme ich vôbec zažili.
Ale najprekvapivejšie na tmavej sieti nie je to, čo robí, ale ako často to robí. Neurológovia tvrdia, že je to vlastne štandardný stav mozgu – teda že viac času trávime cestovaním v čase ako zotrvávaním v prítomnosti, len si málokedy uvedomujeme, keď to tohto stavu spadneme.
Spracované podľa Daniela Gilberta a Randyho Bucknera
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
zdravim, casto sa mi sniva s mojou uz mrtvou prababkou. zomrela na presne na vsetkych svetych minuleho roku. od vtedy sa mi snou casto sniva. vzdy je taka vytalana ale lezala na posteli, bola usmievava a vyzerala ze je jej dobre. neskor som mala sen v ktorom som ju niesla mrtvu na rukach. ked som uz nevladala tak som ju polozila na zem ale nechcela asom ju pustit. taketo sn mam casto. prosim vies mi povedat co to znamena?
Páči sa miPáči sa mi
Anka,
myslím, že váš mozog postupne spracováva stratu. Potrebujete sa s babkou nejako “rozlúčiť”. Ak to chcete urýchliť, urobte si za ňu nejaký malý rituál so sviečkou. kde budete spomínať na spoločné zážitky a každý ukončíte niečím ako “vraciam ti túto spomienku a ďakujem ti za ňu”.
Ale ten proces, čo prebieha, sa ukončí aj bez toho, aby ste robili nejaké mimoriadne opatrenia.
Páči sa miPáči sa mi
dakujem ale co znamena to ze som ju niesla mrtvu na rukach ??dost ma ten sen zaskocil
Páči sa miPáči sa mi
Anka,
je to potom dokončené v tom “nechcela som ju pustiť”. Je to o neschopnosti zatiaľ ju pustiť a vyrovnať sa so stratou.
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj,
Počula som že v snoch sa da s niekym komunikovať. Je to pravda, nieje to pravda? Neviem, ale dnes sa mi snívalo s jedným veľmi charizmatickým hercom( teraz žije vo Francúzsku čo neni tak ďaleko )… Nejde ani o to že vlastne že sa mi páči… Ale o obsah toho snu… Komunikovala som s ním v Angličtine… Mohlo sa stať to že, by sme “vysielali” na tej istej frekvencii? Ked som sa prebudila bolela ma hlava… Takže to bolo dosť vyčerpavajuce :))…. Hm..? Poviete mi nato názor…
Páči sa miPáči sa mi
Verite na minulý život lebo nato mám potom ešte jeden dotaz…
Páči sa miPáči sa mi
to s tym minulym zivotom je blbost :DD
Páči sa miPáči sa mi
ja nahodou verim na minuly zivot,teda reinkarnaciu,kazdy z nas je na tomto svete priblizne aspon 3-ti krat,niektori aj viac,vynimky aj menej…ved kam by isli vsetky duse?Tak ako v prirode je cyklus a vo vsetkom a vsetko sa opakuje,si myslim,ze ani dusi nie je nekonecno a stale sa tu obmienaju
Páči sa miPáči sa mi
Ahojky.
Velmi casto sa mi stavaju deja-vu,teda aspon myslim,ze su to deja-vu.Napriklad nieco robim,pozriem sa urcitym smerom a v tom mi v hlavou prejde taka myslienka,alebo snimka akoby z minulosti,akoby som to uz zazila.Niekedy sa mi stane,ze tu cinnost nedokoncim ani ale viem co by som presne urobila,len to trva vzdy prilis kratku.Neviete mi poradit akoby som tuto myslienku,alebo snimku mohla drzat v hlave co najdlhsie?Aby pokracovala dalej a netrvala iba par sekund?Rozmyslala som,ze by sa mozno tym smerom dalo naucit vidiet buducnost,ale mozno si len namyslam.A ci by mi niekto nevedel zaroven o deja-vu povedat viac…o tejto casto magie vela neviem.Dakujem.
Páči sa miPáči sa mi
Nieco o deja-vu : ( Ked si chce niekto precitat 😀 )
S termínom déjà vu (v preklade už videné) prišiel ako prvý francúzsky psychológ Émile Boirace. Nie je to však len psychológia, ktorá sa snaží postihnúť podstatu tohto zvláštneho javu. Prežitok podobný neurčitému rozpamätávaniu sa je aj predmetom učení rôznych náboženstiev či ezoterických disciplín.
Tie najčastejšie charakterizujú pocit déjà vu ako spomienku na dávnejší sen alebo dokonca na minulé životy. Racionálnejšie vedecké hypotézy hovoria o možnom „skrate“ medzi krátkodobou a dlhodobou pamäťou.
Ľavá a pravá mozgová hemisféra nemusí byť presne časovo zosynchronizovaná. Pri vnímaní podnetov a triedení informácií pracuje každá nezávisle od tej druhej. Zdanlivá jednota je až výsledkom ich neustálej interakcie.
Niekedy sa môže stať, že informácia pri prenose z jednej hemisféry do druhej chvíľu „mešká.“ Cieľová hemisféra za ten čas stihne spracovať informáciu aj priamo. Keď sa k nej napokon tá istá dostane aj z vedľajšej hemisféry, pri jej dekódovaní nastáva v mozgu uvedomenie zdvojenej informácie a následný pocit, že „toto tu už bolo“.
Páči sa miPáči sa mi