“Niet lieku pre chlad alebo teplo. Niet lieku pre fakty života.” — Chögyam Trungpa Rinpoche
Fakt je, že keď som to čítala prvýkrát, veľmi sa mi to zapáčilo. Je to také… nekompromisné. Tak som si to naplánovala ako článok. Potom som si to pozerala druhýkrát a tretíkrát – a pri štvrtom pozeraní sa dostavil taký nejaký divný pocit typu “ale veď to nie je tak!”
Bolo by to normálne – ale chlapík je uznávaný učiteľ budhizmu a ja som nýmand, tak potom prečo mám pocit, že niečo prehliadol?
Keď som sa dostala do tohto rozpoloženia, urobila som to isté, čo robievam vždy – utekala som na kyvadlo spýtať sa Gabriela.
Poďme na to „Niet lieku na fakty života.“
Je pred tým ešte jedna veta. A tá ťa naviedla na správnu myšlienku.
On hovorí, že niet lieku na chlad a teplo. Ja som si povedala, že na chlad sa možno obliecť alebo si zakúriť, na teplo ísť do chládku. A to relativizuje aj tú druhú vetu, nie?
🙂 A ty s tým máš problém.
No preto, lebo to je budhizmus. Múdre učenie. On je múdry učiteľ. A mne sa nechce veriť, že moja hlava nájde vo vyjadrení múdreho učiteľa chybu. Zas až taká dobrá nie som.
🙂 Si. Teraz, keď už vieš, že si ja – chceš povedať, že taká dobrá nie si?
No, nie som zvyknutá byť až taká dobrá… Bojím sa, aby som neuletela.
🙂 Kam?
Ego-mäßig! 👿 /…/
Tak čo ťa potom trápi? To, že nejaký rinpoche nemá pravdu? 🙂
Ty, čo je vlastne „rinpoche“?
🙂 Niečo. Čo na tom záleží?
Nezáleží. 😀 Zvedavosť. Vieš, ešte stále platí, že by som mohla uletieť.
Nemáš krídla. Natlčieš si držku.
Som kľudnejšia. 🙂
🙂 Hovoril som ti /…/, že on sa na to pozerá z hľadiska svojho učenia.
Hej… spomínam si… Vraj preto je dôležité prejsť viacerými filozofiami a nezotrvávať v žiadnej z nich. A vtedy som sa pýtala, či sa budem musieť venovať aj krišnizmu. Odpovedal si, že ak bude treba, tak sa do toho dostanem. A ak nebude treba, nemusím sa venovať ničomu.
🙂
A kto rozhodne, či je treba?
🙂 Situácia. To je ďalšia vec, ktorá tieto „múdre slová“ obmedzuje. Ľudia hovoria múdrosti v konkrétnych situáciách. Sú to konkrétne asociácie, postrehy, ktoré vznikli situáciou. Používať ich ako absolútne je nezmysel.
/…/ Nejaká vec ho donútila povedať to prirovnanie.
A ak ho použiješ presne na danú vec, tak je plne platné. Ak ho použiješ na inú situáciu, je chybné. Múdrosť je vždy relatívna – viazaná na danú situáciu.
/…/ No, ale z tohto budem mať problém vytiahnuť niečo k tomu citátu.
🙂 Ani nie. Je správny – v istej situácii. Nemožno ho použiť na inú, pretože v nej správny byť nemusí. Slová vytrhnuté z kontextu sú nebezpečné, pretože v kontexte sú absolútne spoľahlivé, ale ako vodítko bez kontextu ťa môžu zaviesť na celkom iné cestičky.
Takže ako to vidím ja, je liek na fakty života. Je ním naša interpretácia týchto faktov. 🙂 Ak čakáme “externý” liek, neexistuje. Ale interne dokážeme urobiť veľa – len musíme z roly Obete prejsť do roly Konateľa a… konať. 🙂
(Channeling s Gabrielom z 1.10.2011.)
