Ľudia okolo nás a my

Po svete behá spústa ľudí. Časť z nich nám “sedí”, pretože nám pripomínajú nás samých, časť nám “nesedí” – nerozumieme ich motívom, hodnotám a postojom.

Na to, aby sme ich pochopili, potrebujeme si ozrejmiť dve veci: po prvé, či mali v detstve prevahu zážitkov úspechu alebo neúspechu, a po druhé, ktorú polovičku mozgu majú lepšie “zapojenú”.

Dve polovičky = celý mozog 

Poďme na to postupne. Už som písala, že ľudia fungujú s jednou polovičkou mozgu lepšie “zapojenou”, teda že častejšie reagujú touto polovičkou mozgu. Polovičky máme dve – pravú a ľavú. Kým pravá polovička mozgu (“ženská”) zodpovedá za pocity, vzťahy, intuíciu, kreativitu, obraznosť v myslení, spracovávanie mnohých procesov odrazu a myslenie prostredníctvom analógií, ľavá polovička mozgu (“mužská”) zodpovedá za logiku, sekvenčnosť, myslenie “krok po kroku”, vecnosť, dobré verbálne schopnosti, výbornú časovú a priestorovú orientáciu a schopnosť vnášať štruktúru do vecí.

Keď u nás je lepšie zapojená pravá polovička mozgu, vždy sa potkneme o naše emócie alebo emócie tých druhých – preciťujeme veci, máme predtuchy, berieme všetko citovo, v širokej súvislosti a s dopadom na iných ľudí. Jedným slovom, cieľ dosahujeme cez vzťahy, a to aj vtedy, keď ho musíme trochu prispôsobiť, aby nám vzťahy nenarušil.

Keď je u nás lepšie zapojená ľavá polovička mozgu, fakty nás nepustia. Pre naše rozhodovanie je dôležité, ako sa majú veci, nie ako sa majú ľudia. Vieme vymyslieť ten najdokonalejší postup a často nás rozčuľuje, akými všelijakými spôsobmi dokážu naši spolublížni racionálnu a jednoduchú postupnosť domotať. Jedným slovom, uprednostníme výsledok pred vzťahmi.

(Vraj “jedným slovom”… a koľko tých slov tam je! 😛 )

To, ktorú polovičku mozgu budeme mať lepšie “zapojenú”, závisí do veľkej miery od dvoch vecí – od genetickej predispozície a od výchovy počas prvých rokov nášho života. To prvé je genetika a niet na tom čo chápať. To druhé vyzerá nasledovne:

Za čo bola odmena?

Existujú dva druhy rodín. Jedna je presvedčená, že dieťa treba chváliť za výsledky. “To sa ti podarilo pekne!” alebo “To si vymyslel dobre!” vedú dieťa k uvedomeniu, že pochvala prichádza, keď je čo preukázať – buď kvalitný postup práce alebo kvalitný výsledok. Dieťa sa naučí svoju hodnotu odvodzovať od toho, čo dokázalo. Aby bolo pochválené, musí niečo urobiť. Takéto dieťa sa bude v živote orientovať skôr vecne.

Druhý typ rodiny svoje dieťa rozmaznáva – stačí, že je na svete. Nemusí nič robiť. Stačí, keď dobre vyzerá, keď ho iní obdivujú, keď ho majú radi. Vtedy dostáva pochvalu aj od rodičov. A s pochvalou prichádza signál – je jedno, čo robíš, pokiaľ ťa majú radi. Takýto signál vyvolávajú reakcie rodičov ako “Ty si náš najlepší!” alebo “A závideli ti tvoje nové šaty?” Dieťa sa naučí svoju hodnotu odvodzovať od toho, ako naň reaguje jeho okolie. Takéto dieťa sa bude snažiť vychádzať s ľuďmi a v živote sa bude orientovať skôr vzťahovo.

Tak, práve sme si ľudstvo rozdelili do dvoch veľkých skupín – do vzťahovo orientovanej a do vecne orientovanej. Ale aby to nebolo až také jednoduché, zavedieme si do našej typológie ešte jeden uhol pohľadu: ochotu stáť v svetle reflektorov.

