Dnes som vzala do ruky knižku Stuarta Wildea God´s Gladiators. Ako som ju začala čítať, dostala som celkom transcendentálny zážitok – a vedela som, že ju nebudem vedieť spracovať pre iných… až po stranu 9. Potom začala prerážať na povrch akási podivná paranoia (ktorú neznášam už u toltékov; svet je, aký je, tak prečo sa ho báť?) a kúzlo sa zlomilo, ale rozhodla som sa, že aspoň pre angličtinárov sem dám prvé stránky z knihy (dúfala som, že budu na Amazone na pozretie, ale mýlila som sa). Nebudem prekladať, nebudem spracovávať. Skúste si spraviť svoj vlastný zážitok.
Len čo som sa knihu pustila čítať, čosi som si “uvedomila”… Posledné dva-tri týždne boli všetky Mačičky choré. Aj môj kolega, ja s ním a nakoniec sa prestal cítiť zdravo aj náš veterinár… Nerozumela som tomu, ale napadlo mi, že ak nie je čas, nemôžu byť Mačičky najprv zdravé, potom choré a potom znova zdravé, ale musia byť choro-zdravé po celý ten čas. Jediné, čo sa mení, je tá vrstva reality, v ktorej ich vnímam – keď ich vnímam v jednej vrstve, vidím ich zdravé, v inej vrstve ich vidím choré… ale ich zdravie nikdy neprestalo byť, tak ako ich choroba nikdy neprestala byť. Jediné, čo sa zmenilo, je môj fokus.
A čím je daný môj fokus? Mojou momentálnou vibráciou. Keď sa moja momentálna vibrácia zníži, začnem vnímať nižšie vibrujúcu vrstvu ich reality – teda ich vnímam ako “choré” a oni “ochorejú” (=prepla som sa do ich “chorej” reality). Len čo sa moja vibrácia zvýši, začínajú mi zdravieť pred očami. Energia nasleduje pozornosť.
Musím pošpekulovať, ako to nastoliť pri zhmotňovaní. Ešteže dnes Ambala na fejsbúku lajkovala obrázok “Nevieme dosiahnuť to, čo si nevieme predstaviť.” 🙂
A teraz ešte zopár citátov z prvých strán knihy:
Ako viete, že Boh je spirituálny? Neviete. /…/ Boh nie je spirituálny, nie tým spôsobom, ako si “spiritualitu” predstavujete. Nemôže byť spirituálny, pretože keby bol, musel by sa stať niečím mimoriadnym. “Mimoriadnosť” je predstava, ktorú vytvorilo ego, aby sa cítilo bezpečnejšie. /…/ Boh nie je neistý, preto sa nepotrebuje cítiť špeciálny. Nemôže byť špeciálny. Je úžasný za hranicou akýchkoľvek slov, ale je aj pokorný a je všade. /…/ Vaše ego, z času na čas vydesené, pravdepodobne “kúpilo” predstavu o spiritualite Boha, aby si pozdvihlo sebadôležitosť.
Alebo:
Učenie o reinkarnácii, ktoré hovorí, že žijeme život po živote od nepamäti a zažívame bolesti a zmätok, kým nakoniec nedosiahneme Boha a nirvánu, nie sú celkom presné. Myslím, že reinkarnácia je len mátožná predstava určená na to, aby vás zastavila, aby zabezpečila, že si nebudete dôverovať natoľko, aby ste začali hľadať pravdu. Boh je priamo tu, nie na konci nejakej cesty. Ste v strede všetkého. Niet kam ísť. Už tam ste.
No a teraz tie prvé stránky z knihy:
Kto to prečítate a budete mať podobne transcendentálny zážitok ako ja, napíšte, čo to s vami urobilo… a ak chcete, napíšte aj presne, ktoré pasáže. 🙂 Som zvedavá.