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Rinpoche je “vzacny” vo vyzname vzacny ucitel/majster, oslovenie pouzivane najma pri velmi vazenych uciteloch/majstroch 😉
Páči sa miPáči sa mi
dobrý postreh : “-) Situácia. To je ďalšia vec, ktorá tieto „múdre slová“ obmedzuje. Ľudia hovoria múdrosti v konkrétnych situáciách. Sú to konkrétne asociácie, postrehy, ktoré vznikli situáciou. Používať ich ako absolútne je nezmysel.”
presne takto to vnímam aj ja
Páči sa miPáči sa mi
Podľa mňa je to skreslené prekladom. Chápem to tak, že vonku je teplo 45 stupňov, alebo je vonku zima -15 stupňov. A ja s tým nič neurobím, lebo to tak proste je. Prijmem to ako fakt, a keď chcem tieto poveternostné podmienky prežiť v zdraví, urobím opatrenia. Dám si tielko, a vyberiem slnečník alebo zapnem klímu, alebo si dám čižmy vetrovku a baranicu. Opatrenia, ktoré aspoň čiastočne vyvažujú fakty.
A tak isto, keď sa niečo stane a je to tak, nebudem filozofovať, že som si to predstavovala inak alebo by mi to vyhovovalo inak, ale prispôsobím svoje chovanie a činy daným faktom.
Páči sa miPáči sa mi
áno
Páči sa miPáči sa mi
Originál znie: “There is no cure for hot and cold. There is no cure for the facts of life.”
Páči sa miPáči sa mi
no. este mi to aj vybralo ako nahodny clanok 😀 a kukam teda znova a vidim, ze tam je ,ze neni lieku PRE fakty zivota. Nie NA ale PRE. bud je to len nahodou taky preklad a je to myslene tak ako keby bolo NA,alebo je to myslene tak ze chladu nemozeme dat ziaden liek aby nebol chladny,lebo chlad je chlad.a teplu nemozeme dat ziaden liek aby nebolo teple,lebo teplo je teplo 😀
Páči sa miPáči sa mi
Mňa by možno zaujímalo, ako využiť to, čo ti vysvetlil Gabriel znova pri hocijakom inom stretnutí s nejakou novou filozofiou alebo názorom v rámci tohto blogu. Pointa spočíva v tom, že keď na to ideš len mentálne, musíš sa prekopať cez celý vlastný inventár, ktorý sa zároveň musí podobať na to čo skúmaš/čítaš a zároveň ešte musíš mať pri následnom porozumení šťastie, aby tvoja minulá skúsenosť pochádzala z podobnej situácie. Keď nepochádza, si mimo a tápeš pretože sa mozaika neposkladá ;-).
Na to, aby si dostala mozaiku okamžite, môžeš použiť nasledovný postup – máš k dispozícii 2 základné vodítka a jeden nástroj. Vodítkami sú fotografia toho človeka (alebo logo diskutujúceho) a jeho slová; nástrojom je zasa tvoje telo. Urobíš to tak, že sa na chvíľu postavíš do jeho pozície (naladíš sa naňho vibračne telom ) a pozrieš sa jeho očami na to, čo hovorí. Toť vsjo. (Pozrieť sa jeho očami znamená skontrolovať si vlastnú vibráciu a energiu keď si v jeho pozícii a s čím sa ti to vo vlastnom poznaní spája.) Treba si to trocha natrénovať. Ty si pôvodne urobila to, že si cez jeho slová vibračne hľadala zvyšok mozaiky len vo svojom tele, ale potrebuješ pohľadať vibračne v jeho tele :-). Inými slovami jeho telo je situácia, ktorá ti doplní mozaiku.
Ak to napríklad použiješ na tohto rinpočcheho, tak zistíš, že vlastne povedal niečo ako “nerieš, čo nemusíš; buď vďačný za všetko, čo sa ti dostáva; s dôverou nasleduj svoju cestu, atď.”