Zasa musíme ísť do prvých rokov detstva. Tentokrát sa poďme pozrieť na skúsenosti, aké sme počas týchto prvých rokov nazbierali. Niektoré deti boli silnejšie a priebojnejšie a hlasnejšie a cieľavedomejšie ako iné deti. Do čoho sa pustili, to skončilo úspechom. V nich sa vytvorila skúsenosť “čokoľvek robím, som na tom lepšie ako iní”. Iné deti možno neboli také samostatné a priebojné, ale keď sa dostali do problémov, vždy nasadili šarm a strašne tuho sa posnažili a nejako z toho “vykorčuľovali” – s odretými ušami a pošramotenou sebahodnotou, ale to tí druhí nevideli a oslavovali ich za to, že to zvládli. Tieto deti si vytvorili skúsenosť “čokoľvek nastane, nejako to zvládnem”. Oba typy detí dostávali pochvaly a ovácie a tak si na ne zvykli. Odvtedy chceli, aby ostatní videli ich konečný úspech.

No a potom tu boli deti, ktoré neboli až také oslavované a obdivované. Mali dobrý mozog, ale boli “iné” – a iné deti boli silnejšie alebo šarmantnejšie ako oni a tak sa na nich pochvala nikdy nedostala. Tieto deti si vybudovali vnútornú “hrošiu kožu” s tým, že je jedno, čo iní o  nich hovoria, hlavne keď oni vedia, že urobili veci dobre a správne. Nakoľko ich urobili dobre a správne, o tom rozhodovali dve veci: u jednej skupiny detí to bola skutočnosť, či sú veci urobené v súlade s pravidlami, ako by sa mali robiť, u druhej skupiny detí to bola skutočnosť, či aj ostatní v ich okolí robia veci takým istým spôsobom. Obe tieto skupiny boli životom “bité” a preto sa naučili, že je lepšie nevytŕčať, ale sa pekne zaradiť a robiť, čo sa od nich očakáva.

Štyri základné typy ľudí

Keď si to zhrnieme, dostaneme takéto rozloženie ľudí:

A teraz stručná charakteristika jednotlivých typov:

Vodca stáda je človek s vysokou dynamikou, rozhodný, cieľavedomý, orientovaný na rýchle výsledky (a niekedy mu je jedno, ako sa dosiahnu, ale nie je mu jedno, komu sa pripíšu). Je to typický veliteľ alebo patriarcha – na všetko má svoj nadradený názor a očakáva, že veci sa budú diať podľa jeho predstáv. Má rád okolo seba ľudí, pretože mu pomáhajú dosahovať ciele; nemá však rád ľudí, ktorí žiaria rovnako, ako on. S tými sa bude donekonečna doťahovať, aby zistil, kto je “väčší šéf”.

Ako bosorák chce dosahovať veci, nie špekulovať o nich. Dlhé rituály a dlhé čakanie na výsledok ho dráždia a znechucujú. A už rozhodne nemieni dať kormidlo z ruky – a preto môže mať problém prispôsobovať sa toku energie. Najskôr bude vyžadovať, aby sa energia prispôsobovala jemu a jeho zámerom.

A preto týchto ľudí nájdete v bosoráctve zriedkavo – v bežnom živote totiž majú moc, ktorú všetci tak veľmi hľadáme: majú kontrolu nad situáciou. Svoje veci si vedia vydupať v bežnom živote – nepotrebujú kvôli tomu bosorovať. A navyše ich hodne nebaví špiritizovať o spirituálne 😛 .