P.S.: Nemčinári nemajú po chlebe – na nemeckom Amazone je uvedený začiatok knihy.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Hlboké… všetko je omnoho tvárnejšie a nestále. Len nájsť klúč ako sa dostať do reality ktorú chceme uvidieť, asi jediné čo nás oddeluje je pochybnosť
Páči sa miPáči sa mi
Toto sa mi páčilo najviac 🙂
In fact there is nothing to hold on to. Let it go.
V skutočnosti nie je nič, čoho sa dá/treba držať. Nechaj to ísť.
Posledných pár týždňov narážam na texty, ktoré pojednávajú o veľkolepej konšpirácii, ktorej rozmery sú také veľké, že ich až nie je možné vidieť 😀 Konšpirácii, ktorá ľudstvo ako také zneužíva a zotročuje už celé veky. Nech už je to akokoľvek, väčšina tých textov zároveň polarizuje situáciu a označuje túto konšpiráciu v mojom vnímaní ako niečo, voči čomu treba bojovať, niečo čo je nepredstaviteľne zlé a pod…a preto sa mi veľmi páči tá hore uvedená veta, lebo nejakým spôsobom to v každom tom texte, o ktorý som sa potkol, bolo tiež spomenuté
Ja vnímam Otca ako všetko a tým pádom aj naša realita je On. Aj moja temná stránka (nie je dobrá, ani zlá – jednoducho JE) je mojou súčasťou a možno je toto práve cesta, ako ju spoznať a umožniť si ju prijať – zaintegrovať a zharmonizovať opäť späť do svojho JA.
V niektorom texte som čítal, že strach je možné až vtedy spoznať a jeho energiu správne spracovať-stráviť, keď si dovolím priznať si, že tam je a že je mojou súčasťou. Nasledovne, ak si umožním precítiť/pochopiť ten pocit, aké to je, sa takto cítiť, dokážem zneutralizovať paralyzujúcu moc tohoto strachu, resp. oslobodiť svoju energiu uväznenú v tejto situácii. Je to pre mňa to povestné postavenie sa zoči-voči svojmu strachu a tým mu paradoxne zoberiem jeho moc a prinavrátim si svoju silu. Pomohlo mi to okrem iného objaviť v sebe odvahu, čo opäť posilnilo moje (seba)Vedomie.
Predpokladám, že táto moja momentálna realita, je pre mňa to najlepšie zrkadlo, ktoré mi pomáha pochopiť, že tá bezbrannosť-závislosť (voči tomu, že “to takto proste je” a nie je v mojej moci/sile to zmeniť), ktorej som zdanlivo vystavený na pospas, mi len pomáha pochopiť, čo naozaj nie som a naštartovať tak moje pátranie po mojej “skutočnej totožnosti/sile” 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi
K predstavivosti, už Einstein povedal: “Imagination is more important than knowledge. For knowledge is limited to all we now know and understand, while imagination embraces the entire world, and all there ever will be to know and understand.”
A k veci. Niesom si istý, či priloženému začiatku knihy presne rozumiem :). To čo som tam čítal ohľadne spirituality mi pripomína Krishnamurtiho a na druhú stranu napr. cieľ v gréckokatolickom náboženstve je stať sa Kristom (Bohom) v západnej tradícii sa pripojiť k Bohu a jeho rodine. Castaneda píše o orlovi, ktorý požiera svoje emancipácie. Nie je to všetko to isté? Purifikácia v živote, odloženie vzorcov správania vyplývajúcich z mysle reps. ega a návrat k zdroju?
