Zákernosti okamžitého zhmotňovania 2 :-)

Pred štyrmi dňami som išla na tréning a chcela som vyzerať “ízy” 🙂 , tak som si obliekla polovojenské khaki nohavice. Ledva som ich zapla a keď som sedela, ťahali ma v páse. Tak som si povedala, že s tým špekáčikom okolo pása budem musieť niečo urobiť, pretože ho tam nechcem… (Mimochodom, to na tom tréningu som asi chytila nejaký bacil a dorazila som to svojím výrokom, že ochoriem, keď som sedela v tom prievane. 😕 )

No, späť k môjmu pásu. Po dvoch dňoch horúčok som sa včera v noci z ničoho nič začala potiť ako somár v kufri… Dnes ráno som nemohla jesť. Proste celý deň som na vode a polovičke pomaranču, pretože už len predstava dať niečo iné do úst vo mne vyvolávala nevoľnosť.

Už ráno som si všimla, že moje blahobytné bruško sa nejako sploštilo. Poobede som siahla na pás – a bola som prekvapená: ruka narazila na kosť!

Okamžite som skočila do tých polovojenských nohavíc. Cez boky prešli ľahúčko, okolo pása sú trošku voľnejšie.

Takže aj takto sa zhmotňujú priania… Som zvedavá, či sa budem môcť aspoň navečerať. 😀

Povedz svoj názor