Nič nekončí; všetko sa vracia v kruhoch späť

Dnešný odkaz od Gabriela:

BUDE PRVY CAS PRE UZNANIE A ZRESETOVANIE POTREBY BYT NIECO LEPSIE
CHCE TO DOPRIAT INYM
REC SA MUSI ZASTAVIT, KED ESTE OBSAHUJE EMOCIU

Prvé, čo ma zarazilo, je ten „prvý čas“. Nemal byť „pravý“?

Nie. Prvý. Bude toho viac, príležitosti sa budú vracať. Je to ako večná slučka, ktorou prebiehaš na rôznych úrovniach. Tá istá téma sa v inej situácii vráti späť. Neriešiš totiž situácie, ale témy – a tie sa môžu v rôznych situáciách prejavovať rôzne. Kým tému nevyriešiš, bude sa ti vracať v situáciách, v ktorých si ju ešte nemala.

Mám pocit, že nie som celkom vyladená…

Nevadí, píš, opravíme neskôr.

Takže výpoveď je, že máme potrebu byť niečo lepšie, byť niečo viac – a teraz máme šancu začať na nej pracovať?

Teraz máte šancu zosilnene si ju uvedomovať a preto s ňou niečo robiť. Pýtala si sa ma, či bolo chybou reagovať. Povedal som ti, že bolo. Reakcia na podpichovanie je vždy emotívna, aj keď sa za tým možno skrýva širší a hlbší uhol pohľadu, ale nesmieš ho zneužívať na to, aby si obhajovala emocionalitu svojej reakcie. Našťastie si už zvyknutá po sebe čítať a orezávať z toho veci, ktoré sú emotívne, hoci znejú ako múdre vysvetlenie. Nemá význam povedať niekomu, že sa správa ako osol, keď sa správa ako osol… Keby sa vedel zachovať inak, tak to urobí. Nemá význam dávať ľuďom hodnotenia. Má význam položiť im otázku a tým urobiť za celou záležitosťou bodku. Buď naštartuješ ich sebavnímanie, alebo ho nenaštartuješ. Ale nič viac nemôžeš urobiť – len zanechať udičku. To je presne to, čo robíme aj my. Udičkujeme vás.

🙂 Hej. Najviac som sa o koučingu naučila od teba.

To je jediný spôsob, ako bez zbytočných drám pohnúť človekom. Ak sa nechytí – to už nie je v tvojich rukách. V tvojich rukách je len to, že ak príde znova, znova dostane udičku. Ale dopraj mu pocit vlastnej hrdosti, hodnoty. Dopraj mu všetko to, čo práve potrebuje.

To som sa chcela spýtať tiež, pretože mi to pri kyvadlovaní prišlo také… neprajné. 😉

Nie je to o tom, či inému dopraješ nejakú vec alebo slávu alebo lásku alebo čokoľvek. Potrebuješ mu dopriať jeho vlastnú cestu. Tak, ako nemá význam, aby si sa pozastavovala nad blbosťou iných, tak nemá význam skláňať hlavu vtedy, keď sa oni pozastavujú nad blbosťou tvojou – ak to vnímaš inak a neozveš sa, nedopraješ im ich lekciu. A čo urobia oni? Vrátia sa k tebe po druhú a tretiu dávku a budú ti otravovať život.

No dobre, tomu aj rozumiem, ale keď sa niekto nechytá na moje udičky, čo s tým?

To značí, že ešte pre danú vec nie je pripravený. Treba ho prepustiť zo situácie, kde si ty, a poslať ho do situácií, kde sú iní – tí mu možno budú vedieť vytvoriť lekciu, ktorú dokáže akceptovať. To, že sa po čase vráti späť a znova bude zadierať, je signál, že už sa naučil. Ak ho však neprepustíš zo svojej situácie, nebude mať šancu ísť sa naučiť inam.

🙂 Teraz sa mi všeličo z mojej minulosti začína vykresľovať v inom svetle.

🙂 Veď aj bolo na čase. Dá sa naučiť aj tak, že zostaneš v tej situácii, ktorú nezvládaš, tak dlho, kým ju nezvládneš. To je ten tvoj prístup. Ale nie každý to prežije bez úhony – sú ľudia, ktorých to zlomí. Teba to nezlomí, lebo sa nevieš vzdávať. Ty nemáš inú šancu, len to vysedieť. Ale iní ľudia sa vedia vzdávať a tak ich netreba v nevýhodnej situácii držať nasilu. Mohla by si tým zničiť ich pocit vlastnej hodnoty.

No dobre, to chápem… Ako potom ale na ľudí, ktorí sa snažia upratať ťa do svojej predstavy o tebe a nereagujú na udičky/otázky?

Veď som ti povedal 🙂 … Z ich pohľadu je to situácia nevhodná, pretože nevedia momentálne inak. Nedrž ich v nej. Z tvojej strany je to situácia zbytočná, pretože akúkoľvek energiu do nej vložíš, stroskotá na tom, že oni ešte nedokážu.

Lenže ono je strašne jednoduché vyhlásiť, že to je zbytočné, a odísť z každej situácie… Neposunie ma to ďalej.

🙂 Ty si taký tvrdohlavec… Prečo by ťa to neposunulo? Ty si sa práve naučila akceptovať hranice, do ktorých môžeš u iného vyvolať zmenu. Naučila si sa akceptovať vlastnú bezmocnosť.

Počkaj… začína mi byť zle.

🙂 Celkom presne. Tým, ako sa nedokážeš vzdávať, nedokážeš akceptovať svoju bezmocnosť v niektorých situáciách. A zotrvávaš v nich pridlho, hoci je už jasné, že s nimi nič neurobíš. To, čo mohlo byť lekciou pre toho druhého, keby dokázal upraviť svoje správanie, sa stáva lekciou pre teba, ak dokážeš akceptovať svoju bezmocnosť a nechať veci voľný priebeh. Nič nekončí; všetko sa vracia v kruhoch späť. V inom kontexte, ale téma bude rovnaká. Ak ste ju nevyriešili tentokrát, možno nabudúce, s tým, čo medzitým prežijete, ju už vyriešite. 🙂