Páči sa miPáči sa mi
hmmm pekna metoda.ale ked mne sa niekedy neposklada ani ked sa naladim sama na seba.pozriem svojimi ocami na to co hovorim a …nic.furt len kusky mozaiky 😀
Páči sa miPáči sa mi
Hej, poznať samého seba je tá najväčšia hádanka. Nikto to ale za teba nedokáže urobiť. 😉 Keď sa naladíš na seba, možno len potrebuješ prestať hovoriť a začať sa pozerať, kým sa mozaika nezačne skladať.
Páči sa miPáči sa mi
Ja ak môžem, tak sa tej “vžívacej” metóde vyhýbam, kde sa len dá… Ako empat od narodenia som s tým mala obrovské problémy – doslova som cítila všetky poryvy ľudí v mojom okolí, emocionálne i fyzické. Niekto si udrel nohu a ja som dva týždne krívala. 😦 Veľmi ťažko som sa toho zbavovala a vlastne ani neviem, ako sa mi to podarilo (asi som si niekde po ceste raz povedala “dosť!” 😕 ) Ale ešte stále to niekde vo mne je… Minule som šla autobusom s nejakým párikom, on fešák, ona ako upratovačka, ale tak strašne sa tešila z jeho záujmu… a odrazu som cítila to isté nadšenie, čo ona, tú istú dychtivosť a tú absolútnu koncentráciu na tu-a-teraz… Bolo jej dobre a aj mne bolo dobre. To bol jeden z tých lepších prípadov; išlo o príjemné pocity. Kedysi som to pred ktorýmisi voľbami skúšala s politikmi, aby som zistila, o čo im ide, a potom som hodnú chvíľu sama seba neznášala. 😕 Voliť som vtedy radšej ani nešla.
Páči sa miPáči sa mi
Je to ako s čímkoľvek iným, všetkého veľa škodí. Ja to tiež neznášam, preto je vhodné to urobiť na zlomok sekundy, krátku chvíľku a potom sa toho pustiť. Naučiť sa pustiť je ešte náročnejšie ako sa ponoriť. S týmto mal inak veľké problémy Castaneda – nekontrolovane sa ponáral a chytal … 😉 To čo hovoríš sú obidvoje extrémy, alebo si sa kompletne prepojila s iným človekom a prebrala časť jeho energie, alebo sa tomu teraz úplne vyhýbaš. Je to ale iba technika, nie spôsob života. To isté môžeš povedať o ohni, nejde o to spáliť sa, ale použiť oheň a jeho záblesk na videnie. A keďže ani tá chvíľka nemusí byť príjemná, ide ešte o to, aby si sa do cudzej energie napr. vôbec neponorila, ale nechala sa jej akoby len priblížiť k sebe a to by malo stačiť. Pointa spočíva v tom, že takto sa dá porozumieť mnohým bytostiam, kde zlyháva bežná komunikácia, napr. deťom, zvieratám, rastlinám a pod.
Inak, z toho čo píšeš z channelingov s Gabrielom by som povedal, že si prelínanie s anjelskou energiou celkom užívaš, čiže nie je to úplne tak, že by si sa tejto metóde úplne vyhýbala kde sa len dá 🙂 .
Páči sa miPáči sa mi
😳 Erwischt… (=nachytali ma 😛 )
Páči sa miPáči sa mi
Nik, a ako sa dá dosiahnuť, aby človek vedel toto ponorenie používať len ako nástroj? Je na to dáky návod, ako sa to dá naučiť? Mne sa stáva, že niekedy splývam s ľuďmi tak, že preberiem nálady, ich záujmy.Keď si napríklad nárokujú na môj čas alebo emočné zdieľanie, tak mi to príde, že keď tak trvajú na tom, tak ich záujem je asi dôležitejší ako môj v tejto chvíli. Niektorí to časom začali zneužívať. Takto som sa musela zbaviť mojej dlhoročnej kamošky. Potom sa niekedy snažím vyhnúť príliš osobnému kontaktu, aby som nemusela nesplývať. Tiež viem tieto postoje len oddeliť. Buď som ponorená v sebe, alebo akonáhle plne zameriam pozornosť mentálnu aj emočnú na inú osobu, tak s ňou splývam, a keď je to nevyrovnaná alebo zlomyseľná osoba, ku ktorej mám z nejakého dôvodu emočné puto tak ma to ničí.
