Nakoniec to bol Lassiter

Prichádza Lassiter.

Ako odišla Cica, zostalo mi veľmi, veľmi smutno… Najhoršie to bolo večer pri telke, keď sa pri mne nikto netúlil a nebolo koho hladkať. Išla som na internet a našla som si stránku Mačky SOS, kde možno adoptovať mačky podľa obrázka. Vyhliadla som si asi štyri s tým, že možno by som mala vziať dve, aby sa nenudili… lenže Gabriel hovorí, že Cica sa vráti. No dobre, aj tri mačky uživím, keby niečo…

Lenže ono to nie je také jednoduché. 😦 Radila som sa, ktorú mačku si vziať. Anjeli vybrali čierneho kocúrika z Trnavy. Keď som tam zavolala, bolo to nejaké… nepriateľské. Vraj nemajú čas, až po 19:00, oni sa mi ozvú… Zorganizovala som kolegu, že by ma vzal do Trnavy vyzdvihnúť cicu, ale myslíte, že sa ozvali? Dokonca už ani nezdvíhali mobil, keď som im pre istotu volala sama.

Tak som si od anjelov vyžiadala dovolenie skipnúť nimi preferovaného kocúrika a išlo sa ďalej. Ďalšia cica z tej stránky bola už zadaná, len na stránke to nebolo ešte opravené. (To bola moja osobná favoritka. 😦 ) Tak ďalej. Tretia bola taká pekná calico ako aj Cica. Dokonca som mala pocit, že sú naklonení tomu, aby sa ku mne dostala… až do dnešného rána. To mi zavolal pán, že teraz nemajú čas a nevedia, či by bola dobrá do domu. Tak som povedala, že nech sa ku mne prídu pozrieť, ak majú pochybnosti. No hej, ale keby som vedela, koľko roboty majú pred sviatkami… Až po Novom roku. A moje depky cez sviatky som si mohla strčiť za klobúk. Ak vydržím do Nového roku a nikto iný o cicu neprejaví záujem, možno mi ju dajú. Len som sa ho spýtala, či nemá pocit, že je to trochu nerovnoprávne rozložené, ale on ten pocit nemal (veď všetky výhody aj boli na jeho strane). A mačička sa nehodí von. Tak som povedala, že ju von nebudem púšťať. No to sme my skúšali a viete, ono sa nám to nepodarilo, to sa ani vám nepodarí… Zasa jeden, ktorý vie lepšie, čo dokážem, ako ja sama. Zložila som bez pozdravenia. 😦

Lassiter vidí biele myši 😉 .

A tak sa šlo znova do internetu a hľadala sa Sloboda zvierat. Zavolala som do útulku. Áno, majú aj mladé mačičky. Možno si ich pozrieť a vybrať si. Aj hneď.

Dokončila som projekt, išla na poštu vyzdvihnúť hračky, čo som objednala ešte pre Cicu a s ktorými sa už nepohrala 😦 a potom sme ťahali do útulku. Teta ma zaviedla medzi mačičky, ktoré sa tam hemžili, že sa ani vybrať nedalo. Najradšej by som ich bola vzala všetky! Ale potom som počkala, ktorá ku mne príde prvá – a jedna sa hneď aj prikmotrila, začala oňuchávať bombolce na mojich čižmách a lísať sa. Láska na prvý pohľad – na oboch stranách. Je to taký pekný sivý, slabúčko tigrovaný kocúrik s ružovkastým nádychom. Nazvala som ho Lassiter.

Ešte že Cica mala dobré hračky...

Lassiter je dosť iný ako Cica. Je to etalón šmajchloša. Chce byť držaný, mojkaný, nepapá, keď pri ňom nesedím, pretože chodí za mnou ako psík (a večne sa oňho potkýnam). Je hyperaktívny, takže dohromady už dáme aj plnú diagnózu ADHD 😉 – ja s poruchou koncentrácie, on bez pohodového stavu. Okrem šmajchlenia je jeho obľúbená činnosť mňaukanie – a žiaľ, dokáže to vysoko efektívne kombinovať. Cestou z útulku sme s kolegom takmer ohluchli, ako komentoval každý pohyb auta. Nakoniec to kolega vyriešil tým, že začal s ním mňaukať dialóg 😛 a odvtedy mám svalicu brušného svalstva. (Klamem; nijaké nemám 😕 .)

Kým Cica bola “lejdy”, Lassiter je nevycválaný “venkovský balík”, ktorý vás pri šmajchlení pokojne aj prekotí z nôh a sám sa nevie rozhodnúť, ktorú stranu chce mať šušorenú najskôr – a tak rýchlo strieda všetky, aby mu nič neuniklo. 😀 Asi je aj nezvyknutý na pobyt s ľuďmi, pretože sa stále vyskytoval medzi svojimi súrodencami. Asi mu aj chýbajú, preto toľko mňauká (toľko=nonstop). Ale skamarátili sme sa okamžite: najradšej si otiera ňufák o môj, čo beriem ako istú formu “bozku” (možno bol v minulom živote Eskimákom). Záchodík používa, žerky by mohol v kuse a vodu nepije o nič viac ako Cica. Okrem mňaukania úžasne rád behá po klávesnici od počítača. Kolegovi tak už hibernoval stroj 😉 a mne vymazal nejakú múdrosť. (Cheche, asi mu taká múdra neprišla.) Teraz už 5 minút nemňauká, takže asi chrní. 😛

Toľko moja novinka. Ale poviem vám, aj tak je mi za Cicou smutno a stále vyzerám, či ju neuvidím pod dverami…  A moja súčasná lekcia znie: Neporovnávaj. Každá cica je úplne iná bytosť a je úžasná presne taká, aká je. 🙂

Toto je moje kráľovstvo, len nejaký ksicht mi zaľahol moju myš!