Negatívne emócie: zlo, utrpenie a Obeť, ktorá nijakou nebola

Už minule som sľubovala, že popíšem jedno z mojich “osvietení”. Je z kapitoly 13 Psycanics.

Naše negatívne emócie sú energetické reakcie (výsledky) našich negatívnych predstáv o sebe (negatívneho sebaobrazu). Pritom “negatívny” neznamená nutne “som ksicht”, ale aj presvedčenia typu “toto nedokážem” alebo “dobrý človek toto nerobí”.  Vnútorne útočia na náš skreslený sebaobraz a navonok sa premietajú buď do útokov na iných (hnev na iných, ktorí to robia), úteku pred tými, ktorých vnímame ako mocnejších (strach), alebo do nárekov nad okolnosťami, ktoré nedokážeme zmeniť (ľútosť).

Pravda je však taká, že len čo niečomu začneme vzdorovať, presne to tým posilňujeme. Dodávame danej veci energiu – a dodávame ju cez našu pozornosť, ktorú tej veci venujeme, a cez stanoviská, ktoré k tej veci zaujímame.  Odpor priťahuje a posilňuje to, čomu vzdorujeme.

Ak niečomu vzdorujeme, bojujeme s tým, potláčame to, kritizujeme to alebo nad tým bedákame, nebudeme schopní to vynulovať, pretože tomu sústavne dodávame pozornosť/energiu. Jediný spôsob, ako to vynulovať, je vynulovať to nevhodné presvedčenie, ktoré nás k našej reakcii vedie. Použijeme na to nasledovné otázky:

• Z čoho pramení tento odpor?
• Čo tento odpor zapríčinilo/vyštartovalo?
• Prečo a ako vytvárame náš odpor voči danej veci?
• Čo sa snažíme naším odporom dosiahnuť?

A teraz malé cvičenie:  Vezmime si ceruzku a papier a zapíšme si odpovede na túto otázku: Čo majú spoločné všetky veci, ktorým vzdorujeme alebo ich kritizujeme?

Všetko, čomu vzdorujeme, je v našich očiach ZLÉ: zlí ľudia, zlé správanie, zlé veci, zlé situácie. To je vec, ktorá všetok náš vzdor spája – považujeme niečo za “zlé”, “nesprávne”. Ale čo značí “zlý”?

Ako “zlé” označujeme niečo, čo by nemalo byť.

A len čo si niečo označíme za “zlé”, začíname mať nutkanie urobiť s tým niečo, zmeniť to alebo to odstrániť.

Ale… čo je “zlé”, si definujeme výlučne my a nik iný! ZLÝ je vždy mienka, názor, uhol pohľadu – a teda náš výtvor. Je to vždy osobné rozhodnutie, založené na nejakom prijatom hodnotovom systéme. Každá vec, ktorá sa nám zdá “zlá”, je “dobrá” v očiach toho, kto ju práve robí. Bez výnimky.

Neexistuje univerzálny, objektívny štandard “zlého” a “zlé” neexistuje mimo mysle, ktorá to tak vyhodnotila. “Zlý” alebo “dobrý” sa dokonca aj v tej istej mysli dokáže časom meniť – v závislosti od situácie.

Takže: “zlé” vytvárame sami svojím názorom z ničoho a potom ho premietame na udalosti a vytvárame tým ilúziu, že “zlé” existuje “tam vonku”, v tej veci – teda že daná vec je “zlá”. A pretože sa nám zdá “zlá”, vytvára v nás negatívnu energiu a negatívne emócie a snažíme sa ju zastaviť, zmeniť, potrestať alebo zničiť. Sami sme si vytvorili naše vlastné utrpenie a bolesť.

Základom tohto utrpenia a bolesti, ktoré produkuje naša individuálna definícia “zlého”, je nejaká negatívna identifikácia, ktorú sme si vytvorili: “je zlé byť taký-a-taký”.

No a v tomto bode došlo k môjmu osvieteniu a do knihy som si zapísala:

Ak je niečo “zlé”, to ja som to vytvorila, pretože si niekde niečo zakazujem.

Napríklad ak kritizujem iného za bezohľadnosť, tak preto, že ja sama si zakazujem byť bezohľadná.

Ale… ak mám byť kompletný človek, musím mať v sebe všetko – teda aj tú bezohľadnosť… Ak si ju zakazujem, to ako keby som hovorila, že časť Všetkého-čo-je (Boha) neprijímam. Keby mi toto niekto urobil a ja som bola Boh, tak mu to dám parádne vyžrať. A to sa nám vlastne aj deje… a preto trpíme.

Aspoň mne to ukázalo príčinu väčšiny problémov, na ktoré som si spomenula. Napr. problém s “úžasnými mladými mužmi” (a devuchami). Ja si to zakazujem, v mojich očiach to je “neosvietené”, a preto ma to vytáča a musím to riešiť. Keby som im nabrýzgala, čo sa do nich vlezie, jednak by sa mi uľavilo, oni by schytali svoju lekciu a ja by som v sebe nevytvárala odpor voči nejakému správaniu.

Matrioshka, konečne som ťa pochopila. 😳 Nuž čo; blondzka. 😕 S dlhým vedením.

A keď už sme to tak pekne pochopili, poďme ďalej: Zostavte si zoznam všetkých negatívnych emócií, nešťastia, bolesti a utrpenia v svojom živote. Napravo napíšte, koho ste z toho obviňovali, že vám to pôsobí.

Obviňovali ste zo svojej biedy a zlého pocitu niečo mimo vás? Iných ľudí za to, že niečo povedali alebo urobili (alebo nepovedali a neurobili), rodičov a ich výchovu, okolnosti, nedostatok vzdelania, šéfov, vládu, Boha, Diabla, hviezdy alebo tŕň v päte? Ak áno, tak ste sa postavili do pozície Obete. Cena za túto pozíciu je v tom, že nemáte nijakú moc, teda ani moc odstrániť alebo zmeniť svoje utrpenie. Obete obvykle nebývajú najšťastnejšie na celom svete…