Páči sa miPáči sa mi
Ľudia vždy mali a majú snahu o pochopenie určitých javov, okolností. Snažia sa o to aby tieto javy a okolnosti popisovali a vysvetľovali slovami, myšlienkami. Robia to tak v presvedčení, že niečo vysvetlia a pochopia. Na tom nie je nič zlé a vlastne inú možnosť ani nemajú. No v skutočnosti sa pohybujú iba na povrchu chápania, pohybujú sa iba v smetiaku svojej mysle. Poskladajú vety zo slov, ktoré majú v hlave k dispozícii vzhľadom na svoju danú úroveň /energetickú,morálnu/a tak vysvetľujú javy, veci okolo seba. Radi si myslia, že niečo pochopili alebo že niečo vedia. Pravdou je, že vlastne s istotou nevedia nič. Všetko skutočné poznanie /tým myslím poznanie hlbokých otázok nášho bytia-život,boh atď./ totižto leží mimo vsetky slová, leží v tichu. Áno,pochopenie prichádza v okamihoch ticha, mimo všetku vravu a tam sa ľudia tak neradi vyberajú. Radi zostávajú v bezpečí svojich presvedčení a viery, v bezpečí svojich myšlienok.
Páči sa miPáči sa mi
…je napísané, že Boh stvoril človeka k svojmu obrazu. Ja v tom vidím to, že mu dal dar tvoriť a možnosť voľby ( do ktorej mu nijako nezasahuje, aj keď náboženstvá často tvrdia opak ). Ak v našom zmyslovo poznateľnom svete platí to isté, čo vo svete kvantovej fyziky – že správanie častíc sa mení v závislosti od očakávania experimentátora ( t.j. od jeho myšlienok ) – vyplýva mi z toho logicky, že vo všeobecnosti nie je možné dosiahnuť ani okraj vesmíru, ani okraj poznania ako takého, pretože sotva ho máme na dosah, sami svojim myslením si vytvárame niekde v diaľke okraj nový. Lenže to by potom znamenalo, že čo človek, to iná vízia – koľko ľudí, toľko vesmírov. Alebo inak – každý z nás si svojim myslením vyťahuje určité veci z bezhraničnej zásobárne kvantových možností, tak ako keď si vyťahujeme karty z balíka a tie sa nám potom skladajú do rôznych žiadúcich ,či nežiadúcich kombinácií. Až potiaľ o.k., lenže – čo je potom subjektívne a čo objektívne ? Kde a ako dochádza k tomu, že sa vízie rôznych ľudí pretnú a čo / kto rozhoduje o tom, čia idea zvíťazí , čo sa naozaj zhmotní a čo nie? Rozhoduje kvalita názoru ( a kto potom rozhoduje , čo kvalita je ? ) ?, alebo kvantita v podobnosti?
Aby som bol konkrétny, stále mi totiž mátá v hlave otázka, keď už sa Sun rozhodla , že vidí mačky sopľavé, ako k tomu prišiel ten neborák veterinár ?..:o)), veď ten ich tak vidieť určite nechcel a už vôbec nie seba :o))))). Čím sa ten chudáčisko nakazil? Mačacím vírusom, alebo Helinou myšlienkou ?..:o))))
Páči sa miPáči sa mi
Ak je všetko vlnenie a platí zákon príťažlivosti, tak sa ten veterinár asi podobne vlní a ten soplík je možno ich prienik v tom vlnení…úplne iná otázka je, čo s tým ďalej, resp. čo to znamená pre ten prienik ? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Jožko, bingo! Zo staršieho článku: “A vtedy som mala záber hmoty na okraji, ktorá puká ako vychádzajú z nej akoby nové a nové bubliny belasej peny – sníva ďalšie a ďalšie veci – čím sa celkový rozsah Všetkého-čo-je zväčšuje… Neviem to povedať inak. Akoby Otec sníval nás, aby sme snívali viac a viac z jeho existencie a dávali tomu nejakú podobu. A tým by podľa môjho doterajšieho chlievikovania bola hmota nie vonkajšia vrstva toho celého (“povrch”), ale druhá vonkajšia a úplne vonkajšia by bola astrál – to, čo snívame my. A úplne zákerné na tomto obraze bolo to, že my sme snívali Otca…” (https://eprakone.wordpress.com/2011/05/17/zmysel-dusi-snivat-svet-dalej/)