Páči sa miPáči sa mi
ja nie som nik,ale ja si myslim ze by si to mohla skusit rovnako,ako ked si si uvedomila ze splyvas,preberas nalady atd.uz ked si to uvedomis,uz si v sebe.tak mozno sa vrat k tomu ako si to uvedomujes,kedy si to uvedomis,co pri tom robis,vlastne vsetky okolnosti a podmienky,ktore potrebujes na uvedomenie.a potom mas navod.tolko moja teoriaPrax nemam,ponevac ja nemam pocit ze by som splyvala viac ako mi je prijemne.mozno aj splyvam,ale nic take si neuvedomujem….vlastne je tu aj moznost,ze v tomto kontexte som na tom este horsie,ale zas,dobre to znasam 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ja síce tiež nie som Nik 😉 , ale mám na to svoj “vynález”, ktorý sa dostavil, keď som čítala Greggovej popis toltéckeho energetického systému človeka. (Je to tu niekde.) Išlo o oddelenie myslenia od emócií ako “cestu nahor” (nadol, do strany, kamkoľvek 😛 ). Vtedy som mala stretnutie s človekom, s ktorým som sa totálne posekala, vytáčal ma a ja som mala na výber: vyhnúť sa alebo to nejako prehrýzť. Rozhodla som sa pre to druhé a urobila som to tak, že som tesne pred stretnutím telíčku povedala, aby stiahlo emocionálne telo na hranicu fyzického (=aby zapečatilo emocionálnu stránku vecí). Ono to urobilo, vo mne sa v tom okamihu rozhostil nádherný, studený, zvedavý kľud a išlo sa na vec. Vydržalo to aspoň pol dňa. Jediný predpoklad bol, že som už v tom čase komunikovala s telíčkom ako so spojencom/partnerom. A keď situácia prehrmela, povedala som telíčku, nech znova nahodí emocionálne telo na jeho normálnu veľkosť a bolo po fťákách. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ahojte, ja by som to oddelila. Kedze su emocie tak nestabilne (a ak nie som emocne stabilna prilis ja :)), neponaram sa do tejto vrstvy inych ludi. Len ak je prijemne splynut s emoc.prostredim (napr. skupinova radost a pod.) Mne pomaha skumat mentalne modely, takze obut sa do mentalnych topanok inych, skumat ake su ich modely myslenia, drajvre, motivacie, strachy a tak vediet koexistovat. Dobre to funguje u chlapov, tazsie je to u zien 😉 Hlavne neposudzovat, s cim som mala zakladny problem. Nefunguje to ale na rastliny a deti 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja v podstate s každým ktorý písal po mne súhlasím … 🙂 – to je blog … 😀 . Je to o možnosti použiť emocionálne alebo energetické telo, ktoré každý máme. Záleží to od charakteru človeka, jeho návykov, ako mu v detstve stanovili hranicu spoločenskosti. Keby som mal trocha generalizovať, pre ľudí v rámci tejto diskusie je to skôr o tom ako sa včas pustiť a nenasať do seba zbytočne shit (nenapadá mi lepšie slovo), alebo ako píše Helar, stiahnuť si emocionálne telo. Ja sa napr. nachádzam v prostredí, pre ktoré by bolo výzvou skôr naopak, teda pokúsiť sa vôbec ponoriť (vcítiť). V rámci rodinných konštelácií Helingera je to inak základná technika, ľudia sa postavia do rolí iných a riešia vecí – tiež záleží do akej miery sa do iného človeka a konkrétnej situácie ponoria, ako sa im chce a ako to vedia.
@ Matrioshka – uvedomujem si ešte jednu vec, tiež som vlastne nevedel priradiť svoje vlastné emócie k vedomej informácii “čo to vlastne je čo cítim”. Postupne to získaš ako vlastné poznanie, keď sa napr. zbavuješ nevhodných vzorcov správania, keď im porozumieš a porozumenie sa ti spojí s emocionálnou vrstvou. Napr.: teraz som sa s niekým rozprávala a necítim sa fajn, z akého dôvodu sa necítim fajn? – Nebola som ocenená, alebo som nebola vypočutá, alebo som bola niečím ohrozená, alebo som nevyjadrila niečo čo som chcela, alebo som sa nechala presvedčiť o niečom čo som nechcela ….