Keď takéhoto bosoráka stretnete, ukáže vám, čo sa mu podarilo. V prenesenom zmysle vám predvedie hlavy svojich obetí a dary od vďačných ľudí, ktorým pomohol. Bude z neho vyžarovať sila a nevypovedaná autorita. Je presvedčený, že každú ťažkosť zvládne, a preto vyhľadáva nové a nové “neriešiteľné” situácie, aby si dokázal, že aj na toto má…

Ak náhodou ste v tejto skupine vy, rátajte s problémami na “ceste drakov” – je pravdepodobné, že posledné štádium dosiahnete len vtedy, ak sa po ceste zmenia vaše presvedčenia a postoje. S rekapituláciou sa nebudete musieť veľmi trápiť, vy ju robíte podvedome. Zato však začnite veľmi aktívne pracovať na vymazaní svojho ega a sústreďte sa na najvzdialenejší a najvyšší možný cieľ, ktorý chcete dosiahnuť. Využite svoju schopnosť rozdrobiť ho na menšie kroky a vychutnávajte úspech v každom z nich. A uvedomte si – skutočná moc nespočíva v jednotlivých kúzlach, ale v energii, ktorú dokážete na ich zhmotnenie uvoľniť a potom jej vystúpiť z cesty, aby veci doviedla do konca ona sama.

Improvizátor je človek, ktorý okolo seba potrebuje dav obdivovateľov. Preto ho často nájdete ako vodcu nejakej sekty – a to hodne zábavnej. (Tie menej zábavné zvykne viesť Vodca stáda: slobodomurárov by viedol asi on, kým hipíkov rozhodne Improvizátor.) Improvizátor nerobí plány a nestanovuje ciele, ale nechá život prinášať mu situácie, v týchto situáciách výrazne nasadí a takto dosahuje úspech. Najčastejšie za úspech vďačí svojej intuícii, schopnosti odhadnúť ľudí a povedať v správny čas na správnom mieste tú správnu nejapnosť… Veľa ľudí napríklad vníma Improvizátorov ako nejapných, lebo postupujú štýlom “čo na srdci, to na jazyku”, aj keby to mal byť hneď šelest!

Silnými stránkami Improvizátora sú schopnosť prispôsobiť sa a využívať situáciu. Obvykle volí cestu najmenšieho odporu a najvyššieho úžitku. To značí, že ako bosorák bude vedieť ľahko energiu vycítiť a prispôsobiť sa jej. Na druhej strane, býva vysoko netrpezlivý, takže bude mať tendenciu urobiť opakovať kúzlo desaťkrát, než raz počkať na jeho zhmotnenie, alebo čo je horšie, po dvoch dňoch zmení názor a začne svoje kúzlo korigovať. Táto extrémna pružnosť mu môže byť veľmi na prekážku!

Improvizátor vás bude zabávať, bude vám hovoriť, čo chcete počuť, a niekedy bude aj sám počúvať – ale po hodine rozhovoru môžete zistiť, že kým vy ste mu vyliali celú svoju dušu, o ňom neviete nič osobné. To preto, že za žoviálnou tvárou sa skrýva poranená duša – často je to komplex menejcennosti alebo pocit nevyhovovania, ktorý sa prekrýva zdaním úspešnosti.

Tak, ako Vodca stáda, aj Improvizátor na “ceste drakov” musí začať krotiť a vymazávať svoje ego. To dosiahne najlepšie vtedy, keď ošetrí rany z minulosti, ktoré z neho urobili Improvizátora. Pre Improvizátora je rekapitulácia nesmierne dôležitá, pretože jeho energia je viazaná na emócie z minulých situácií. Ak ju neurobí poctivo, jeho prirodzená premenlivosť mu nedovolí dosiahnuť výraznejšie bosorácke úspechy.

Na druhej strane, Improvizátor sa dokáže ľahko disociovať od situácie a stať sa jej pozorovateľom, preto nebude mať problém spoľahnúť sa na Univerzálnu Energiu a odovzdať jej kontrolu nad situáciami. Jediné, čo na to potrebuje, je raz zažiť, že to funguje – a potom to začne robiť celkom automaticky.

Spoľahlivý býva človek, ktorý má skúsenosť, že v životných situáciách ťahá vždy za ten kratší koniec – a preto sa kŕčovite drží dohôd a sľubov, aby svojmu životu dal aspoň akú-takú štruktúru a vytvoril zdanie bezpečnosti. Je to to “teplé srdce”, ktoré vás vždy vypočuje, pomôže a rozdelí sa o poslednú skyvu chleba. Vyhľadáva ľudí s podobnými hodnotami (lebo tie ho neohrozujú) a s podobnými záujmami (aby spolu bolo o čom hovoriť). Takto okolo seba vytvára skupinu, v ktorej sa cíti dobre, bezpečne a uznávane.