Keď moja vibrácia klesne a naladím sa na nižšiu vibráciu mačičieho zdravia a zavolám zverolekára, tak ten zverolekár už príde s istou predpojatosťou, že bude vnímať istú realitu. 🙂 Keby som nič nehovorila a ty si išiel okolo a pozrel sa letmo na Mačičky, možno by ti vôbec neprišli choré. Teda, ak by sa po tú dobu láskavo zdržali kýchania; alebo aj potom by si to považoval za reakciu na prach. Ale tým, že predpokladáš chorobu, nalaďuješ sa presne na tú verziu reality a nameráš teplotu a osoplia ťa a podobne… To by vysvetľovalo, ako Cica vždy vie, kedy ju idem pohladkať a kedy chytiť a dávať liek, hoci ho mám skrytý vo vrecku. Číta moju realitu. Ja niekedy tiež takto čítam ich realitu – keď im je zle alebo keď niečo odo mňa očakávajú. (Neznie to rozumne. Pocity sa ťažko dávajú do slov. 😦 )
Mimochodom, ale ten vírus je naozaj prenosný. U blondínok sa prejavuje ako akútna tubera. 😕 (A to som vôbec nečakala, že ho dostanem. Nech žije Coldrex. Ak nezaberie, pôjdem chrúmať tie mačacie antibiotiká.)
Páči sa miPáči sa mi
Ja si tiež niekedy kladiem otázku – konkrétne na mačičky: Ktorú realitu zažívajú vlastne mačičky – tú soplíkovú, bez soplíkov , … nakoľko sú reállne? A naopak: keď teraz ma niekto so svojou vibráciou vidí usoplenú, nakoľko je to reálne? Som zároveň aj usoplená, len o tom neviem?
Takto nejak to vnímam vďaka hooponopono. Keď ja som si vytvorila alebo pritiahla niečo konkrétne, nesiem zodpovednosť za celú realitu, teda aj za tých, ktorých v nej vnímam, a za to, čo v nej mojimi očami zažívajú, teraz to mením, a toto robí či vedome alebo nevedome každý, tak potom Sun, tie bubliny v bublinách s bublinami okolo bublín 😀 v narastajúcej pene sú naozaj perfektný obraz!
Páči sa miPáči sa mi
…no teraz sa mi dostalo osvietenia :o))…. veď ja vlastne vôbec nemusím tých chlpáčov trápiť injekciami a džgať ich tabletami a nalievať sirupmi….miesto toho stačí poriadne rozvibrovať ich paničky :o)))))
Páči sa miPáči sa mi
No, ja mám za sebou dosť príšernú horúčkovú noc, ktorú som využila na to, aby som otestovala svoju teóriu. PLATÍ. Darilo sa mi napriek problémom s dýchaním a horúčke prelaďovať sa do rôznych stavov “zdravia”. S tým výsledkom, že keď som sa preladila, tak mi klesla horúčka a prestali bolesti. Žiaľ, nedokázala som to udržať dlho, takže po chvíli horúčka znova stúpla a chcelo to nové vylaďovanie sa, ale zabralo to. Teraz som vstala a posadila sa k počítaču a všetko bolo v poriadku, až kým ma niekto nestiahol po telefóne nadol, takže horúčka okamžite stúpla, ale pred tým telefonátom som bola ízy-pízy!
Páči sa miPáči sa mi
Mimochodom, ako som ja chorá, zasa sa Mačičky rozkýchali, ale tak nejako príšerne, tuberácky. Tentokrát im na to neskočím. Vyliečim sa a aj oni budú zdravé. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Jeden názor na pravdu hovorí, že pravda ako taká nieje statická veličina a preto nie je definitívne obsiahnuteľná (jedno či slovom, alebo pocitom, resp. iným vnímaním), nakoľko sa stále s novým poznaním mení – rozširuje a akýkoľvek pokus (spôsob) o jej rozšírenie – doplnenie, je kreatívnym prejavením Zdroja a teda je úplne postačujúci a dokonalý sám o sebe.