@ Jana – chce to trocha trénovať, ak to chceš, skús to robiť tam, kde sa vieš splývaniu vyhnúť, čo sa väčšinou deje keď má človek aurické diery, prípadne si niečo pri niekom kompenzuje jeho energiou. Ale sama to píšeš, že sa to deje vtedy, keď 1) naplno zameriaš pozornosť a 2) keď máš niekde emočné puto. Použi len zlomok pozornosti a skús to pri ľuďoch, ktorí sú ti ľahostajní.
@ Tenshi – asi tak nejak. Funguje to ale na všetko, ak napr. ľudia pracujú s kameňmi alebo stromami, robia práve toto.
Páči sa miPáči sa mi
Fakt? Nejako si neviem predstavit mentalny model kamena. Viem pochopit jeho funkciu (aspon ciastocne) a transformaciu, ale inak nic ine 😦 este pri zivych organizmoch som schopna komunikacie (s kvetmi sa rozpravam), ale kamen..
Páči sa miPáči sa mi
Tenshi,
možno ti pomôže niečo, čo mne pomohlo… Vedci skúmali genetiku na muške zvanej Drozofila. To preto, že Drozofila žije 24 hodín. Ale to neznamená, že má len 24 hodín, ale jej vek je “vopchaný” do rozpätia 24 hodín a ona môže žiť trebárs aj 72 rokov… len oveľa zrýchlenejšie. Tak zrýchlene, že keď narazí na človeka uprostred pohybu, vôbec si nemusí uvedomiť, že je to niečo hýbajúce sa, ale ho môže kľudne považovať za “skalu”, lebo jeho čas plynie oveľa pomalšie ajo jej čas…
Takže kameň môže mať mentálny model, ale aby si ho mohla pozorovať, možno by si musela žiť nejakých 400-500 rokov a potom by si mala dostatok informácií. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem 🙂 ako milovník vína drozofily dôverne poznám a vždy ma fascinuje, ako sa rýchlo objavia 😆 tak ja radšej ostanem zatiaľ pri skúmaní mentalnych modelov mojich bratov a sestier homo (niekedy) sapiens. Už to je fuška
Páči sa miPáči sa mi
Neviem rozkázať emočnému telu, aby sa stiahlo, lebo si ho neuvedomujem. Uvedomujem si len emócie. Problém so splývaním som mala hlavne v minulosti, kedy som sa nemala rada, a tak som sa zameriavala hlavne na iných ľudí. Keď teraz pracujem na sebeláske, tak už noví ľudia, s ktorými by som splývala sa v mojom živote neobjavujú. Moje staré presvedčenia pravdepodobne spôsobili, že som bola ochotná splynúť aj s ľuďmi, ktorým by som sa dnes už vyhla.
Pri mentáli oddeľujem svoje myšlienky od myšlienok iných ľudí, a buď sme sa myšlienkovo zhodneme, alebo sa nám podarí nájsť názorový kompromis, alebo sa nezhodneme. Alebo si urobím nový názor na základe nových faktov. Aj keď mentálne sledujem nálady, motivácie a emócie iných ľudí, tak nesplývam, ale môžem byť s nimi na vlne ako surfer. Na vlne, ale oddelená, pozorovateľ.
Ale keď sa naladím na emočnú vlnu, ako mi niekto rozpráva o svojich emóciách, alebo ich nejako prežíva, tak splyniem, akoby jeho život bol môj život. No a neviem, či sa to týka len mňa, alebo to platí všeobecne, ľudia akoby mi radšej hovorili o problémoch, ako o svojom šťastí. Proste keď boli nešťastní alebo v duševnom zmätku, tak sa potrebovali vyrozprávať.