Aj jeho prenasledujú komplexy nevyhovovania a menejcennosti. Preto keď mu nejaký improvizátor vykreslí, akú moc by mohol mať nad svojím životom v budúcnosti, rád sa k nemu pripojí – a už je sekta na obzore! Jeden bude pekne rozprávať, iný bude nadšene počúvať. (Trochu mi to pripomína skupinu okolo Carlosa Castanedu. Keď zomrel, zmizli aj všetci z kruhu jeho úzkych dôverníkov – a telá niektorých sa už našli v púšti.)

Spoľahliví ľudia bývajú prenasledovaní pocitmi zodpovednosti a viny. Ich ego nie je nadrozmerné, ale je stáleprítomné. Ako bosoráci môžu mať obavu ísť po “ceste drakov” dostatočne ďaleko, robiť jednoznačné rozhodnutia a vystaviť sa kritike ostatných. Miesto toho môžu mať tendenciu zakysnúť v bylinkárstve alebo liečení dotykom, prípadne budú predávať kamienky, vykladať karty a robiť horoskopy až do konca svojich dní. Alebo napíšu o bosoráctve knihu – len na to, aby potom napísali knihu o niečom inom a nezískali “punc” bosoráka.

Aj pre Spoľahlivých je rekapitulácia nesmierne dôležitá, ale možno ešte dôležitejšie je očistenie čakier od nánosov minulosti. Pravdepodobne na to budú potrebovať pomoc zvonku; to, čo Improvizátor zvládne sám extrémnym nasadením, nedokáže zvládnuť Spoľahlivý usilovnosťou a drobnými krokmi. Najväčší zisk z “cesty drakov” im prinesie jej prvá časť – zbavenie sa emócií a fungovanie na čisto mentálnej úrovni.

Napriek tomu majú výdrž a odhodlanie dokráčať až do konca. Ak sa im to podarí, ich intuícia a cit pre energiu (mimochodom, majú na energiu najvyššiu prirodzenú citlivosť spomedzi všetkých typov) automaticky povedú k tomu, že jej odovzdajú kontrolu a prispôsobia sa jej toku. Na tejto veste však budú musieť hodne popracovať na tom, aby stratili svoj zvyk posudzovať veci ako “dobré” alebo “zlé”, “čierne” alebo “biele”, a aby sa orientovali len tým, čo vznikne ako výsledok.

Posledný typ je Objektívny. Najradšej by som to dala do uvodzoviek, lebo “objektívna” realita je tiež len projekcia našich vlastných filtrov, skúseností a hodnôt, ale tento typ je skutočne presvedčený, že existujú objektívne, všestranne platné princípy – a do veľkej miery má v tom aj pravdu. Problém býva v tom, že keď si raz tieto princípy osvojí, má tendenciu na nich tvrdošijne zotrvávať a všetko, čo by ich spochybnili, neberie do úvahy. Obvykle potrebuje hodne času, skúseností a nezvrátiteľných pozorovaní na to, aby zmenil svoj postoj.

Objektívni ľudia sú systematickí, dôkladní, pedantní a predvídateľní. Sú najpredvídateľnejší zo všetkých typov – keď ich chvíľku poznáte, mohli by ste v rozhovore s nimi hovoriť ich odpovede vy sami. Nemajú radi riziko a nemajú radi nezdôvodnené alebo neoveriteľné chodníčky. Preto ich medzi bosorákmi často nenájdete – ale ak sa nimi stanú, z ich pera budú pochádzať najdôkladnejšie návody pre iných, ako sa stať bosorákom. Takýmto výborným vzorom je Donald Michael Craig alebo Phillip Cooper. Prevedú vás procesom, nebudú robiť žiadne geniálne skratky a vyhlásenia, ktorým proste treba uveriť – miesto toho vám presne vyložia, na základe čoho a akým spôsobom prišli k danému záveru.