Iný názor vraví, že “skutočné poznanie”, “bezpodmienečná láska”, “bezchybný bojovník”, “čisté bytie” atď., sú potrebou/prejavom ega, ktoré potrebuje niečo stále posudzovať a vyhodnocovať…na to, aby sa vedelo zorientovať. Poznanie, Láska, Bojovník a Bytie jednoducho len JE 🙂
Samozrejme Ego ako nástroj, je tak isto úplne dokonalé a právoplatnou súčasťou Zdroja ako každý iný nástroj a jeho dôležitosť je taká istá, ako sú dôležité všetky ostatné nástroje.
…a okrem toho je ešte nekonečné množstvo ďalších právd a každá má v mojich očiach tú istú hodnotu…
…páči sa mi ten príbeh ako Milarepa dosiahol osvietenie, keď kráčal trhom a počul, ako si niekto kupuje mäso a pýta si len to “najlepšie mäso” a mäsiar mu na to odpovedá, “všetko moje mäso je najlepšie” 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Koniec minulého roka a začiatok tohto som vnímala prepínanie medzi realitami stále, tie zmeny boli veľmi náhle, až som si myslela, že sa zo mňa stáva schizofrenik.
Pri mojich vyšších vibráciách som mala pocit bezpečia, vnímala som, že som vedená, priam ťahaná, každú chvíľu som videla jasné odpovede na moje otázky, ktoré prichádzali takmer okamžite, všetko nadväzovalo. Nebol v tom nejaký vedomý zámer, že toto chcem, bolo mi to akoby jasné, že to tak je a nič som neriešila. Nevidela som žiaden problém. Darilo sa mi vo vzťahoch s ľuďmi, v práci, deti boli parťáci bez pišťania (a bez soplíkov 😀 )
Pri nižšej vibrácii – niekedy sa to zmenilo náhle, som zrazu zo všetkých tých zmien dostávala strach, pýtala som sa samej seba, či som v poriadku, keď nasledujem nejaké “preludy”, vtedy sa aj realita menila, musela som viac riešiť problémy v sebe, ktoré som videla vďaka vzťahom s blízkymi ľuďmi, deti viac pišťali, ľudia boli viac podráždení..
Cítila som to aj v tele – buď som mala taký blažený pocit – všetko vo mne vibrovalo, ešte aj mimo telo som to pociťovala.
Alebo na druhej strane mi búšilo srdce zo strachu. Čo bolo zaujímavé, vedela som rýchlo pri pomyslení na ten príjemný pocit v tele “prepnúť” do tej vyššej vibrácie, akoby ma vcuclo do inej reality.
Momentálne som ustálenejšia, tie zmeny nie sú také náhle a rapídne, ale vnímam ich viac cyklicky.
Páči sa miPáči sa mi
K realite ako tu s ňou Sun (vlastne aj dúhovýmotýľ) pracuješ – cesta vôle a ohýbania svojej reality a posúvania sa do príjemnej/vyššej ak vnímam strach, alebo niečo nepríjemné, je v podstate cestou starých Toltékov. Uhýbanie svojim vlastným častiam, ktoré nemám vysporiadané. — V rámci svojej celistvosti tam niekde čaká okamih, kedy budeš musieť vyliečiť aj tú časť reality, v ktorej mačky alebo seba vidíš (vnímaš) choré. O týždeň alebo tisíc rokov. Ohnúť alebo vyhnúť sa môžeš len svojmu vnímaniu (odhliadnem od toho, že zvieratá spontánne preberajú časť záťaže svojho pánka ako majú kapacitu svojho tela, ak ho majú radi … ) Nevysporiadané veci stále ostanú a kvôli tomu sme obkolesení tou sieťou zrkadiel, aby nás to udieralo do tváre kedykoľvek je to možné … 😉
Viem že vôľa je pre teba Sun core motto, čiže by som sa pozrel, aké popieranie, alebo bolesť za ňou skrývaš … Ale to je moja cesta 😉 .