V minulosti som sa snažila problémy iných ľudí riešiť s ešte väčším nasadením, ako svoje vlastné. Niekedy sa mi stalo, že prehodili svoje emočné s..čky na mňa, oklepali sa, išli po svojom, nič na svojom chovaní nezmenili, a o týždeň mali rovnaký problém. Odkedy som sa zamerala na sebelásku, tak som tieto psycho drísty zrušila. A hneď sa scvrkol počet návštev.
Uvedomujem si, že je praktické ponoriť sa len do ľudí, ktorí mi prinášajú príjemné pocity. A je seba deštruktívne ponoriť sa do človeka, ktorý mi prináša nepríjemné pocity (tým sa momentálne vyhýbam). Čo si ale neviem predstaviť, je ponoriť sa do človeka, ktorý mi prináša nepríjemné pocity, pocítiť ich, ale sa nimi nenechať zasiahnuť, len získať informácie. To by potom mohol byť ten nástroj. To akoby som sa ponorila do vody, a zostala suchá.
Lebo napríklad v rodine povaha vzťahu vyžaduje emočnú stránku, a nedá sa to zredukovať len na mentál.
Páči sa miPáči sa mi
mhm chapem,jasne,aj ked v tomto pripade som mala na mysli skor logicke myslenie ako emocie 🙂 v podstate konkretne situaciu vo vedlasjom clanku,kedy ma napadla daka akoze logicka suvislost a sama som tej logickej suvislosti prd rozumela.chapes? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
pardon,to bola reakcia na nikov komentar.
Páči sa miPáči sa mi
@ Jana – “To akoby som sa ponorila do vody, a zostala suchá.” – Môžeš sa len priblížiť. Voda je napríklad aj čaj, alebo polievka. Keď sa k nim priblížiš, pocítiš vôňu, ktorá samotná ti napovie veľa o tom, čo to vlastne je. A či sa to a kedy bude dať jesť … 😉 Je to taká jemná hra. Práve dnes som tiež schytal shit a to som si myslel, že konzultujem v práci prozaickú vec a dal som do toho trocha viac energie (t.j. hnevu, ehm) … Ale už to takto znova nezopakujem . 😀
@ Matrioshka – ak logickej súvislosti nerozumieš, môžeš pohľadať zvyšok informácie prostredníctvom emocionálneho alebo energetického tela. Logická súvislosť je produktom mentálneho tela, tie dve ostatné ti dávajú možnosť získať chýbajúcu časť mozaiky. Keď si napísala, že sa naladíš, bral som to tak, že sa ponoríš do emocionálneho tela. Z toho čo píšeš sa mi skôr zdá, že si len stíšiš myšlienky a ostaneš v mentáli. To nie je to isté.
Páči sa miPáči sa mi
aha,chapem.asi 🙂
Páči sa miPáči sa mi
a vlastne k tomu co si pisal jane.este sa to da aj tak, ze namocis si len prst,ak chces,ruku…furt si sucha len prst mas mokry a ten ti uschne raz dva ked chces.a vlastne mozes podla mna skocit do tej vody aj uplne ak chces, len dobre je vediet z nej vyliezt ked sa ti nepaci a ked sa ti nepaci byt potom mokra,vediet nejak urychlit alebo sprijemnit cas susenia. proste ked mas len dve polohy 1.nepriblizovat sa k vode alebo 2. skocit do nej a zacat sa topit, je to trochu obmedzujuce. prave preto, ze s tym mas problem sa podla mna nukaju tvojej pozornosti vsetky tie moznosti medzi tym, na preskumanie.Myslim ze prave preto mas moznost byt prave v tejto oblasti majster 😀 (v porovnani napriklad so mnou,co to nejak neriesim,bud som sucha alebo mokra,skocim alebo nie a tym padom ani netrenujem co vsetko sa este da,chapes?)
Páči sa miPáči sa mi
Hej, chápem. Inak keď neriešiš či si mokrá alebo suchá, povedal by som že trocha ignoruješ aspekt sebalásky.
