Postoje

Z časopisu Manažér 8, značenie hrubou je moje vlastné: 

“Osho, je důležité mít nějaký postoj k životu?”

“Nejlepší způsob jak se minout se životem je zaujmout k němu nějaký postoj. … Jaký postoj k oceánu může mít jedna z jeho vlnek? Jaký postoj k Zemi, Měsíci, ke Slunci a ke hvězdám může zaujímat stéblo trávy? Postoje jsou naše výmysly, naše předsudky a naše vynálezy.”

Keď som sa prvýkrát stretla s knihou indického filozofa Oshoa, z ktorej pochádza aj tento citát, povedala som si: “To čítať nebudem. To je Ind, bradatý, vlasatý a s “debilkou”. To bude nejaký harikrišna.” Nakoniec zvedavosť zvíťazila. Je skutočne harikrišna? Začala som čítať. Spočiatku nasilu, neskôr s pôžitkom. S mnohými vecami som nesúhlasila, ale mnohé zneli rozumne. A keď som sa dostala k uvedenej pasáži, pokorne som sklonila hlavu. (V skutočnosti som nesklonila hlavu, a už vôbec nie pokorne. V skutočnosti som dostala záchvat smiechu – nad sebou.) Môj vlastný postoj k indickej filozofii mi takmer prekazil jeden zážitok…

A to sa nám stáva denne. Naše postoje sú skutočne naším “výmyslom”, predsudkom – interpretáciou a silným zovšeobecnením našich pozorovaní a skúseností. Interpretácia sama o sebe je výsostne subjektívna. Zovšeobecnenie je nepresné a môže mu takisto predchádzať chybná interpretácia. Napríklad môj bývalý manžel mohol byť fajčiar a večne na mňa hulákal. Dnes môžem voči fajčiarom vystupovať vyslovene agresívne. Nie všetci fajčiari síce hulákajú – ale môj postoj k fajčiarom je už pevný.

Postoje nám uľahčujú orientovať sa v svete práve tým, že sa zakladajú na zovšeobecneniach. Podľa istých znakov usudzujeme na celok. Keď niekomu nabehne na čele žila, praceme sa mu z cesty – nemusíme čakať, až na nás zaútočí. Postoje nás chránia pred nebezpečenstvom. Preto sú užitočné. Postoje však obmedzujú našu otvorenosť pre nové veci a myšlienky. Preto sú kontraproduktívne.

Predstavte si manažéra, ktorý je pevne presvedčený o svojej nadradenosti. Nie je namyslený – v minulosti často zistil, že má ostatným “navrch”. Podriadený k nemu príde s myšlienkou, ktorá sa mu nevidí. Zamietne ju. O mesiac konkurencia presne s tou istou myšlienkou vytlačí jeho podnik z trhu… Postoje môžu viesť k nesprávnym rozhodnutiam.

Čo však robiť, aby nás postoje nestrhli k nesprávnemu hodnoteniu situácie a k nesprávnym rozhodnutiam? Najdôležitejšie je uvedomiť si, že náš rokmi vytvorený obranný systém predsudkov a postojov odráža situáciu z minulosti. Ak sa situácia zmenila, nemusí byť spoľahlivý. A preto sa treba pýtať “zmenila sa situácia”? Je to skutočne tak? Už len to, že si podobnú otázku položíte, vás núti zaobstarať si doplnkové informácie. Spoľahlivosť vášho rozhodnutia rastie s každou doplnkovou informáciou.

A je ešte jedna dôležitá vec, ktorú často nechápu práve manažéri “západného typu”. Uzavreli nás v umelom svete betónu a asfaltu, kde nik iný okrem ľudí nemá šancu, a navraveli nám, že sme koruna tvorstva. Uveriť, že človek je tvor nadradený, je nebezpečný postoj. Už nezostalo miesta pre “vonkajšie okolnosti”, “sily prírody”, pravdepodobnosť. Tieto veci sú v podstate maličké oproti našej schopnosti ich ovládať. Len s komármi sme si ešte neporadili. Tie nás ešte stále hryzú.

A to sú práve tie komáre, ktoré už hrýzli aj dinosaurov.