Čo ma zasa vedie k úryvkom z jeho knihy, kde som si námatkou stiahol jeho inú vec – Grace, Gaia and the End of Days a tam v kapitole 2 píše, že ho konečne pri jeho 34 Ayahuasca ceste vzali 2 bytosti a ukázali mu, čo je to reinkarnácia (predtým sa ho opýtali, či si myslí, že už na to má …) . Stačil mu chvíľkový pohľad a bol z toho hotový … Jeho záver bol, že reinkarnácie v ľudskom tele sú na niečo dobré, ale isto nie pre “lepšieho” ducha … Že je to vlastne nápravné zariadenie pre kriminálnikov… Je to inak kniha z roku 2009, 6 rokov po Gods Gladiators. Nejaký posun v poznaní uňho nastal …
Človek si postupne zbiera odvahu, kapacitu a energiu, aby sa vedel vysporiadať najmä sám so sebou, svojimi strachmi ako píše Iskra vyššie. Zem je na to veľmi tvrdou a priamočiarou školou, jedna časť skúšky je aj odstránenie sebaľútosti, že sme si takéto niečo vôbec vybrali … 😀 Aký by bol inak dôvod vstupovať do nášho 3D sveta z nejakej 26-priestorovej reality o ktorej píše, ak by sa v nej tiež vedela nájsť koncentrácia a kondenzácia toho všetkého, čo tu zažívame 😉 . Nie je to tu easy, ale dostane sa sem vraj len každý tretí, tak si to užime 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Nik, prepáč, ale tentokrát mi to, čo píšeš, nesedí. Pokiaľ existuje potenciál “choroba”, tak ho možno vnímať. Možno, keď už sa nebudem vedieť naladiť dostatočne nízko, tak ho prestanem vnímať – ale potom vzniká otázka, aký “kompletný” človek budem, ak nedokážem vnímať realitu v jej plnej šírke?
Možno je to nejaký môj “slant”, ale radšej sa naučím kontrolovať svoje vnímanie a udržať si schopnosť vnímať čo najviac. Ak tam je niečo na vysporiadanie, spolieham sa, že to vypláva na povrch aj pri iných príležitostiach, kde riešenie nebudem brať ako “obmedzujúce” – a potom s tým zatočím. 🙂
Čo sa týka autora, som pevne rozhodnutá nemať ho rada 😉 , ale najprv musím aj tak dočítať knihu. Možno tam bude znova niečo rezonovať. Aj v tom Kryonovi všeličo rezonovalo, hoci to boli galeje. 😛 Lenže ja na reinkarnáciu neverím…pokiaľ si môžem dovoliť na niečo (ne)veriť. Zatiaľ reinkarnácia nijako nezapadá do mojich skúseností, pretože to je taká “lineárna” záležitosť, ktorá celkom stratí zmysel, ak vystúpiš z času. A to, že si niečo “pamätáme”, je len impulz, ktorý náš mozog nejako interpretuje vzhľadom na realitu, v ktorej je zvyknutý sa pohybovať. Odkedy som v sne mala spomienky na roky svojho predošlého života v presne tom sne, ktorý sa mi sníval len tú jedinú noc, beriem ľudskú pamäť s rezervou. Všetko je to len príbeh, ktorý si budujeme okolo nejakých impulzov, o ktorých ani nevieme, čo sú zač a odkiaľ pochádzajú.
Páči sa miPáči sa mi
Mne toto spontánne “ohýbanie reality” neskutočne pomohlo práve s vysporiadaním mnohých vecí. Tým, že to boli také prudké skoky, o to viac som si uvedomovala moje strachy, ktoré mohli intenzívnejšie a rýchlejšie vyplávať na povrch a ktoré som potrebovala okamžite riešiť. Nevyhýbala som sa ani jednému stavu – keď som bola v strachu – riešila som. Keď som bola v bezpečí – vychutnávala som si to a čerpala som z toho energiu na následné riešenie vyplávaných vecí .