Čo sa týka majstra, možnosť majstrom má byť každý bez výnimky. Aj keď ja majstrovstvo vidím skôr v rovine výsledkov, aké ukazoval napr. Genaro, ktorý si z energetického tela dokázal poskladať nové telo, ktoré bolo na nerozoznanie od hmotného tela, čiže okopíroval sám seba podľa toho, ako poznal seba … 😀
Páči sa miPáči sa mi
aha,to mi uniklo.mas asi pravdu.
Páči sa miPáči sa mi
Ja teraz prechadzam vycvikom koucov a tam je neponorenie sa do emoc.vrstvy koucovaneho velmi dolezite. Ohmatat, ‘ovonat’, rozumiet ok, ale uz aj sucit alebo lutost odvadza pozornost. Na koucingu sa mi paci jedna vec – pomaham, ale nesmiem davat riesenia. Tie su vzdy len vovnutri koucovaneho. K tym ho treba len priviest. Zodpovednost a slobodna vola ostava u druhej strany. Like 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Myslím si,že keď sa uráža moje ego,tak si nieje vedomé práve plynulo prebiehajúceho bytia.Je naladené na niektorý z nižších prejavov ducha.Ale to neznamená,že je odkázaný sa teraz zaujímať o to,prečo tak jedná.Ja sa tak cítim dobre a relatívne viem odhadnúť,že tak to vníma takmer deväťdesiat deväť percent,aj budhostov.Ale keď budem hľadať niečo,čo chcem nájsť v sebe,mimo tento zasratý svet,tak sa potrebujem rozhodnúť.Lenže ja sa nemusím rozhodovať,ja je predsa už samé o sebe dokonalé.Takže nastáva zmena pohľadu na svet,ktorý je odrazom môjho vnútra,takého,ako som sa o neho dokázal celé tie roky života v tlesnej schránke zaujímať.
V skratke,to čo hľadáš v sebe,nájdeš tam vonka stokrát prefrbené a nčačkané,k tomu obchytané a napokon aj vytrávené!
Páči sa miPáči sa mi
“Takže ako to vidím ja, je liek na fakty života. Je ním naša interpretácia týchto faktov.”
inak povedané: to čo s tými faktami urobíš.
a s tým súhlasím už od toho citátu. Pekný postreh, že na zimu sa môžeš obliecť, a na teplo ísť do chládku. Ale to tomu výroku neodporuje. To si nevyliečila (tzn. neodstránila) samotné teplo a zimu, len si sa rozhodla s nimi urobiť to čo ich… výváži, vyrieši pre teba osobne.
Fakty života rovnako – nevyliečiš = neodstrániš ich, ale môžeš ich vyvážiť, “vynulovať” ich dôsledky, ak sa správne (v relatívnom zmysle… správne = prospešne/efektívne pre teba) k nim postavíš / na ne zareaguješ.
číže súhlasím aj s ním aj stebou, keďže s ním súhlasíš, len to inak vysvetľuješ 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nemôžeš odstrániť “teplo” ani “zimu”, pretože oboje sú len tvoje individuálne kategórie, nie všeobecne platná pravda. Po zime bolo 18 °C pre mňa “teplo” a behalo sa v kraťasoch. Teraz sa pri 28°C musím v noci zakryť, lebo sa trasiem od zimy. A to som ešte stále len ja; aké by to bolo, keby sme porovnávali interpretácie viacerých ľudí? 😉
A to je aj tá “pravda”, čo som sa pýtala pri tom druhom článku. V jednom kontexte platí, v inom kontexte nie. Naše poznanie je situačne závislé. 🙂 Realita má nespočetne mnoho aspektov a my z nich sme schopní zachytiť len určité (situačne a hardvérovo dané) spektrum.
Páči sa miPáči sa mi
[…] „Slová vytrhnuté z kontextu sú nebezpečné, pretože v kontexte sú absolútne spoľahlivé, ale ako vodítko bez kontextu ťa môžu zaviesť na celkom iné cestičky.“ — Archanjel Gabriel […]
Páči sa miPáči sa mi