Sila filtračného sytému…

Dnes som si “požičala” článok, ktorý sa pred časom objavil u Martiny a veľmi sa mi páčil. Dúfam, že sa za toto kopírovanie nenahnevá 🙂 …

Toltékovia vedeli, že akékoľvek obmedzenia vychádzajú z našej mysle a sú výsledkom našich rozhodnutí.

Naše rozhodovanie určuje spôsob, akým premýšľame o udalostiach vo svojom živote.

To, ako premýšľame o rôznych veciach, je dôsledkom našich presvedčení, predstáv a dohôd so svetom či o svete. Sme odtrhnutí od skutočnosti.

Sme v spojení len so svojím filtračným systémom.

A tak toto funguje:

1. Dôjde k nejakej udalosti.
2. Sledujeme ju a pokúsime sa jej porozumieť.
3. Nasleduje naša citová reakcia na túto udalosť vychádzajúc z nášho obmedzeného chápania.
4. Zovšeobecníme ju a buď si o nej vytvoríme nejakú predstavu, alebo sa vrátime k predtým vytvorenej predstave.
5. Na základe tejto predstavy sa rozhodneme.
6. Uzavrieme so sebou i so svetom dohodu o tom, ako sa cítime a ako budeme v budúcnosti reagovať.
7. Teraz sme predurčili spôsob, ako budeme reagovať v každej podobnej situácii.

Na základe svojich skúseností teraz vieme, ako sa zachovať. Citová odozva je teda spätá s reakciou, čo znamená, že nabudúce budeme na udalosti reagovať automaticky namiesto, aby sme volili, ako sa zachovať. Filtračný systém nám hovorí, že to je v poriadku: už nemusíme premýšľať; premietneme si minulosť do prítomnosti a miesto toho, aby sme volili ako sa zachovať, len reagujeme. Nevidíme skutočný život, ale svoj filtračný systém; to je bezpečnejšie.

Prekonávanie filtra

Po práve sa teraz pýtate, ale čo teraz? Boli ste vychovaní spôsobom, ktorý podporoval vytvorenie filtračného systému, brániaceho tomu, aby ste chápali sami seba aj okolitý svet. Na ľudí i udalosti okolo seba reagujete automaticky a o svojich reakciách už vlastne nerozhodujete. Ako teda môžete niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia? Držte sa ma. A znovu získate schopnosť zvoliť to, čomu veríte, to ako sa budete správať a ako sa chcete cítiť. Začnite tým, že opatrne spochybníte svoje domnienky. Uvedomte si, že domnienka je čosi, čo pokladáte za pravdivé, ale nemôžete to vedieť.

Ako náhle si pripustíte, že domnienky nie sú fakty, budete sa rozhodovať slobodnejšie a budete prístupnejší zmenám. Pri čítaní tejto knihy si všímajte svojich reakcií, uvedomte si, že vychádzajú zo starých domnienok a pokúste sa ich na čas odsunúť stranou. Uvidíte, čo sa stane. Stačí, keď si budete všímať, kedy nesúhlasíte s uvádzanými myšlienkami, alebo kedy vo vás vyvolávajú citovú reakciu na text. Čím silnejšie reakcie, tým silnejšie lipnete na svojich domnienkach či názoroch.

Jednoduchá technika pre prebudenie

Toltécke umenie uvedomenia si vyžaduje, aby sme sa prebudili, ale ako na to? Najmocnejším nástrojom, ktorý máme k dispozícii, aby sme nadviazali spojenie so sebou samými, je náš dych. Dýchať musíte stále, inak by ste behom pár okamihov zomreli, ale ste si vedomí toho, že dýchate? Skúste teraz sústrediť všetku pozornosť na dych. Naozaj si dýchanie prežite. Cítite, ako vám vzduch prúdi do tela.

Kde svoj dych cítite a aké to je? Dýcha sa vám ľahko alebo ťažko, je váš dych horúci alebo chladný, vlhký alebo suchý? Všímajte si svojho hrudníka a ramien. Naplňujte pľúca pomaly a úplne. A teraz si uvedomte, ako sa cítite.

Dá sa povedať, že si zo všetkého najskôr uvedomujeme svoje myšlienky. Počujeme nekonečné švitorenie vlastnej mysle, pod tým sú naše emócie a ak ideme ešte o niečo hlbšie, začneme si uvedomovať, čo cítime vo svojom tele. Aby sme mohli zakúsiť svoju pravú povahu, musíme si uvedomovať, čo cítime. Musíme preniknúť za svoje myslenia a emócie a dotknúť sa samotného vnútra, esencie toho, kto a akí skutočne sme.

A tam vás môže doviesť váš dych. Dýchať musíte tak ako tak, tak prečo to nevyužiť? Skúste si nariadiť hodinky alebo budík tak, aby zazvonil každú hodinu. Až budete počuť pípnutie, sústreďte sa pár minút na dych a hovorte si: Čo cítim? Potom sa ponorte pod svoje myslenia a emócie a uvedomte si pocity vo svojom tele. Neposudzujte ich a nesnažte sa im porozumieť; len ich vnímajte.

Akonáhle si zvyknete pozorovať svoje pocity, začnite sa sám seba pýtať, čo v danú chvíľu potrebujete. Svoje myšlienky a nekonečný zoznam emocionálnych potrieb a túžob vášho tela zasuňte niekam hlboko a opýtajte sa svojho vnútorného Ja, čo potrebujete. A potom načúvajte.

Kedykoľvek si spomeniete, uvedomte si svoj dych a uvoľnite sa. S každým dychom k sebe nechajte prichádzať lásku a vedomie vašej pravej povahy. Váš dych môže byť veľmi mocným nástrojom alebo môže byť jednoduchým dychom. To záleží iba na vás.

Postupom času, ako sa budete učiť nasledovať svoj dych k svojmu vnútornému Ja, zistíte, že sa začína meniť spôsob vášho uvažovania. Uvedomíte si, že aj vaše názory na svet a na vás samé boli až doteraz výplodom vášho filtračného systému. A spomeniete si, že všetky dohody, ktoré ste so sebou uzavreli o tom, čo budete cítiť a ako sa budete správať, sú výplodom filtračného systému.

Ako náhle si uvedomíte, že sa pozeráte na svet skrze svoj filtračné systém, dôjde vám, že to, čo vidíte nie je skutočnosť, a že svoj postoj môžete zmeniť. Ako náhle toho budete schopní, dokážete prežiť, čokoľvek budete chcieť, kedykoľvek si spomeniete. Pochopíte, že vy a iba vy ste tvorivou silou svojho života.

Z knihy susan-greggova-cesta-tolteku