A naučila som sa práve, ako preniesť pocit bezpečia do reality, kde musím čeliť svojím strachom (tým navodeným pocitom v tele). Akoby som tú jednu realitu premiešavala s tou druhou a tým hojila a vypĺňala prázdne miesta toho, čo som liečila v rámci riešenia a uvedomovania.
A ten najväčší strach bol práve z tej novej reality bezpečia. Strach z toho, že som schopná stratiť kontrolu nad sebou, nad Životom a že som schopná nechať sa viesť zvláštnymi synchronicitami s vypnutým rozumom a neriešiť to, neposudzovať to, nepozerať sa dopredu na následky. A bez toho, aby som túto realitu nezažila, by sa tento strach z nej u mňa takto intenzívne nemal ako prejaviť a nemala by som ho možnosť potom spracovávať.
Takže ak má niekto potrebu “ohýbať realitu” , má to pre neho význam, on sa ho dozvie, nemusí to byť len kvôli uhýbaniu svojej celistvosti. A celistvosť je predsa spoznávanie sa dopredu aj dozadu, doľava aj doprava… Takže ak sa spoznávam teraz doľava, nabudúce to bude doprava a naopak 😉
Páči sa miPáči sa mi
@ Sun – reinkarnácia bola skôr taká vedľajšia vec. Keď už však o tom hovoríme, je to viac na úrovni zodpovednosti voči sebe a dôvere voči ceste, ktorá nezačína a nekončí týmto životom a vo väčšej perspektíve potom môže byť človek voči sebe zhovievavejší a vidieť reálnejšie kontext svojej povahy, činov, prostredia v ktorom sa nachádza. Ten autor napísal v roku 2003 reinkarnácia nie, v roku 2009 reinkarnácia áno ale pre kriminálnikov… 🙂 , chcel som povedať len to, že uňho prebieha vývoj. Čo sa týka pamäte, mozog by som vôbec v tomto nebral do úvahy, máme podstatne spoľahlivejšie nástroje na zapamätanie si, akými sú naše fyzické telo a energia, ktorú v ňom máme uloženú, bunková genetická pamäť, rodová línia, atď. … Jedna pamäť za druhou, a to sú seriózne pamäte, v ktorých môže skúmať ktokoľvek, nie len vlastník fyzického tela 😉 🙂 .
@ Dúhovýmotýľ – hej, posun pre udržanie si pozitivity je dobrá vec, len som chcel povedať, že v rámci našej celistvosti (našich tiel) sa posunom nič nezmení, len vnímanie.
Páči sa miPáči sa mi
ja to chapem tak, ze to vnimanie je dobre vediet posuvat a mat ho co najsirsie, lebo je to vlastne na diagnostiku problemu. ked ho vieme posuvat aj do pozitivnej casti, tak funguje aj scasti ako terapia, ale len tak ako tabletka od bolesti..sice neriesi chorobu, ale poskytne nam ulavu. Ked chceme vyriesit problem, tak musime tam v tej casti kde je to pokazene presne najst to miesto a potom ho opravit asi priamo energeticky. Ja neviem, rozpustit, rozprudit , nieco mozno prepustit, upratat. potom uz je jedno ako to budeme vnimat ako to budeme chapat a co si o tom budeme mysliet, ked je to opravene na energetickej rovine. Podla mna keby nam to opravil dakto iny, ani o tom nemusiem velmi vediet. Nie?