Objektívny človek má “cestu drakov” otvorenú dokorán – má potrebnú vytrvalosť, logiku, sebadôveru a precíznosť, aby ňou prekráčal rýchlo a bez zbytočných zdržaní. Má jedinú nevýhodu – niektoré veci treba oskúšať, a to Objektívni nerobia radi bez toho, aby vopred vedeli, čo z toho má vyliezť. Ale keďže mnoho skúseností na “ceste drakov” je individuálnych, bude musieť Objektívny prekonávať svoju nechuť a nedôveru k takémuto postupu.

Objektívny sa nemusí veľmi zaťažovať rekapituláciou, lebo jeho emócie sú chytené len asi v desiatke životných situácií. Zato keď tieto zrekapituluje a zmení, môže sa pred ním otvoriť celkom nová, desivá existencia – a vtedy bude musieť zatvoriť oči a skočiť naverímboha… čo je pre Objektívneho veľmi ťažké! Takisto ego sa nebude objektívnemu stavať veľmi do cesty, lebo je zvyknutý svoje ego prispôsobovať stavu poznania. Ale jedna zákernosť na neho na “ceste drakov” predsa len čaká – bude musieť korigovať niektoré z jeho srdcu drahých presvedčení a teórií, ktoré mu dovtedy vytvárali pocit bezpečnosti a predvídateľnosti. Ale keď raz pocíti energiu vo svojich rukách, pôjde jeho pokrok vysokým tempom.

Zmiešané typy

Na svete je menej “čistých” typov, ktorí majú výrazne vyvinutú len jednu zložku. Obvykle v sebe v priebehu života začneme kombinovať niekoľko typov – jeden prevláda, ale máme prejavy aj iného typu, ktoré ho potom modifikujú. Napríklad sme mali odjakživa pocit, že výsledky vieme zorganizovať a dosiahnuť, ale z nejakého dôvodu naše schopnosti nestačili na to, aby sme to urobili sami – potrebovali sme okolo seba schopných ľudí. Tak za u nás vyvinula kombinácia Vodcu stáda a Spoľahlivého. Vytvárame si svoju skupinu, ktorá nám pomáha meniť svet, a táto skupina má prednostné postavenie pred ostatnými ľuďmi (hoci možno nemá ich schopnosti, ale už má našu dôveru). No, myslím že musím prestať písať – začína mi to pripomínať politiku a prestáva mi byť “voľno”.

Alebo môžeme mať Improvizátora, človeka žiariaceho šarmom a silou momentálneho nasadenia, ale životné skúsenosti mu ukázali, že oveľa jednoduchšie ohúri, keď má veci premyslené, predpripravené a zaškatuľkované. Tak sa uňho vyvinula kombinácia Improvizátora a Objektívneho.

A na čo nám to všetko bude?

Tak to by bolo jednoduché:

1. rozmýšľaním o sebe môžeme spoznať svoje silné a slabé stránky

2. keď už svoje silné a slabé stránky spoznáme, vieme ľahšie odhaliť presvedčenia, ktoré za jedným i druhým stoja

3. tieto presvedčenia budeme musieť na “ceste drakov” vynulovať, aby sme uvoľnili energiu v nich viazanú

4. v kontakte s inými ľuďmi sa naučíme odhadovať ich reakciu a vyhnúť sa tomu, aby v nás nevyhovujúce presvedčenia znova obnovili.

   

Dobre, ale ešte potrebujem vedieť viac…

Aj to sa dá zariadiť. Tu sú linky na články, ktoré túto typológiu popisujú ďalej. Pretože som pre Mračnú horu vytvorila celkom novú terminológiu, trochu vám potrvá, než sa naučíte, kto je kto – ale o tom je učenie 😛 …

(Mimochodom, ak máte pocit, že nepotrebujete vedieť viac, tak tieto články nečítajte! Sú totiž z iného prostredia a možno vás zahltia nepotrebnými informáciami. Dala som ich sem pre tých najzvedavejších zo zvedavých…)

Štyri typy trochu inak

Rozumiete rôznym typom osobností?

Typy ľudí v pracovnom prostredí

Časové typy podľa Lothara J. Seiwerta