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka, ja by som povedala, že to nemusí byť len tabletka od bolesti, ale priam vitamínová bomba, z ktorej sa dá čerpať potom pri oprave toho pokazeného miesta. A možno práve preto tie pokazené miesta vtedy tak vyskakujú do popredia, lebo v zásobe je dosť vitamínov na ich opravu 🙂
Nik – áno, rozumiem tomu, ako to myslíš. Ale zároveň by som doplnila, ako to chápem: samotný posun (rozšírenie) vnímania nerieši celistvosť našich tiel, ale môže k tomu viesť – ukáže sa niečo, čo som pred posunom nemusela vidieť. Zároveň zväčšením celistvosti môže dôjsť k posunu vnímania. Taký jin-jangový kolotoč.
Všetky techniky, o ktorých si napr. aj ty písal, či Mayské, kineziológia, aura – soma,… vedú k zmene vnímania. Ale to nie je to jediné a len pre to jediné sa nerobia. Mení sa vnímanie a vyskakujú veci, ktoré chcú byť vyriešené. Keď sa vyriešia, skompletizujú, zahoja niečím novým, telá sa stanú viac celistvé, tak si zároveň meníme realitu – čiže opäť sa posúva vnímanie. A tak dokola.Takže týmto by som posúvanie vnímania vôbec neoddeľovala od získavania celistvosti. Jedno je obsiahnuté v tom druhom, jedno predurčuje to druhé a naopak.
Páči sa miPáči sa mi
Dnes som pokračovala čítaním uja týpka a mám dve nové poznania: A. Nie je mi o nič sympatickejší (hergot, on ma v tej sebadôležitosti azda pretromfol! 👿 ), ale dostala som lekciu svojho života, a to, že B. som nie zrovna drobný rožný statok. 😉 Spracujem mentálne tak, aby som nikoho nevytočila (=musím pohľadať situácie, kde som bola aktér ja). Momentálne sa cítim úžasne pokorná, úžasne ponížená, úžasne povýšená a úžasne dobre. 😀 Takže ak stíham, tak maňána. (Ako som dostala lekciu, konečne sa mi spustil hlien a odchádza z organizmu, čo zas vedie k tomu, že sa mi vrátila horúčka. Akosi to pripomína situáciu, ktorú opisuje aj on – “spaľovaný vnútornou horúčavou”. Takže asi som narazila na zlatú žilu. Dúfam, že nie doslova. 😉 )
Páči sa miPáči sa mi
som nie zrovna drobný rožný statok. …tomuto nerozumiem 😀 To vlastne znamená, že si veľký rožný statok ženského rodu? 😀 😛
Páči sa miPáči sa mi
😀 Presne.
Páči sa miPáči sa mi
Tak že si napíšem do denníčka: Helar si myslí, že je….vážené a posvätné zviera Indie 😛 😀
Páči sa miPáči sa mi
Mú. 😛
Páči sa miPáči sa mi
to bolo rýchle….čo si vliezla do môjho monitoru? 😀
Je úžasný za hranicou akýchkoľvek slov, ale je aj pokorný a je všade. /…/ Vaše ego, z času na čas vydesené, pravdepodobne “kúpilo” predstavu o spiritualite Boha, aby si pozdvihlo sebadôležitosť.
Toto je text s ktorým možno niekto súhlasí..ale treba upozorniť na jedno….. VŽDY SOM ako vy, spĺňam všetky vaše predstavy..chceš aby som bol hrozný?…budem…chceš aby som bol najsvätejší? … budem… chceš aby som bol priateľ? budem… akého BOHA si zvolíte, taký presne budem. 😀 Som všetkým a som vo všetkom 😆
Páči sa miPáči sa mi
čo ak reinkarnácia nefunguje lineárne, ale môžeme si vybrať akýkoľvek úsek v časopriestore podľa potreby?
Páči sa miPáči sa mi
vždy si vyberáš…lebo si tvorca svojho života… máš nekonečno možností a slobodu si vybrať. 😀 Dobre počúvaj 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 veľmi pekné, nemyslel som si, že raz budem kývať hlavou z hora-dole na Majka Spirita 😆
Páči sa miPáči sa mi